„Nie je nič, čo by mohlo s kriketom súťažiť v popularite. Neexistuje nič iné, čo by dokázalo mobilizovať našu spoločnosť takýmto spôsobom,“ povedal pre televíziu ESPN afganský minister financií Omar Zachílval. „Okolo 80 až 90 percent detí ho pozerá a hrá kriket na každej ulici. Prezident Hamíd Karzaj sa zaujímal o skóre. Dokonca Taliban poslal podporný odkaz. Jeho hovorca uviedol, že sa modlia za úspech tímu,“ vysvetlil minister.
Afganistan práve stojí na ďalšej z mnohých historických križovatiek. Už v roku 2014 majú krajinu opustiť jednotky NATO. V snahe odvrátiť najhoršie scenáre sa Západ i Kábul rôznymi kanálmi obracajú na Taliban so snahou rokovať. Podľa Karzaja sa už uskutočnili aj viaceré stretnutia.
„Boli tu kontakty medzi americkou vládou a Talibanom, afganskou vládou a Talibanom i také, ktoré zahŕňali všetkých,“ uviedol afgansky prezident pre denník Wall Street Journal. Hlava štátu však neprezradila, kde a kedy k tomu došlo.
Je však otázne, kam rokovania povedú. Taliban o Karzajovi stále vyhlasuje, že vedie bábkový režim.
„Afganistan sužujú veci, ako sú vojna, zabíjanie civilistov, sociálne problémy, nedostatok pracovných príležitostí, nespokojnosť s postupom Západu,“ pripomína pre Pravdu nemecký expert Thomas Ruttig.
Kriket v tejto neľahkej situácii predstavuje možnosť rozptýlenia pre celú krajinu. „V mnohých krajinách dokáže šport zjednocovať. Platí to aj pre Afganistan. Keď súperí s Pakistanom, je to pravdepodobne podobné, ako keď Slováci porazia Čechov vo futbale. Takže som rád, keď sa ľudia tešia zo športových úspechov, hoci je tu veľa dôležitejších vecí,“ hovorí odborník na Afganistan.
Aj Mark Sedra z kanadskej univerzity vo Waterloo je pri pohľade na to, čo môže s budúcnosťou krajiny urobiť kriket, optimisticko-pesimistický.
„V histórii spájal Afganistan len odpor proti vonkajším silám. Či to bol Alexander Veľký, Sovieti alebo Briti. Príbeh o krikete je pekný. Svedčí o tom, že od pádu Talibanu v roku 2001 sa v krajine výraznejšie prejavuje občianska spoločnosť. Existuje niečo ako afganská národná identita, hoci tú mnoho ráz potláča príslušnosť k etniku, kmeňu či rodu. Bohužiaľ bezpečnostná situácia v krajine nesvedčí ružovým príbehom. NATO má v roku 2014 stiahnuť jednotky a budúcnosť nie je optimistická,“ uviedol pre Pravdu Sedra.
V Afganistane žije viac ako 10 väčších etnických skupín. Najpočetnejšou sú Paštúni. Podľa Ruttiga sa nedá nájsť zázračné riešenie na problém národnej jednoty.
„Krajina práve rieši zaujímavý problém. Ministerstvo školstva vydalo učebnice, v ktorých sa píše o histórii, ale len do roku 1973. Nespomínajú sa v nich ďalšie vojny . Úrady tvrdia, že tým chránia národnú jednotu. Všetci však vedia, že sa tie konflikty odohrali a že so sebou priniesli rozdelenie spoločnosti a rany. Teraz sa o textoch diskutuje. Možno práve takáto debata vytvorí národnú jednotu, keď sa na dejiny pozrieme zo všetkých strán,“ tvrdí Ruttig.