Ani novela, predložená do parlamentu po dohode Mostu s ministrom kultúry Danielom Krajcerom, všetky rozpory neodstraňuje.
Vyplýva to z dlhoočakávaného posudku Benátskej komisie Rady Európy. Predseda Mostu Béla Bugár potvrdil, že podľa odporúčaní komisie pripravia ďalšie pozmeňujúce návrhy k novele jazykového zákona. „Je to aj posilnenie našich argumentov,“ zhodnotil posudok.
Parlament o podobe novely rozhodne na novembrovej schôdzi. Dovtedy chce Bugár námietky prerokovať s koaličnými partnermi. Nádej, že ich presvedčí, je však slabá. „Terajšia novela je výsledkom tvrdého kompromisu. V tejto chvíli ho považujem za maximum, čo sa dá schváliť v slovenskom parlamente,“ vyhlásil predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský.
Komisia posudzovala jazykový zákon na žiadosť Slovenska po tom, čo jeho novelizácia ministrom kultúry Markom Maďaričom (Smer) vlani v lete vyvolala ostrú reakciu Budapešti. V stanovisku, ktoré doručila novej vláde, upozornila na viaceré rozpory s dohodami, ktoré sú nadradené národnému právu. Niektoré z nich neodstraňuje ani navrhnutá novela.
Benátska komisia pripomenula slovenskej vláde, že určenie hranice pre používanie menšinového jazyka v úradnom styku je v rozpore s Chartou menšinových jazykov. Štát by mal umožniť komunikáciu s úradmi v jazyku menšiny bez obmedzenia na všetkých územiach tradične obývaných menšinou, alebo tam, kde tvorí vysoký počet obyvateľstva.
Komisia konštatovala, že treba zabezpečiť rovnováhu jazykového zákona a zákona o používaní jazykov menšín. Zákon o štátnom jazyku totiž vyznieva ako nadradený druhej norme. Jej novelizáciu pripravuje vicepremiér Rudolf Chmel. Hranicu pre používanie jazykov menšín chce znížiť na desať percent menšinového obyvateľstva. Podľa posudku by sa mal štát akejkoľvek hranici vyhnúť. Bugár je pri presadzovaní tejto požiadavky skeptický. „Ako poznám našich koaličných partnerov, nebudú chcieť ani desaťpercentnú hranicu,“ uviedol.
Jeho obavy potvrdzujú aj slová Pavla Hrušovského. „Nepovažujeme za žiaduce, aby sa znižovala dvadsaťpercentná hranica. Nevidíme na to žiaden dôvod,“ povedal s tým, že menšiny sú s ňou spokojné.
Slovensko komisia upozornila aj na rozhodnutie Výboru OSN, že štát musí akceptovať komunikáciu úradníka s občanom v jeho materčine, ak ho úradník ovláda. Neprijateľné je tiež ustanovenie, podľa ktorého sa neuznávajú zmluvy v jazyku menšiny. Tento bod má zostať aj v novej verzii jazykového zákona. Benátska komisia upozorňuje, že štátne orgány by tým nerešpektovali svoje povinnosti z medzinárodného dohovoru – Charty.
Nepáčila sa jej ani povinnosť dvojjazyčnosti pri komerčnej reklame a oznamoch. Dodáva, že tam, kde štát dvojjazyčnosť vyžaduje v rámci medzinárodného práva, mal by na to prispieť dodatočnými peniazmi.