Radičová by mala dať Orbánovi najavo obavy o demokraciu

Po dvanástich rokoch prichádza do Bratislavy na oficiálnu návštevu predseda maďarskej vlády. Slovenský bol naposledy oficiálne v Budapešti pred desiatimi rokmi. Viktor Orbán a Iveta Radičová tak majú šancu ukončiť stav, ktorý sa medzi dvoma susedmi považuje za abnormálny.

28.01.2011 09:25
Orbán, Radičová Foto:
Maďarský premiér počas návštevy v Slovenskej republike. Na snímke v pozadí slovenská premiérka Iveta Radičová.
debata (36)

Bývalý minister zahraničných vecí, europoslanec Eduard Kukan z SDKÚ však upozorňuje, že od návštevy si netreba sľubovať priveľa. „Nebuďme príliš optimistickí, že to hneď prinesie prelom v našich vzťahoch, lebo niektoré otázky zostanú naďalej nevyriešené,“ hovorí. Znamená však otvorenie dialógu a mohla by vzťahy stabilizovať.

„Stretnutí vo veľmi krátkom čase medzi najvyššími slovenskými a maďarskými politikmi bolo od nástupu novej slovenskej vlády veľa,“ dodáva politológ László Öllös. Dodáva, že obe krajiny sú malé a spája ich snaha o energetickú bezpečnosť, spolupráca v pohraničí i na Dunaji. „Bez spolupráce sa ani jedna nepohne tak, ako by chcela,“ domnieva sa Öllös.

Na Orbána s Radičovou čaká nielen potvrdenie spolupráce v energetickej bezpečnosti podpísaním dohody o prepojení plynovodu, ale aj sporné otázky – maďarské dvojaké občianstvo prideľované na etnickom princípe bez podmienky pobytu, či slovenský jazykový zákon, ktorý má aj po novelizácií ponechať pokuty.

Podľa bývalého slovenského veľvyslanca v Maďarsku Štefana Markuša by mala premiérka tiež jasne povedať Orbánovi, že jej vláda ostro sleduje vývoj politickej situácie v Maďarsku. „Všetci naokolo kritizujú najmä mediálny zákon. Objavila sa už kritika, že Slovensko je ticho. Nemôže zostať neutrálne,“ hovorí Markuš.

Obavy o demokraciu v Maďarsku dostávajú slovenskú vládu do silnejšej pozície. Kukan nepochybuje, že ak by Maďarsko dalo krajanom okrem etnického občianstva aj volebné právo, našli by sme v Európe spojencov proti tomuto kroku. „To by som považoval za zásadnú otázku, kde musí vláda prejaviť tvrdosť. To ale neznamená, že budeme ako v minulosti kričať a búchať do stola. To nepovažujem za vlastenectvo,“ uviedol Kukan.

Öllös vidí najvážnejší nevyriešený problém medzi Slovenskom a Maďarskom inde – nenastalo zmierenie. Ak by sa to podarilo, mohli by byť z opatrných susedov skutoční spojenci. „Mohol by nastať vzťah ako medzi Švédskom a Fínskom, ktoré bolo v stredoveku súčasťou Švédska a žije tam početná švédska menšina,“ hovorí Öllös.

Orbán si deň pred oficiálnou návštevou Slovenska pozval do Budapešti na rozhovor predsedu neparlamentnej strany SMK Józsefa Berényiho. „Chcel dostať informácie aj od nás,“ povedal Berényi. Podľa neho témou rozhovoru bola zmena slovenského zákona o štátnom občianstve, cezhraničná spolupráca a tiež postavenie maďarskej menšiny na Slovensku.

Berényi tiež informoval Orbána o medializovanom návrhu zákona o štátnom občianstve z dielne KDH, ktoré chce zabrániť, aby občania s dvojakým občianstvom pracovali v ozbrojených zboroch alebo ozbrojených silách.

Oficiálne návštevy premiérov

12. februára 1999 – posledná oficiálna návšteva maďarského premiéra na Slovensku. Viktor Orbán a Mikuláš Dzurinda podpísali dohodu o vzájomnom zamestnávaní občanov. ,,Začala sa nová etapa vzťahov medzi Slovenskom a Maďarskom," povedal vtedy Orbán. Podporil snahu Dzurindu dostať Slovensko do NATO a Európskej únie. S rozšírením o Slovensko naraz so susedmi sa vtedy nerátalo pre nedemokratické kroky predošlej vlády Vladimíra Mečiara.
Slovenský premiér bol naposledy oficiálne v Maďarsku

23. apríla 2001 – vtedajší premiér Mikuláš Dzurinda navštívil na pozvanie Viktora Orbána Budapešť. Podpísali dohody o sprístupnení hradu Šomoška z maďarskej strany a o cezhraničnej spolupráci. Stretnutie poznačilo začínajúce napätie pre krajanský zákon, ktorý pripravovala Orbánova vláda.

© Autorské práva vyhradené

36 debata chyba