Jednou z možností je, že si žiaci rôznych ročníkov budú učebnice cez prestávky vymieňať. Ak to zvládajú so známkami, kartičkami s hráčmi NHL či mobilnými zvoneniami, prečo neskúsiť knihy? Ochotnejší pedagógovia môžu učebné texty kopírovať a rozdávať deťom vopred. Príliš nákladné? Tak čo keby ministerstvo nakúpilo dostatok učebníc, keď už to neumožnilo jednotlivým školám? Zdá sa, že na to je príliš neskoro.
Netreba sa však krivo pozerať na rezort školstva. Každá časť reformy je určite premyslená do najmenších detailov. Minister Mikolaj by ju predsa nepresadzoval tak tvrdohlavo a za každú cenu, keby nebola pripravená. Napokon, schválili ju poslanci, ktorí sa nikdy nemýlia…
A teraz vážne. V mnohých školách sa asi zopakuje starý scenár. Iba jedna kniha do lavice. Alebo učiteľ odporučí knihu, ktorú rodičia „dobrovoľne“ kúpia. A možno budú triedy, kde sa bude učiť jednoducho bez kníh.
Nebude to prvý školský rok, v ktorom žiaci asi strávia väčšinu času písaním poznámok, ktoré im pedagóg diktuje. Bohužiaľ, vyhliadky na to, že bude posledný, sú rovnako slabé.
