Sudcovia za protiústavné vo Ficovom zákone označili, že presúva dôkazné bremeno na ľudí. Politici a všetci, ktorých majetok vyvoláva podozrenia, by totiž museli dokázať, odkiaľ ho vzali. Podľa súdu ide o nadmerné zasahovanie do vlastníckych práv. Za neprijateľné považuje aj to, že pravidlá mali platiť spätne.
Rozhodnutie znamená, že zákon neplatí. Úrady nemôžu siahnuť na majetok tým, ktorí nepreukážu, ako milióny nadobudli.
S verdiktom je spokojné HZDS, ktoré zákon na Ústavnom súde napadlo. „V plnom rozsahu sa potvrdil právny názor, ktorý som zastupovala,“ reagovala poslankyňa Mečiarovej strany Katarína Tóthová.
Práve predseda HZDS Mečiar mal v minulosti problém objasniť, odkiaľ vzal asi 40 miliónov korún na vilu Elektra v Trenčianskych Tepliciach. Ešte skôr, ako Ústavný súd pozastavil účinnosť zákona, prišlo na finančnú políciu niekoľko podaní na Mečiara.
Nejasnosti sú aj okolo majetkových pomerov ďalšieho koaličného lídra, šéfa SNS Jána Slotu, ktorý sa vozí na miliónových luxusných autách a vlastní lietadlo. Podľa majetkového priznania za minulý rok pritom zarobil len 835-tisíc korún.
Premiér Fico tvrdí, že ho postoj ústavných sudcov sklamal. „Nepáči sa mi rozhodnutie, ale musím ho rešpektovať,“ povedal. Fico uviedol, že bude trvať na schválení nového zákona, nespresnil však, kedy ho predloží. Fico sa obrátil na Ústavný súd a chce počkať na stanovisko, ako má parlament v tejto veci pokračovať.
Politológ Peter Horváth si myslí, že Smer sa nebude ponáhľať. „Aby nestratil tvár, musí trvať na preukazovaní pôvodu majetku. Na druhej strane chce zachovať pokoj v koalícii. Predpokladám preto, že s iniciatívou príde pred voľbami,“ konštatoval Horváth.
Podľa bývalého ministra spravodlivosti a poslanca KDH Daniela Lipšica je jediná rýchla a účinná cesta prijať v snemovni ústavný zákon rovnakého znenia, ako bol ten, ktorý súd vyhlásil za protiústavný. „Doplnil by ústavu a prelomil nález ústavných sudcov,“ uviedol.
S odôvodnením súdu Lipšic nesúhlasí. „Ak by mal zákon napríklad platiť len do budúcnosti, tak nemá význam. Každý by sa mohol vyhovoriť, že majetok nadobudol pred desiatimi rokmi a nemusel by nič preukazovať,“ poznamenal.
Zákon prijali poslanci v roku 2005, podporila ho väčšina vtedajšej koalície a opozičný Smer. Vzťahoval sa na majetok vyšší ako tisícnásobok minimálnej mzdy, čo je dnes zhruba osem miliónov korún. Úrady sa podľa neho mohli riadiť len asi mesiac, keďže Ústavný súd pozastavil jeho účinnosť na podnet politikov, najmä z HZDS.
Na konečné slovo ústavných sudcov sa čakalo tri roky. Rozhodovanie bolo už v rukách sudcov, z ktorých väčšinu zvolila súčasná koalícia v snemovni. Vyjadriť sa mali už v júli, predseda parlamentu za Smer Pavol Paška však na pojednávanie neprišiel, čím celú vec oddialil.
Fico ešte v júni 2002 tvrdil, že Smer nebude uhýbať pred presadzovaním zákona o majetku. „Podmienkou vstupu Smeru do vlády je zákon o preukazovaní pôvodu majetku a ten sa bude týkať každého, nielen pána Mečiara. V tomto kompromisy ja osobne robiť nebudem. Ak budem mať na starosti zostavovanie vlády a nebudem mať záruky, že tento zákon prejde, odídem od rokovacieho stola,“ vyhlásil.
.
Základné ustanovenia zákona o preukazovaní pôvodu majetku:
- Zákon mal prakticky komukoľvek umožniť dať finančnej polícii oznámenie o podozreniach o nadobudnutí majetku z nelegálnych príjmov.
- Finančná polícia mala mať právo pri preverovaní podnetov vstupovať do firiem, kontrolovať účtovné doklady a žiadať banky o správy o klientovi. Banky mali byť zároveň povinné odovzdať finančnej polícii aj údaje chránené bankovým tajomstvom podobne, ako sa to robí pri odhaľovaní napríklad daňových deliktov či prípadov prania špinavých peňazí.
- Finančná polícia mala mať tiež povinnosť podať prokuratúre návrh na začatie konania na rozhodnutie, že majetok bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov, ak zistí, že hodnota majetku osoby presahuje jej preukázateľné príjmy najmenej o tisícnásobok minimálnej mzdy, čo v súčasnosti predstavuje 8,1 milióna korún (268.870 eur).
- Osoba podozrivá z nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov mala mať povinnosť vysvetliť rozdiel medzi hodnotou majetku a príjmami prokuratúre do 30 dní od požiadania.
- Ak by prokurátor pred súdom preukázal, že rozdiel medzi majetkom a legálnymi príjmami osoby presahuje 8,1 milióna korún (268.870 eur), súd mohol rozhodnúť o prepadnutí majetkového rozdielu v prospech štátu.