Najproblematickejší prvok zákona – právo na odpoveď, zostáva aj v novom zákone spolu s právom na opravu a dodatočné oznámenie. Politici ju však budú môcť využiť len vo veciach, týkajúcich sa ich súkromia. Krajcer poukázal na mnohé rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorých má verejne činná osoba nižšiu ochranu ako bežný občan.
Ak noviny nezverejnia opravu alebo odpoveď, sťažovateľ už nebude môcť žiadať „primeranú finančnú náhradu“ od 50-tisíc do 100-tisíc korún. Pokuty exministra Mareka Maďariča, ktoré si sťažovateľ mohol vymáhať na súde, Krajcerova novela ruší. „Je možné dosiahnuť satisfakciu na súde a nie je potrebné, aby sa zavádzal takýto medzistupeň,“ odôvodnil Krajcer.
Odpoveď ani opravu už nebude možné žiadať za pravdivé tvrdenie ani za názor – s výnimkou prípadu, ak sa komentár opiera o klamstvo alebo skresľujúce tvrdenie, ktoré sa dotkne cti, dôstojnosti alebo súkromia osoby či dobrej povesti firmy alebo inštitúcie.
„Názorov sa netýka ani jeden z týchto inštitútov – to je hodnotiaci úsudok, a to je v zákone jasne zadefinované. Pokiaľ však hovoríme o nepravdivom skutkovom tvrdení alebo pravdu skresľujúcich informáciách, tak samozrejme, že zákon sa vzťahuje aj na komentáre a glosy,“ povedal Krajcer.
Opravu alebo dodatočné oznámenie môže vydavateľ odmietnuť, ak by zasahovala do práv tretej osoby a tým roztočila špirálu ďalších opráv a oznámení.
Sťažovateľ bude musieť tiež dokázať, že noviny alebo tlačová agentúra urobili chybu.
Za klamnú alebo porovnávaciu reklamu už vydavateľ nebude zodpovedný.
Takisto nebude musieť zverejňovať vlastnícku štruktúru, keďže ju aj tak nahlasuje ministerstvu kultúry. V januári však ešte budú musieť podľa súčasného znenia tlačového v prvom čísle periodika oznámiť štruktúru vlastníkov.
Noviny, časopisy ani tlačové agentúry už podľa novely nebudú zodpovedné za to, čo povedia politici. Ak budú citovať orgán verejnej moci, organizácie, spadajúce pod ministerstvá alebo samotných ústavných činiteľov, nebudú môcť byť bratí na zodpovednosť za obsah.
Podpredseda Medzinárodného tlačového inštitútu IPI Pavol Múdry uviedol, že na poslednom stretnutí zástupcov médií a ministra zapracovali do novely aj ochranu médií pred tým, že respondent náhle zmení názor, napríklad po porade s právnikom alebo po pokarhaní predsedom politickej strany. Ak raz niečo povedal, nebude mať už právo žiadať opravu, tvrdí Múdry. S navrhovanou novelou je spokojný, považuje ju za absolútne v súlade so všetkými európskymi štandardmi.
Vydavatelia si myslia, že ide o výrazné zlepšenie oproti dnešnému stavu. Naďalej sú však presvedčení, že právo na opravu a právo na odpoveď sa mali zlúčiť do jedného inštitútu. „Väčšinu našich pripomienok ministerstvo akceptovalo, zjednotenie opravy a odpovede, ako sme navrhovali, nebolo zapracované,“ povedal šéf Združenia vydavateľov periodickej tlače Michal Arpáš. Podľa nich sú tieto dva inštitúty duplicitné.
IPI bolo, naopak, za zachovanie oboch. Podľa Múdreho sú bežné aj v zahraničí. Krajcer dodal, že sťažovateľ si vždy bude musieť vybrať, nikdy nebude môcť žiadať opravu aj odpoveď. Umiestnenie v novinách už bude na redakcii. Doteraz to muselo byť na rovnakom mieste a v rovnakom rozsahu ako napadnutý článok.
„Oproti doteraz platnej novele, ktorú predložila predchádzajúca vláda, je to určite posun k lepšiemu,“ povedala šéfredaktorka Pravdy Nora Slišková.
Najvýznamnejšie zmeny v tlačovom zákone
- politici už nebudú môcť opravovať svoje tvrdenia ani žiadať opravu či odpoveď k veciam, týkajúcich sa výkonu funkcie
- na súde sa už nebude dať vymáhať náhrada za nezverejnenie opravy alebo odpovede, ktorú súčasný zákon stanovuje od 50-tisíc do 150-tisíc korún
- spresňuje sa pojem „skutkové tvrdenie“, na ktoré sa viaže právo na odpoveď alebo opravu
- novela definuje, kto je verejný činiteľ, ktorý nemá právo na opravu alebo odpoveď s výnimkou nepravdivých informácii o jeho súkromí
- kde bude zverejnená oprava či odpoveď určí vydavateľ, pričom doteraz to muselo byť na mieste pôvodného článku
- opravu nemusí uverejniť, ak by tým vyvolal ďalšie reakcie tretích osôb