Podľa navrhovaného nového odvodového systému by sa sadzba za poistencov štátu mohla zvýšiť zo súčasných 4,32 percent na 5,74 percenta. „Nový systém je však zatiaľ stále predmetom diskusií,“ uviedol hovorca ministerstva financií Martin Jaroš.
Aj keď podľa Jaroša by zmena sadzby „zaručila zachovanie nezmeneného objemu peňazí v zdravotníctve“, ministerstvo zdravotníctva dúfa, že do systému pôjde na rok viac zdrojov ako doteraz. „Snahou ministerstva bude získať v roku 2012 pre zdravotníctvo viac peňazí,“ uviedla hovorkyňa rezortu Katarína Zollerová. Zároveň však doplnila, že pripoistenie chcú zaviesť tak či tak. „Myšlienky pripoistenia sa ministerstvo nechce vzdať, je súčasťou programového vyhlásenia vlády a je to ďalší pilier financovania zdravotníctva,“ dodala.
Pacient si tak bude musieť za niektoré zdravotné výkony, ktoré boli doteraz zadarmo, priplatiť. V opačnom prípade si ošetrenie uhradí sám v plnej sume, môže ísť o desiatky eur.
Aj keď zatiaľ nie je jasné, či bude nový druh poistenia dobrovoľný, alebo povinný, odborníci pripoistenie kritizujú. Upozorňujú, že prístup k zdravotnej starostlivosti sa stane výsadou bohatých. Väčšina Slovákov si ho totiž zo svojich nízkych príjmov nebude môcť dovoliť. „Nech sa pozrú, aká je výška platov v jednotlivých kategóriách ľudí, a potom nech hovoria o možnosti pripoistenia,“ povedal analytik Peter Stanek zo Slovenskej akadémie vied.
Na možné riziko, že by sa pri zavedení dobrovoľného poistenia na definovanú zdravotnú starostlivosť väčšina ľudí nepoistila, upozorňuje aj analýza, ktorú vypracoval Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy. „Dôvodom nepoistenia by mohla byť nevedomosť o možných následkoch, nedostatok finančných prostriedkov alebo jednoducho nezodpovednosť,“ píše sa v analýze.
Lekári však pripoistenie podporujú. „Nechceme, aby pacienti platili, ale nie je možné, aby sa problémy financovania slovenského zdravotníctva preniesli iba na plecia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ povedal prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor. Zároveň pripomenul, že parlament len nedávno schválil novelu, podľa ktorej nebudú ani študenti do tridsať rokov platiť zdravotné odvody. „Pre nás to znamená ďalší výpadok zdrojov,“ povedal Pásztor.
O tom, koľko peňazí nakoniec pôjde do zdravotníctva, sa rozhodne až o pár mesiacov, keď sa koalícia definitívne dohodne na budúcoročnom rozpočte. „Budeme o rozpočte ešte v najbližších mesiacoch diskutovať, nič nie je uzavreté, no apelujeme aj na hľadanie vnútorných rezerv, obmedzenie plytvania a kradnutia,“ uviedol pre Pravdu Jaroš. Ministerstvo financií podľa neho však naďalej trvá na tom, že kvalita zdravotníctva nezávisí od toho, koľko peňazí sa doň naleje. „Najtrefnejšie to pomenovala nedávna štúdia OECD: Ak by sa všetky peniaze, ktoré dnes dávame do zdravotníctva, využili efektívne a bez plytvania, obyvatelia Slovenska by sa dožívali o štyri roky dlhšieho veku,“ doplnil Jaroš.
Prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula s tým nesúhlasí. „Minister financií nemá šajnu, o čom to je. Prostriedky vynakladané na zdravotnú starostlivosť sa podieľajú asi len sedemnástimi percentami na údaji o predĺžení očakávanej dĺžky života. Takže ak vychádza z údajov OECD, tak je to buď vytrhnuté z kontextu, alebo páni, ktorí sa tak vyjadrili, tomu nerozumejú,“ povedal a zároveň dodal, že kým krajiny OECD dávajú na zdravotníctvo približne 8,9 percenta hrubého domáceho produktu, Slovensko ani nie šesť.