Zvolenský: Život ako dar, to je posolstvo Vianoc

Základom posolstva Vianoc pre kresťanov v súčasnej dobe je podľa bratislavského arcibiskupa, metropolitu Mons. Stanislava Zvolenského život ako dar. "Naše jestvovanie je dar pre nás samých i pre ľudí okolo nás, podobne je ich jestvovanie darom pre nich i pre nás. Darcom života je Boh, ktorý nám na Vianoce daruje svojho Syna Ježiša Krista. Boží syn nám vo svojom posolstve prináša najhlbší zmysel nášho bytia," povedal arcibiskup Zvolenský.

24.12.2010 08:20
vianoce, sviečka Foto:
Vianočné sviatky pripomínajú príchod chudobného Krista na svet.
debata (14)

Na otázku, čo podľa neho znamenajú Vianoce pre dnešnú mládež, Mons. Zvolenský odpovedal, že mladí ľudia sú veľmi vnímaví a preto pre nich môže byť betlehemská udalosť mnohorozmerným posolstvom. O novom živote, o živote v sebadarovaní, o hľadaní pravých hodnôt, ktoré ich životu dajú pevné smerovanie. „Prajem im, aby svojím talentom obohacovali druhých a aby silu k tomu nachádzali v narodenom Božom synovi, Ježišovi Kristovi“.

„Sviatok Kristovho narodenia slávený na konci občianskeho roka je vlastne odkazom platným aj pre nadchádzajúci nový rok. Všetkým ľuďom na Slovensku zo srdca prajem hlboký vnútorný pokoj z vedomia, že Boh vo svojej láske pozýva každého mať účasť na jeho dobrodeniach,“ povedal arcibiskup Zvolenský.

Klátik: Vianoce pripomínajú, že ľudstvo dostalo vzácny dar

Vianoce podľa slov generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) Miloša Klátika pripomínajú udalosť, keď ľudstvo bolo obdarované nevysloviteľne vzácnym darom. „Príchod Boha – Syna, Ježiša Krista, ktorý sa stal kvôli nám človekom, vzal na seba naše hriechy a je naším Spasiteľom, znamená viac ako pozitívny prínos pre vývoj ľudstva a jednotlivcov.“

„On prichádza aj dnes a prináša dary, ktorých hodnota je trvalá, presahuje náš pozemský časný život a pretrváva aj po našej smrti. Sú to Božie dary, ktoré sa nedajú zohnať za žiadne peniaze, bohatstvo, ani pri akomkoľvek veľkom vplyve, ale paradoxne ich môžeme mať zadarmo, stačí ich prijať s otvoreným srdcom a s vierou. Sú to dary radosti a pokoja, vnútornej sily, vyrovnanosti a istoty toho, že Pán Boh v Ježišovi Kristovi je nám vždy blízko,“ povedal generálny biskup ECAV.

Podľa Klátika a jeho manželky Oľgy, evanjelickej farárky, tieto krásne sviatky by mali aj pre dnešnú rodinu znamenať puto lásky, úcty, porozumenia – to všetko by malo fungovať nielen počas Vianoc, ale stále. Dôležité je redukovať egoizmus a skutočne odpúšťať. V tomto smere sa bez Božej pomoci veľmi dopredu nepohneme.

Na otázku, ako prežívajú Vianoce v rodine generálneho biskupa ECAV, Klátik a jeho manželka odpovedali: „Predovšetkým sú to vianočné služby Božie. Nasleduje vzácne stretnutie pri spoločnom štedrovečernom stole. Sme šťastní, že už viac rokov môžeme Štedrý večer i 1. sviatok vianočný prežívať v našej domácnosti aj s našimi rodičmi. Tri generácie pri jednom stole – to nie je až taká samozrejmosť. Začíname spoločnou modlitbou, potom je večera. Po večeri si prečítame z Biblie a spievame krásne vianočné piesne z Evanjelického spevníka. Až potom nasleduje rozbaľovanie darčekov a upratovanie baliaceho papiera“.

Generálny biskup Klátik s manželkou želajú veriacim aj ostatným obyvateľom Slovenska Božou láskou, radosťou a pokojom požehnané Vianoce i celý nastávajúci rok 2011.

Dve miliardy kresťanov na svete slávia Vianoce

Vianoce – sviatky pokoja a lásky začínajú dnes, na Štedrý deň, sláviť asi dve miliardy kresťanov vo svete. Veriaci si pripomínajú narodenie Ježiša Krista ako chudobného dieťaťa v betlehemskej jaskyni, jeho vstup do dejín ľudstva, ktorému priniesol spásu.

Väčšina ľudí prežíva Vianoce ako sviatky domova a rodiny pri rozžiarenom vianočnom stromčeku. Štedrým dňom sa končí advent – obdobie duchovnej prípravy na Vianoce a začína sa ich slávenie. Mnohé kresťanské rodiny na Slovensku dodržiavajú na Štedrý deň pôst ako symbol pokory a vyjadrujú takisto úctu príchodu malého Ježiška na svet.  Celodenný pôst a slávnostná štedrovečerná večera ako vyvrcholenie dňa symbolizuje podľa tradícií jednotu rodiny, ktorá by sa mala pri spoločnom stole stretávať celý nasledujúci rok.

Katolícki veriaci slávia popoludní a večer vigíliu sviatku Narodenia Pána. Tradičnou a neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera sú v rímskokatolíckych kostoloch polnočné omše, keďže podľa evanjelistu Lukáša sa Ježiš narodil v noci. Spievajú sa koledy a vianočné piesne, medzi nimi nechýba svetoznáma Tichá noc, svätá noc, ktorú v roku 1816 skomponoval v rakúskej dedine Oberndorf organista Franz Xaver Gruber. V kostoloch a v domácnostiach veriacich nechýbajú betlehemy.

V gréckokatolíckych chrámoch sa v tento deň v ranných hodinách slúžia kráľovské hodinky (cárske časy), počas ktorých sa čítajú žalmy a úryvky zo Starej i Novej zmluvy predpovedajúce alebo ohlasujúce Kristovo narodenie. Na rozdiel od latinskej cirkvi sa neslúži polnočná sv. liturgia. Slávnostná liturgia je až v samotný sviatok Božieho narodenia 25. decembra.

V evanjelických chrámoch sa na Štedrý deň popoludní a podvečer konajú slávnostné štedrovečerné služby Božie.

Bohoslužby na oslavu narodenia Pána Ježiša Krista sa konajú aj v iných kresťanských kostoloch.

14 debata chyba