Odtajnenie voľby je zvláštne, ale nie protiústavné

Parlament môže hlasovať o generálnom prokurátorovi verejne, ak zmení potrebný zákon, zhodujú sa ústavní právnici. Meniť však zaužívanú tajnú voľbu o personálnych otázkach pre jeden problém je cestou k orbánizmu, upozorňuje bývalý sudca Ústavného súdu Eduard Bárány.

07.12.2010 06:01
parlament, poslanci, ministri, národná rada Foto:
Problém s voľbou generálneho prokurátora minulý týždeň vyvolal otázky, či ju nepresunúť mimo parlamentu.
debata (38)

Nepáči sa mu zámer vládnej koalície urobiť verejnou nielen voľbu prokurátora, ale všetkých funkcií a orgánov, ktoré parlament volí. Takýto zásah do pravidiel považuje za veľmi zlý signál.

„Tajné hlasovanie, keď sa volí alebo odvoláva, sa u nás osvedčilo ako súčasť demokratického fungovania parlamentu. Teraz pre jeden problém, nech je akokoľvek závažný, sa ide zahodiť. To je veľmi ľahkovážne,“ hovorí Bárány. Nemyslí si, že by sa pravidlo tajnej voľby prežilo a je čas na jeho revíziu.

Právnik Dušan Nikodým pripomína, že ústava necháva spôsob voľby prokurátora na zákonodarcoch. Môžu preto zákon zmeniť. „Je to zvláštne, ale nie je to protiústavné. Ak niekto hovorí, že je to protiústavné, nemá pravdu,“ podotýka Nikodým z Ústavu štátu a práva SAV.

„Súčasný spôsob voľby generálneho prokurátora je upravený v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Keď sa Národná rada rozhodne tento zákon zmeniť, tak má na to právo a ťažko sa dá proti tomu niečo namietať. Každý spôsob voľby, ktorý zákonodarca prijme, je možný,“ myslí si Peter Kresák, ktorý po roku 1989 spolupracoval na ústave Slovenska a Československa a neskôr bol sudcom československého ústavného súdu. Pripomenul, že argumenty za a proti sú tak pri tajnej, ako aj verejnej voľbe.

Problém s voľbou generálneho prokurátora minulý týždeň vyvolal otázky, či ju nepresunúť mimo parlamentu. Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Radoslav Procházka uvažoval, že by ho prezidentovi mohla navrhovať na vymenovanie Súdna rada, vláda alebo by ho vybral a vymenoval sám prezident.

Ak by mala šéfa prokuratúry vyberať vláda, bol by to podľa Bárányho najhorší možný variant. Jeho závislosť od politickej moci by bola najväčšia. Dodal, že podobný model sa už neosvedčil v Poľsku. Nevhodná je aj voľba Súdnou radou. „S ňou máme aj tak veľké problémy. Určite by sudcovia nemali rozhodovať o prokurátorovi,“ myslí si Barány. Najskôr si vie predstaviť, že by prokurátora vyberal prezident, napríklad z troch kandidátov, ktorých mu navrhne parlament.

Generálny prokurátor by mal konať nezávisle. Volí ho však parlamentná väčšina, takže stále je v nejakej väzbe na politickú moc, pripomína Nikodým. Podľa Barányho sa ustanovením do úradu začína jeho nezávislé fungovanie, čo podčiarkuje aj sedemročné funkčné obdobie, prekračujúce obdobie vládnej koalície. Napriek tomu považuje za vhodné, aby bol volený tajne. „Je to ochrana pred tým, aby musel byť niekomu zaviazaný.“

38 debata chyba