Krajcerov zákon o RTS poslanci poslali do druhého čítania, v ňom však už nemusí mať koalícia dostatok hlasov. Ak sa výrazne nezmení, nepodporí ho 15 kresťanských demokratov ani štyria členovia OKS z klubu Mostu.
Nepáči sa im rýchlosť, s akou sa má od januára vytvoriť Rozhlas a televízia Slovenska. Obávajú sa nielen politického vplyvu SaS, ale aj pohltenia pomerne zdravej ekonomiky rozhlasu krachujúcou televíziou. Rozhlas dlh nemá, zato STV na budúci rok plánuje stratu 37 miliónov eur.
„Najprv treba riešiť ten problém, ktorý je akútny, a to je problém Slovenskej televízie, až potom riešiť komplexne celý problém verejnoprávnych médií,“ myslí si Peter Zajac (OKS). Súhlasí aj KDH. „Keď vyriešime tento problém, mohli by sme sa zamýšľať nad prípadným zlúčením, alebo inou inštitucionalizáciou riadenia týchto dvoch médií. Máme tu ešte tretie (TASR), o ktorom nikto nehovorí. Je tu veľa nezodpovedaných otázok,“ hovorí šéf klubu KDH Pavol Hrušovský.
Člen mediálneho výboru parlamentu za KDH Pavol Abrhan sa netají, že obavy vyvoláva aj možnosť priameho politického vplyvu na RTS. Ak sa nepodarí zvoliť riaditeľa, bude mať priamy dosah na rozhlas a televíziu minister kultúry. Predseda Národnej rady bude mať zase právo vymenovať predsedu Rady RTS, až kým sa nepodarí zvoliť všetkých 9 členov. „To som za posledných 20 rokov od revolúcie v oblasti verejnoprávnych médií ešte nepočul,“ hovorí Abrhan. Jeho skepsu podčiarkuje neschopnosť koalície zvoliť sudcov do disciplinárnych senátov či generálneho prokurátora.
Podľa KDH sa navyše podľa nového modelu nebude dať zabrániť „vyciciavaniu“ rozhlasu televíziou. "Ak by mal rozhlas zisk a televízia by žiadala od ministerstva financií dotáciu na jej stratu, určite by ju nedostalo. Odpoveďou by bolo, že v RTS peniaze sú – z rozhlasu, vysvetlil Abrhan. O výhradách ešte budú s Krajcerom rokovať.
„Všetkému rozumnému som otvorený,“ reagoval Krajcer. Verí, že do decembrovej schôdze nájdu dohodu a zákon prejde. Zatiaľ má istú podporu len v SaS. Proti nápadu zlúčiť rozhlas s televíziou však nie je ani zvyšok klubu Mostu a SDKÚ.
„Pripravíme pozmeňujúce návrhy, ale budú mať len technický charakter,“ uviedol člen mediálneho výboru za SDKÚ Tomáš Galbavý.
Proti spájaniu je aj opozícia, hoci o ňom kedysi Smer uvažoval. Bývalý minister kultúry Marek Maďarič tvrdí, že od tohto zámeru ustúpil, keď ho pracovná skupina za účasti zástupcov oboch médií označila za nesprávny. „Odpoveďou mojej pracovnej skupiny bolo – riešiť financovanie a pripravovať spoločné sídlo, ale nie zlúčenie inštitúcií.“ Maďaričovi sa napokon nepodarilo ani dostať rozhlas a televíziu do jednej budovy. Nesúhlasilo s tým HZDS.
Exministra najviac prekvapil náhly súhlas šéfky Slovenského rozhlasu Miloslavy Zemkovej so zlučovaním. Zemková po schválení zákona vo vláde označila Krajcerov zámer za reálny. Dôvodom podľa nej bolo, že zapracoval pripomienky rozhlasu. Maďarič pripomenul, že Zemková bola zásadne proti zlučovaniu už za jeho éry. „Zrejme bola nejakým spôsobom informovaná o tom, že možno patrí k favoritom na funkciu nového generálneho riaditeľa Rozhlasu a televízie Slovenska,“ zašpekuloval.
Ak Krajcerov zákon prejde, k 1. januáru skončí riaditeľka SRo aj kritizovaný šéf STV Štefan Nižňanský. Obaja zostanú ako štatutári do zvolenia novej Rady RTS a generálneho riaditeľa. Budú rozhodovať spoločne, ak sa nezhodnú, konečné slovo bude mať minister.
Čo má byť RTS
- Rozhlas a televízia Slovenska bude verejnoprávnou inštitúciou s dvoma rozpočtami – pre televíziu a rozhlas.
- Na jej činnosť bude dozerať 9–členná Rada RTS s posilnenými právomocami. Jej členovia sú volení na 6 rokov, každé dva roky sa tretina Rady obmení. Traja členovia musia byť ekonómovia, dvaja právnici, dvaja odborníci na rozhlas a dvaja na televíziu.
- Generálneho riaditeľa na päť rokov aj členov rady volí parlament.