Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI), ktoré je za rozbehnutie systému tzv. eZdravie zodpovedné, minulý týždeň uviedlo, že do konca decembra bolo zapojených 92 zo 110 nemocníc, z 10-tisíc ambulancií bolo online 40 percent, z 3¤500 lekární asi polovica. Údaje centrum aktualizuje do niekoľkých dní.
Prvou výhodou eZdravia mal byť elektronický recept. Pacient by už nemal chodiť do lekárne s papierom, stačiť by mu mal preukaz poistenca alebo rodné číslo. Lekárnik by si mal jeho predpis vyhľadať sám v počítači. „V čistej podobe som sa ereceptom ešte nestretol, pacienti zatiaľ nosia papierové,“ povedal prezident Slovenskej lekárnickej komory Ondrej Sukeľ. Od lekárov, ktorých má v susedstve, má informácie, že erecepty sa chystajú predpisovať až koncom januára.
Elektronické zdravotníctvo podľa neho funguje aj nefunguje. Lekárne nie sú všetky pripojené, pretože viacerým lekárnikom ešte chýbajú karty zdravotníckych pracovníkov, PIN kódy k nim aj čítačky. Bez nich sa do systému nedokážu dostať. „Ešte nie sme napojení, takže fungujeme po starom, softvér nám prídu namontovať až budúci týždeň,“ reagovala minulý piatok lekárnička zo Stupavy Vladimíra Gromová.
Doktorom zase tečú nervy z toho, že sa nevedia dostať do eZdravia. "Nedarí sa nám do systému zapojiť, inštalácia programu je neskutočne problematická, každý deň vyskakujú iné chyby.
Nahnevaní lekári vyvolávajú počítačovým firmám, ktoré s tým nič nevedia urobiť, pretože chyba je inde," povedal pediater Mário Moro z Cífera, ktorý to hodnotí ako čistú katastrofu.
Komplikovaná inštalácia zdržuje lekárov. Predpisovanie receptov elektronicky podľa neho vôbec nefunguje. „Bežia len pôvodné erecepty, ktoré už dlhšie používa zdravotná poisťovňa Dôvera, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a Unionu vôbec,“ poznamenal. Mnohí lekári nemajú ešte karty zdravotníckych pracovníkov, problémy majú aj s PIN kódmi ku kartám, pretože k nim nepasujú.
„eZdravie považujeme za dôležité, ale určite to bude náročný proces, ktorý nebude trvať ani deň či dva a bude znamenať zvýšený nápor najmä na lekárov, čo bude vyvolávať napätie,“ myslí si šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko s tým, že celý rok 2018 bude v sektore zdravotníctva ťažký najmä z hľadiska financií. „V prípade, že bude schválený ďalší sociálny balíček, to znamená príplatky za soboty, nedele, trinásty a štrnásty plat, bude nutné podľa našich odhadov dofinancovať zdravotníctvo minimálne o 80 miliónov eur,“ odhadol Petko.
Elektronizácia nie je pritom jedinou tohtoročnou zmenou, ktorá zasiahne všetkých naprieč celým rezortom. Pacienti hneď od januára pocítia nové pravidlá na pohotovostiach. Tie ambulantné už nebudú otvorené celú noc, ale len do 22. hodiny. Pôvodný poplatok 1,99 eura za pohotovosť sa zdvihol na 2 eurá. Dramatickejší nárast poplatku je na urgentných príjmoch v nemocniciach. Ten, kto po ošetrení nezostane hospitalizovaný alebo tam podľa lekárov príde s banálnou chorobou, namiesto minuloročných 1,99 eura zaplatí 10 eur.
Skrátenie ordinačných hodín počas noci asociácia nemocníc považuje za komplikáciu. Po desiatej hodine to budú práve nemocnice, ktoré sa budú starať o pacientov pri zhoršení zdravotného stavu. „Celý systém pohotovostných ambulancií sa mal spustiť do praxe až po dobudovaní urgentných príjmov v nemocniciach,“ poukázal prezident Petko. Niektoré nemocnice podľa neho nebudú chcieť prevádzkovať pohotovostné ambulancie, na čo sa spoliehalo ministerstvo zdravotníctva.
„Zatiaľ nám mnohé nemocnice avizujú, že sa vôbec nebudú hlásiť do výberových konaní na nové licencie a nebudú mať záujem, aby tento typ prvej pomoci prevádzkovali v priestoroch nemocníc,“ poznamenal. Podľa neho takáto situácia iba zhorší vzťahy medzi ambulantným a nemocničným sektorom.
Zmeny v zdravotníctve v roku 2018
- celoplošné spustenie elektronického zdravotníctva eZdravie – zdravotná dokumentácia, výsledky vyšetrení či recepty by mali byť už len v elektronickej podobe, pacientovi bude zatiaľ stačiť kartička poistenca
- recept na jeden rok – lekár môže predpísať pacientom recept na jeden rok
- nové pravidlá pre ambulantné pohotovosti – Lekárska služba prvej pomoci (LSPP) sa premenuje na Ambulantnú pohotovostnú službu, k dispozícii bude v pracovných dňoch od 16. h do 22. h, v dňoch pracovného pokoja od 7. do 22. h
- poplatky na pohotovostiach – pacienti v ambulanciách budú platiť 2 eura (pôvodne 1,99 eura) a na urgentných príjmoch 10 eur (pôvodne 1,99 eura), ak pacient zostane v nemocnici, poplatok platiť nebude
- obhliadky mŕtvych – budú ich robiť nielen všeobecní lekári, ale všetky špecializácie, má to zabrániť situáciám, keď pozostalí dlho čakali na obhliadku zosnulého, zvyšuje sa aj odmena lekára za obhliadku z 25 eur na maximálne 40 eur
- zmeny v zazmluvňovaní zariadení sociálnych služieb aj sociálnoprávnej ochrany detí – zdravotné poisťovne ich budú musieť zazmluvňovať povinne
- menia sa ochranné limity spoluúčasti pacientov pri liekoch – znižuje sa limit spoluúčasti pre zdravotne ťažko postihnutých z 25 na 12 eur za obdobie troch mesiacov, niektorým skupinám sa však, naopak, limit zvýši – u detí stúpne z 8 na 10 eur, pre starobných dôchodcov sa zvýši z 25 eur na 30 eur
- zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám pribudnú kompetencie
Do mája lekári aj pacienti očakávajú, ako minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smeru) vyrieši situáciu s doplnkovými ordinačnými hodinami, počas ktorých by sa pacienti mohli objednávať na konkrétny termín. Zákon, ktorý zavádza tieto hodiny mimo bežnej ordinácie, schválil parlament v decembri. Podľa neho si lekár môže za vyšetrenie pýtať od pacienta najviac 30 eur. Hneď na druhý deň, ako prešla legislatíva parlamentom, zámer skritizoval premiér Robert Fico. Podľa neho nie je jasná, pretože presne nestanovuje, že 30 eur nie je poplatok. Drucker musí do mája prísť s novým návrhom. Ak sa mu nepodarí obhájiť 30 eur, celý zámer o spoplatnenom objednávaní treba podľa premiéra zrušiť.
Drucker zároveň avizuje zásadný zvrat pri zdravotných poisťovniach. Tento rok plánuje pripraviť návrh na zmenu ich fungovania, sprísniť chce ich kontrolu a vytvoriť priestor na doplnkové zdravotné poistenie. Týkať by sa malo napríklad doplatkov na lieky či úhrady vyšetrení, ktoré by si pacient chcel dať urobiť nad rámec štandardnej diagnostiky či liečby. Zdravotné poisťovne na túto novinku reagovali vyhýbavo. „Zatiaľ však nie sú známe žiadne detaily pripravovanej zmeny,“ reagovala štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Na konkrétny návrh počká aj zdravotná poisťovňa Dôvera. Jej PR manažér Matej Štepianský poukázal, že pacientom by viac pomohlo, ak by sa zdravotným poisťovniam rozviazali ruky a mohli by prinášať viac produktov pre chronicky chorých, viac preventívnych programov a ďalších benefitov.
„Doplnkové zdravotné poistenie by prinieslo do dnes finančne podvyživeného systému dodatočné zdroje – ich množstvo by záviselo od toho, aký rozsah zdravotnej starostlivosti by bol považovaný za nadštandard,“ reagovala hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Najmenšia poisťovňa sa nebráni ani diskusiám o pláne regulovať zisky zdravotným poisťovniam.