Zrušenie koncesionárskych poplatkov je v druhom čítaní

Zrušenie koncesionárskych poplatkov je o krok bližšie, parlament posunul novelu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS) do druhého čítania.

07.09.2011 17:52
Miloslava Zemková. Foto:
Riaditeľka RTVS Miloslava Zemková
debata

Skončiť má aj príspevok poskytovaný na základe zmluvy so štátom. Podľa predstáv ministra kultúry Daniela Krajcera (SaS), ktorý novelu pripravil, poplatky nahradí priama platba zo štátneho rozpočtu. Prvýkrát má štát rádiotelevízii poskytnúť takýto transfer v roku 2013, ak poslanci nájdu dodatočné rozpočtové zdroje, môže sa to stať už v roku 2012.

Ministerstvo kultúry SR chce novelou okrem zrušenia koncesií presadiť aj zvýšenie platu generálneho riaditeľa RTVS zo štvornásobku na sedemnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ako ministerstvo kultúry upozornilo v dôvodovej správe k novele, „generálny riaditeľ Slovenského rozhlasu a generálny riaditeľ Slovenskej televízie mali podľa predchádzajúcej právnej úpravy nárok na mzdu vo výške dvojnásobku platu poslanca Národnej rady SR, čo je šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy.“ So zvýšením platu Miloslavy Zemkovej nesúhlasí opozičný Smer ani časť koaličných poslancov.

Výška ročného príspevku pre RTVS sa má odvíjať od hrubého domáceho produktu SR. Podľa návrhu bude dostávať 0,142 percenta z HDP. Keďže rozpočet RTVS sa pripravuje skôr ako je známa výška hrubého domáceho produktu za konkrétny kalendárny rok, výška príspevku sa bude odvíjať od výšky HDP spred dvoch rokov. Ak by teda nové pravidlo platilo už v roku 2012, RTVS by hospodáril so sumou 93 578 000 eur, keďže hrubý domáci produkt za rok 2010 bol 65,9 mld. eur. V prípade nepriaznivej ekonomickej situácie krajiny bude štát podľa novely povinný poskytnúť RTVS najmenej 90 miliónov eur, čo je minimum potrebné pre zabezpečenie hlavnej činnosti verejnoprávne­ho média.

Opozičný Smer novelu kritizuje. Podľa Mareka Maďariča si na jednej strane daňovník pomyslí, že ušetrí 4,64 eura, no na druhej mu štát z vrecka zoberie ešte viac alebo ho ukráti niekde inde. Maďarič je tiež presvedčený, že financovanie RTVS cez štátny rozpočet zníži nezávislosť médií verejnej služby a určite pozitívne neovplyvní verejnoprávny charakter RTVS, ako tvrdia autori novely.

Zrušenie koncesionárskych poplatkov už v minulom volebnom období v parlamente navrhovali poslanci za SDKÚ. Počítali však so štedrejším modelom – rozhlas a televízia by spoločne dostali 0,9 percenta celkových výdavkov zo štátneho rozpočtu, podľa tohtoročného rozpočtu by to bolo 152,6 milióna eur.

Návrh novely zákona o RTVS zároveň obsahuje bod, podľa ktorého bude programový koncept vysielania RTVS na príslušný rok obsahovať aj podiel vysielacieho času programov v jazykoch národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v SR. Práve táto časť prekáža SNS, ak bude vyškrtnutá, predseda poslaneckého klubu strany Rafael Rafaj pripúšťa podporu novely. Navrhnutá úprava tiež predpokladá, že generálny riaditeľ RTVS bude musieť radu RTVS písomne informovať iba o tých zámeroch uzavrieť zmluvu, ak bude zmluvné plnenie na viac ako stotisíc eur. Táto zmena podľa MK SR má predísť „neprimeranej administratívnej záťaži pre orgány Rozhlasu a televízie Slovenska“.

Zrušenie koncesionárskych poplatkov má podporu premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ). Prezentovala ju 28. júna počas odpočtu ministra kultúry po prvom roku na čele rezortu. Zrušenie úhrad za služby verejnosti, čiže tzv. koncesionárskych poplatkov, má podľa Radičovej dva významy – má zabezpečiť štandardné financovanie verejnoprávnych médií a znamená aj zvýšenie čistého príjmu občanov.

Poslanci prero­kovali takmer 20 návrhov

Poslanci Národnej rady SR v stredu pre­rokovali takmer 20 návrhov zákonov. Približne o polovici aj hlasovali.

Sudcovia by sa mali znovu hodnotiť každých päť rokov. Takéto periodické hodnotenie bolo zrušené v roku 2008. Novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorú poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania, zavádza tiež mechanizmus opätovného hodnotenia v prípade predchádzajúceho zistenia nedostatkov v ich práci. Na ich odstránenie majú jeden rok.

Civilné súdne konania sa majú zrýchliť a zefektívniť. Predpokladá to novela Občianskeho súdneho poriadku, ktorú na návrh ministerstva spravodlivosti poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Súčasná priemerná dĺžka týchto súdnych konaní by sa tak mala skrátiť z 13 až 14 mesiacov na menej ako jeden rok.

Zverejňovanie zmlúv na internete zrejme čakajú od nového roka viaceré zmeny. Tie vyplývajú z novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú dnes poslanci Národnej rady SR posunuli od druhého čítania. Povinne sa tak po novom majú zverejňovať napríklad iba zmluvy, v ktorých má štát alebo samospráva stopercentnú účasť. Doteraz sa táto povinnosť týkala aj tých, kde mali iba podiel.

Do druhého čítania sa dostal aj ďalší návrh ministerstva spravodlivosti, ktorým je návrh novely zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Právna norma zavádza zmeny v oblasti koncentrácií podnikateľov, kde sa navrhujú upraviť novým spôsobom kritériá určujúce, či koncentrácia podlieha kontrole úradu.

Kolkové známky by sa ako forma platenia v úradnom styku mali prestať na Slovensku používať v roku 2013. Novelu zákona o zrušení kolkových známok posunuli poslanci Národnej rady SR do druhého čítania.

Od budúceho roka by malo stačiť pri priznávaní miestnych daní podať už len jedno daňové priznanie. Poslanci totiž posunuli do druhého čítania novelu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady z dielne rezortu financií.

Poslanci zároveň nepodporili novelu tohto istého zákona, ktorú predložil opozičný poslanec za Smer Ľubomír Petrák. Zmenu zákona predložil ešte na júnovú schôdzu. Z tej však všetky poslanecké novely presunuli na aktuálnu septembrovú.

Poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania zákon o povinných deponátoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a slovenských audiovizuálnych diel. Vydavatelia periodických a neperiodických publikácií, ako aj rozmnoženín slovenských audiovizuálnych diel musia odovzdať povinný deponát určeným knižniciam či ústavom. Záleží to od územia ich rozširovania, ako aj veľkosti nákladu a druhu publikácie.

debata chyba