„Stotožnenie sa s regiónom, v ktorom žijeme, je u nás jednoznačne najsilnejšie. Definujeme sa s ním oveľa viac ako so Slovenskom či s Európou,“ zhodnotil psychológ Gabriel Bianchi z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied.
Trendom v západnej Európe je, naopak, sťahovanie sa aj s celými rodinami. Jedným z dôvodov je presúvanie pracovníkov na rôzne pozície a pobočky firmy. „Napríklad Francúzi presúvajú pracovníkov v niektorých odboroch zhruba po piatich rokoch. Domnievajú sa, že ak niekto robí dlhšie ako desať rokov to isté v tej istej pozícii, klesá jeho tvorivý potenciál. Tento trend je vo väčšine krajín západnej Európy,“ hovorí Zuzana Podmanická zo Štatistického úradu.
Okrem toho sa obyvatelia starých členských krajín únie správajú „trhovejšie“. Ak sa im v práci nepáči, dajú výpoveď a presunú sa inam.
Pre Slovákov je to však veľký problém. Pre prácu sa nesťahujú takmer vôbec, radšej budú cestovať do vedľajšej dediny alebo na týždňovky. „Na mobilitu u nás nie sú podmienky,“ hovorí Bianchi, ktorý sa zaoberá skúmaním kultúr, postojov, hodnôt a motivácií.
Slováci zostávajú často akoby zabetónovaní vo svojich bytoch či v domoch, kde žili po generácie. „Predať byt či dom a presťahovať sa za prácou, ako je to bežné na Západe, vás finančne zruinuje a ešte to stojí kopu času,“ dodáva Bianchi.
- pre bývanie 36 percent
- za rodinným príslušníkom 27 percent
- pre sobáš 7 percent
- z obce do obce v rámci okresu 46 percent
- z okresu do okresu 30 percent
- najmenej ľudí mení trvalý pobyt medzi krajmi
Občania Slovenska sa sťahujú v rámci Európy. Mimo nej ide len 9 percent.
Vlani sa najčastejšie vysťahovali do:
- Česka (605 ľudí)
- Nemecka (444)
- Rakúska (235 )
- Veľkej Británie (104)
//
zdroj: ŠÚ //
Chybu urobil aj štát. Kým v Nemecku alebo v Rakúsku vlastní svoje byty okolo desať percent obyvateľstva, u nás sú k tomu ľudia nútení vo veľkom. Nájomné bývanie takmer neexistuje, nie je možné len tak vypovedať zmluvu a prenajať si byt v inom kraji.
Ďalším dôvodom nízkej migrácie sú väzby na sociálne prostredie a „autority“. „Sme veľmi špecifickí mimoriadne vysokou úctou k autoritám,“ povedal Bianchi s odvolaním sa na prierezový prieskum hodnôt 80 kultúr 50 krajín. Slovákom vyšlo, že majú málo vnútornej motivácie zmeniť svoj život. Akceptujú svoje zaradenie v spoločenskom rebríčku, a aj keď sa im nepáči, cítia sa v ňom bezpečne.
Najčastejšie sťahovanie je za bývaním
Najčastejšie sa ľudia na Slovensku sťahujú pre trvalé bývanie. Nasleduje sťahovanie za členom rodiny, napríklad za otcom, ktorý získal prácu mimo domova. Významnejším dôvodom zmeny trvalého bydliska mimo obce je aj sobáš.
V rámci kraja sa najviac ľudí sťahuje do krajského mesta. Tento trend však môžu ovplyvniť nové pracovné príležitosti v inom meste kraja. Napríklad v Žilinskom kraji sa okrem Žiliny sťahujú ľudia v ostatnom čase aj do Ružomberka, kde od roku 2000 pôsobí Katolícka univerzita a sú tam aj pracoviská ďalších dvoch škôl.
Špecifickým miestom migrácie je hlavné mesto. Do Bratislavy prichádzajú ľudia z celého Slovenska, najviac sa ich prisťahovalo z Košického a Prešovského kraja. Podmanická dodáva, že je to pochopiteľné, keďže tieto kraje sú najväčšie. „Ak by sme sledovali toky vnútornej migrácie, najintenzívnejšie sú smerom do Bratislavského kraja, a to zo všetkých krajov,“ uviedla.
**Sťahovanie v číslach
**
Najväčší prírastok obyvateľstva má Bratislavský kraj. Pomáhajú mu nielen prisťahovalci, ale aj viac narodených ako zomretých.
Slováci sa vlani sťahovali málo. Trvalé bydlisko v rámci republiky zmenilo toľko ľudí ako v roku 2001. Presťahovalo sa okolo 80-tisíc ľudí, tri roky predtým dosahovali tieto počty zhruba 90-tisíc.
Ženy sa sťahujú viac ako muži. Z celkového počtu presťahovaných tvoria 53 až 54 percent.
Bratislava a Košice ako veľkomestá nad stotisíc obyvateľov však zároveň otočili trend naberania obyvateľstva. Vlaňajšok potvrdil, že čoraz viac ľudí sa z nich sťahuje do okolia, hoci v Bratislave naďalej pracujú. Chudobnejší hľadajú na vidieku lacnejšie byty, bohatší zase domy alebo zelenšie prostredie na vily.
Štatistikov zaujal najmä okres Senec. „Vyslovene extrémom je okres Senec,“ hovorí Podmanická. Nielenže sa tam vlani najviac ľudí prisťahovalo na trvalý pobyt, ale má aj vysoký prirodzený prírastok, viac ľudí sa tam teda narodilo, ako umrelo. Štatistici si to vysvetľujú blízkosťou k hlavnému mestu. Do okolia Senca sa sťahuje mnoho ľudí, ktorí si zakladajú rodiny. Za prácou väčšinou dochádzajú do Bratislavy.
