Za hlavný problém označili agentúrnu prácu. Podľa Luca Triangela z bruselskej odborovej centrály IndustriALL sa firmy čoraz viac snažia znižovať počty svojich kmeňových zamestnancov a naberajú pracovné sily skôr cez rôzne sprostredkovateľské agentúry. Takýmto zamestnancom platia menej, neviaže ich s nimi štandardná pracovná zmluva. Keď ich nepotrebujú, ľahko sa ich zbavia a nemajú s tým takmer nijaké náklady. V angličtine sa pre to ustálil termín precarious work. „Je to fenomén všade v Európe, kvôli ktorému prichádzame o stabilné pracovné miesta. Či už je to dočasná agentúrna práca, zmluvy na dobu určitú. Všetko sú to pre nás neakceptovateľné formy,“ dodal Triangel.
Súhlasil aj Emil Machyna, predseda Odborového zväzu KOVO. „Agentúrna práca sa stala trendom. Zamestnávatelia ju čoraz viac využívajú, aby zisky išli pre nich a straty súvisiace s rizikom podnikania znášali len zamestnanci.“ Podľa neho by sa mala agentúrna práca obmedziť a viac kontrolovať. „Agentúry zneužívajú nestabilné pracovné pomery a sociálnu situáciu v niektorých regiónoch. Ľudia sú nútení prijať neštandardné pracovné podmienky. Chceme, aby zákon agentúry viac reguloval a aby sa vytvárali slušné pracovné miesta a nie takéto rizikové.“ Na Slovensku podľa odborárov aktívne pôsobí asi 800 agentúr.
Agentúrni zamestnanci majú slabšiu ochranu voči zamestnávateľovi. Nie sú v odboroch a nemajú možnosť vyjednať kolektívne zmluvy. „Niektorí dostali od agentúr vyhrážky. Ak by vstúpili do odborov, agentúra by im už nezabezpečila ďalšiu prácu. Aj preto chceme, aby sa takáto forma obmedzila. Aby mali ľudia nárok pracovať ako kmeňoví zamestnanci. Inak sociálna úroveň bude klesať a chudoba sa bude prehlbovať,“ dodal Machyna.
Pracovné podmienky sa podľa predsedníčky Odborového zväzu potravinárov SR Magdalény Mellenovej zhoršujú aj v potravinárskom priemysle. „Je nedôstojné, ak u nás dostanú zamestnanci na rovnakom poste 327 eur a v susednom Rakúsku za tú istú prácu 1 470 eur.“ Príčinou nízkej mzdy je podľa nej veľký podiel práce na čierno a tiež fakt, že na Slovensko sa dováža veľa lacných potravín zo zahraničia. Domáci producenti trpia slabým odbytom. „Mnohé z dovážaných potravín sú pritom lacnejšie len preto, lebo na ne zahraniční výrobcovia dostali dotácie. Naše potraviny sú možno drahšie, no určite sú zdravšie a majú kvalitnejšie vstupy.“
Mellenová tiež upozornila na vysokú nezamestnanosť medzi mladými. Na Slovensku sa prehupla cez 20 percent. Horšie sú na tom už len niektoré európske krajiny, napríklad Španielsko, kde sa nezamestnanosť mladých pohybuje na úrovni 52 percent.
Medzi ľuďmi, ktorí podporili nedeľnú akciu, bola aj absolventka Mária Roštecká. Vyštudovala Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre a od mája sa nedokáže zamestnať. „Rozposlala som už asi sto žiadostí. Denne pošlem tri aj štyri. Na väčšinu z nich som nedostala odpoveď.“ Zo spolužiakov v ročníku sa zamestnala asi len polovica. Skúša hocijaké ponuky. Ak jej to do leta nevyjde, je rozhodnutá, že odíde do zahraničia. Trebárs do Dublinu.