Štvrtáci na Základnej škole Alexandra Dubčeka v Bratislave sa včera s cudzou rečou od susedov popasovali na výbornú. A to napriek tomu, že keď sa delilo Československo, neboli ešte na svete. Ich dvornou učebnicou češtiny sú totiž filmy a rozprávky. O tom, že dnes je 90. výročie vzniku spoločného štátu, však ani netušili. Príslušné učivo preberajú až – v novembri.
Sára Stupková listuje v učebnici vlastivedy. Strana 38, téma vznik republiky. „Po skončení prvej svetovej vojny vznikli nové štáty. Jedným z nich bola aj Československá republika. O jej vznik sa zaslúžil aj Slovák Milan Rastislav Štefánik,“ píše sa v učebnici. Spoločný štát sa na strane spomína len okrajovo. Žiaci si musia vystačiť s niekoľkým riadkami.
„Keď bolo Československo, mali sme československé koruny aj zmiešanú reč,“ vysvetľuje Sára. Oba západoslovanské jazyky sú si veľmi podobné. I keď v niektorých prípadoch môžu poriadne pomotať hlavu. Napríklad nie je chudý u nás ako chudý (chudobný) v Čechách. Ani sloveso topiť nemá s českým topit (kúriť) nič spoločné. „Som zvyknutý na české televízne stanice,“ hovorí Marek Balažovič. „Majú zábavnejšie slová ako v slovenčine a lepšie sa to počúva.“ Jeho spolužiaci svorne pritakávajú a vymenúvajú programy, ktoré sledovali cez víkend.
Po malom prieskume sa predsa našlo slovo, ktoré poznali len vyvolení. Tchýně. „Nie je to slúžka?“ hádajú deti. „Ale nie, svokra! Příšerná tchýně vystupuje v mnohých filmoch,“ smejú sa žiaci zo 4. A.
Laure Podhradskej sa však nepáči, že kým ona sa so svojou rodinou v Čechách bez problémov dohovorí, jej bratranec ju vôbec nerozumie. „Nechápe, čo sa ho pýtam. Keď k nim prídeme na návštevu, musím sa s ním rozprávať iba po česky,“ čuduje sa Laura. Možno to bude tým, že u susedov pozerajú dokonca aj Jakubiskovu Perinbabu s českým dabingom.
Učiteľka Marcela Chovancová z českej Svobodnej chebskej školy uznáva, že tamojším žiakom slovenčina už veľa nehovorí. „Staršie deti na druhom stupni ešte čo-to porozumejú, ak sa na ne niektoré výrazy nalepili. Ale mladší žiaci nemajú o vašom jazyku ani poňatia,“ zhodnotila Chovancová. „Kým sa ešte u nás vysielali správy alebo niektoré relácie v slovenčine, bolo to v poriadku. Ale dnes je všetko v češtine. Je to škoda,“ dodala učiteľka 1. stupňa.