Výsledky výskumu ukazujú, že deti matiek, ktoré sa počas tehotenstva „nervovali“, sa rýchlejšie vyvíjajú. Tieto závery sa objavili len náhodou. Vedci sa pôvodne domnievali, že ich výskum im poskytne dôkaz o tom, že materský stres môže viesť k výrazným poruchám v správaní dieťaťa. „Mysleli sme si, že objavíme známky emočných disfunkcií, ale namiesto toho sa nám podarilo dokázať pravý opak,“ povedala Janet DiPietrová, jedna z autoriek štúdie.
Odborníci veria, že pozitívne účinky stresu na ešte nenarodené deti má hormon cortisol, ktorý je tiež nazývaný ako stresový hormón. „Jeho dopad nie je dobrý, ale zároveň ho každý orgán potrebuje k riadnemu vývoju,“ uviedla DiPietrová. „Môže viesť k lepšiemu vývoju orgánov ľudského plodu,“ dodala.
Vedci však upozorňujú, že za pozitívnym vplyvom stresu môže byť aj osobnosť matky. Vo výhode sú matky, ktoré sa nervujú predovšetkým preto, že tehotenstvo a narodenie potomka berú ako výzvu. „Možno tým, že tieto ženy neustále hľadané nové a nové výzvy, pôsobia tak aj na dieťa, ktoré sa potom vyvíja rýchlejšie,“ doplnila vedkyňa.