Podnikatelia, ktorí prevádzkujú podzemné garáže, však budú musieť siahnuť hlbšie do peňaženky, samospráve na dani odvedú tisíce eur. Do konca minulého roka boli stánky aj podzemné garáže od dane oslobodené, od januára to už neplatí.
Parlament vlani v septembri schválil novelu zákona o miestnych daniach, ktorá majiteľom niektorých stavieb vyrubila novú daň. Týka sa predajných sietí novinových stánkov, trafostaníc a hromadných podzemných garáží. Niektoré mestá už zmeny zapracovali do svojich všeobecne záväzných nariadení, v nich určili ročnú sadzbu dane. Vlastníci musia daňové priznania obciam podať do konca januára.
Doteraz boli zdaňované len nadzemné garáže a z podzemných tie, nad ktorými bola zastavaná plocha. Išlo napríklad o garáže pod nákupnými centrami. Tie, nad ktorými žiadne poschodie nebolo, však daň zo stavby neplatili. Rozmohli sa prevažne v Bratislave, namiesto budov sú nad nimi trávniky alebo oddychové zóny. Ich rozloha je rôzna, môže byť 500, ale aj 5-tisíc štvorcových metrov.
„Ak sa stavba podzemných garáží nachádzala len pod zemou a nemala nadzemné podlažie, nezdaňovala sa. Základ dane bola totiž nula. Išlo napríklad o garáže postavené vo svahu. Po novele zákona je základom dane výmera zastavanej plochy v metroch štvorcových, pričom sa pod ňou rozumie pôdorys na úrovni najrozsiahlejšej podzemnej časti stavby,“ vysvetlila Zdenka Sekerešová, hovorkyňa primátora Banskej Bystrice.
Najvyššiu daň bude mať zrejme hlavné mesto. V Bratislave bude kľúčové, v ktorom pásme sú garáže postavené. Ak sa nachádzajú v Starom Meste, zaplatia ich majitelia najviac, či už budú pod, alebo nad zemou. Za desať štvorcových metrov garáží tu majiteľ ročne uhradí zhruba 18,50 eura, napríklad pri rozlohe 5 000 štvorcových metrov jeho ročná daň dosiahne 9 250 eur. V ostatných mestských častiach bude cena nižšia, minimum na desať štvorcových metrov je 14 eur. Za desať štvorcových metrov podnikatelia v Nitre a v Banskej Bystrici zaplatia deväť eur, ak by rovnaká garáž mala dve podzemné podlažia, majiteľ za desať štvorcových metrov ročne zaplatí 15,60 eura.
Denník Pravda oslovil viacerých vlastníkov podzemných garáží, ani jeden sa k tomu vyjadriť nechcel. "Výstavba v podzemí je oveľa drahšia ako tá nad zemou. Nerozumiem, čo tým sledujú. Parkovacích miest najmä vo väčších mestách je nedostatok, mali by nás podporovať a nie hádzať polená pod nohy. Chceli sme stavať ďalšie garáže, uvidíme,“ povedal jeden z nich ešte predtým, ako bola novela schválená.
Majitelia stánkov sa novej dane obávali, dnes ich teší, že nie je vyššia. „Keď sme o tom prvýkrát počuli, nebolo nám všetko jedno. Ale ak to skončí pri desiatich eurách, to ešte prežijeme,“ hovorí majiteľka dvoch stánkov s kvetmi, ktoré sú v Banskobystrickom kraji. V Banskej Bystrici zaplatí vlastník stránku alebo trafiky za desať štvorcových metrov 3,71 eura, v Bratislave 7,16 eura na rok.
„V Nitre vychádza daň za štvorcový meter pozemkov, na ktorých stojí transformačná stanica alebo predajný stánok, iba na 0,66 eura. Za stánok, ktorý má desať štvorcových metrov, je teda daň 6,60 eura ročne. Keby sme mali takých stánkov sto, mali by sme ročný príjem 660 eur. Nejde teda o žiadne závratné čísla,“ reagoval Vladimír Petrík, vedúci odboru miestnych daní a poplatkov v Nitre.
Trnava túto daň do nariadenia ani nezapracovala. Administratívne náklady na jej vymáhanie by totiž prevýšili zisk. „Pri schvaľovaní príslušného nariadenia sa zavedenie tejto dane javilo ako neefektívne,“ povedal Pavol Tomašovič, hovorca Trnavy.
Význam tejto dane, aj keď ju niektoré mestá odmietli, bude možné posúdiť až po dlhšom čase. Myslí si to Dušan Sloboda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. „Problémom je, že dnes nemáme komplexné dáta o samosprávach. Keď sa udeje nejaká zmena, nedá sa odsledovať jej skutočný efekt. Museli by sme pátrať v jednotlivých mestách a obciach. Ťažko teda povedať, či zdanenie má význam a niečo prinesie,“ dodal Sloboda.