Na programe bol návrh predsedu parlamentu Richarda Sulíka nadviazať platy na deficit štátu. Reálne náklady na poslancov by sa podľa jeho výpočtov na budúci rok znížili z 12,8 na 11,5 milióna eur. O tom, či tento model prejde do druhého čítania, rozhodne parlament v štvrtok.
Sulíkov návrh, podporený klubmi SaS, SDKÚ a Mostu, odmietol v rozprave v mene KDH Anton Marcinčin. „Veľa dobrých úmyslov sa končí veľmi zle, dokonca zavedením komunizmu a podobných režimov,“ komentoval Sulíkovu novelu.
K Marcinčinovi sa pripojil aj najsilnejší parlamentný klub opozičného Smeru. Ten dokonca naznačil, že by sa mohli pripojiť k predstave KDH, hoci sami predložili svoj návrh, aby platy poslancov zostali zmrazené tak ako ostatné dva roky.
KDH predloží svoju predstavu na decembrovej schôdzi parlamentu – v druhom čítaní k novele zákona o platoch ústavných činiteľov. Marcinčin vysvetlil, že plat by mal byť 2,7-násobkom priemernej mzdy v hospodárstve. Doteraz ho zákon stanovoval ako trojnásobok. Takéto zníženie by však malo trvať iba rok. Marcinčin tvrdí, že poslanec by tak prišiel na plate o päťtisíc eur.
Podľa Sulíkovho modelu by mal byť plat poslanca trojnásobkom priemernej mzdy, zníženým o dvojnásobok deficitu verejných financií. O desať percent by sa mu znížili aj paušálne náhrady, čo je nezdanená časť príjmu. Následne Sulík odporúča siahnuť na platy starostov či županov. Keď si poslanci uzákonia trojmesačné odstupné po odchode z parlamentu namiesto päťmesačného, mal by sa aj starostom zobrať nárok na odchodné vo výške piatich platov. „Začnime však od seba,“ vyzval kolegov.
Miroslav Beblavý z SDKÚ chce takúto zmenu čo najskôr. K Sulíkovej novele v decembri predloží pozmeňovací návrh, ktorý by pod zákon o platoch ústavných činiteľov zaradil celú verejnú správu. Významne by tak klesli platy mnohých starostov a županov, ktorí by tiež prišli o 13. plat, ale predovšetkým platy štátnych manažérov, členov predstavenstiev a dozorných rád podnikov s účasťou štátu. Tí dnes zarábajú niekoľkonásobne viac ako poslanci alebo ministri. „Ak má existovať dočasná solidarita, mala by sa týkať všetkých vysokoplatených zamestnancov verejného sektora,“ vyhlásil Beblavý.
Proti Sulíkovej novele sa postavil predseda Najvyššieho súdu Štefan Harabin. Podľa neho je protiústavná. Keďže od platov poslancov sa odvíjajú aj platy sudcov, mal ho predseda parlamentu predložiť Súdnej rade. Poslanci Harabinovi neumožnili vystúpiť, jeho názor prečítal Dušan Čaplovič zo Smeru. Za seba potom Sulíkovi odkázal, čo si o jeho novele myslí: „Myslenie občas škodí zdraviu. To sa týka aj vášho návrhu,“ vyhlásil Čaplovič.