Podľa Juraja Vančíka, riaditeľa Prvej súkromnej nemocnice v Košiciach – Šaci, kde popáleného pacienta previezli, utrpel 69-ročný senior popáleniny druhého až štvrtého stupňa na 74 percentách tela. Jeho základné životné funkcie zabezpečujú prístroje, na ktoré je napojený. „Zdravotný stav pacienta je extrémne vážny s veľmi malou pravdepodobnosťou prežitia. Robíme, čo môžeme,“ povedal včera Vančík.
Vedenie nemocnice v Gelnici sa k prípadu nechce vyjadrovať. Požiar vznikol v oddelení dlhodobo chorých, kam premiestňujú chronických pacientov. Prípad vyšetruje polícia. Košická krajská policajná hovorkyňa Jana Mésarová uviedla, že udalosť dokumentujú ako podozrenie z prečinu všeobecného ohrozenia. „Na jednom z oddelení gelnickej nemocnice došlo k požiaru posteľného matraca pravdepodobne od cigarety, ktorú na posteli fajčil pacient a ktorá mu spadla na posteľ. Požiar uhasil zdravotný personál za pomoci hasiaceho prístroja. Z izby evakuovali štyri osoby, pričom dôchodca utrpel popáleniny tela a leteckou záchrannou službou bol prevezený do košickej nemocnice,“ spresnila zistenia polície Mésarová. Trom zvyšným pacientom sa nič nestalo. Gelnickí hasiči zabezpečili oddymenie priestorov, škody na majetku zatiaľ neboli vyčíslené.
Predsedníčka Asociácie sestier a asistentov Ľubica Kočanová si myslí, že v Gelnici došlo k niekoľkonásobnému zlyhaniu signalizácie. Jeden druh signalizačného zariadenia musia mať pacienti pri posteli, aby mohli v prípade potreby privolať zdravotníka. „Je však potrebné brať do úvahy, že na týchto oddeleniach sú pacienti často utlmení liekmi, v dôsledku čoho pacient mohol zadriemať a vôbec nevnímal okolie,“ podotkla Kočanová.
Okrem toho by mala byť každá miestnosť vybavená požiarnou signalizáciou, ktorá upozorní na oheň a dym. Staršie nemocnice ho však podľa nej nemajú a ani nemusia mať. Zuzana Farkasová z Prezídia Hasičského a záchranného zboru informovala, že stačí mať k dispozícii hasiace prístroje a dostupný hydrant. „Ak tam bola vyslaná expertízna skupina, tak tá prešetrí príčiny vzniku požiaru. Jej výsledky budú známe až o jeden mesiac,“ pripomenula Farkasová.
Zdravotná sestra, ktorá nechcela byť menovaná, naznačuje, že problém mohol vzniknúť aj inde. Oddelenie dlhodobo chorých sa v gelnickej nemocnici nachádza na dvoch poschodiach a nie je možné ustriehnuť všetkých pacientov. „Na jednu sestru pripadá asi dvadsať ležiacich pacientov s viacerými diagnózami, takže nie je v ľudských silách ustriehnuť všetkých, čo robia,“ prezradila. Veľakrát je to podľa nej aj o nezodpovednosti nielen samotných pacientov, ale aj ich rodinných príslušníkov. Personál oddelenia nemá právo kontrolovať, či rodinní príslušníci nosia svojim blízkym cigarety, alebo čokoľvek iné.
Na oddelení dlhodobo chorých ležia podľa riaditeľa kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Milana Laurinca prevažne chronickí pacienti vo veku okolo 70 až 80 rokov. „Napríklad ak je pacient s hypertenziou stabilizovaný a jeho stav si nevyžaduje akútnu starostlivosť, ale ešte nemôže byť prepustený do domácej starostlivosti, tak ho preložia na oddelenie dlhodobo chorých,“ spresňuje Laurinc. Sú tu pacienti so všetkými diagnózami, napríklad aj po mozgových príhodách, imobilní či onkologickí pacienti. Zmierňuje sa im bolesť, poskytuje sa rehabilitačná starostlivosť.
Nebezpečenstvo pri požiari na tomto type oddelenia môžu zvýšiť kyslíkové fľaše, ktoré sa v ňom môžu nachádzať. V blízkosti ohňa by sa mohli prehriať a vybuchnúť.
Košický zisťovateľ príčin požiarov Tomáš Berzetei potvrdil, že cigarety sú zradné, lebo ľahko môžu spôsobiť požiar. „Je dosť možné, že požiar sa od ohorku sa rozhorel rýchlo, hlavne ak je okolo horľavý materiál, či už paplóny alebo matrace. Ohorok cigarety má v strede teplotu 600 – 700 stupňov Celzia, ak si niekto z cigarety potiahne, môže to byť aj vyše tisíc stupňov,“ povedal.
Ak je matrac či paplón z umelého materiálu, dôjde nielen k zvýšenému dymeniu, ale aj k tvoreniu toxickejších splodín. Navyše sa horiace umelé materiály dokážu prilepiť na telo. Rizikové pri horení je aj perie, ktoré produkuje žltkastý štipľavý dym. Rýchly požiar mohol spôsobiť aj prievan. „Dôležité je aj to, kam ohorok spadne. Niekedy dokáže pomaly tlieť a požiar môže vzniknúť aj po vyše hodine,“ uzavrel Berzetei.
Advokát Stanislav Pavol tvrdí, že nemocnica v tomto prípade nie je zodpovedná za škodu. Odškodnenie by si mohli pýtať traja pacienti, ak by im vznikla zdravotná ujma, ktorú by potvrdili aj znalecké posudky. „Nárokovať by si ju mali nie od nemocnice, ale od toho, kto ju spôsobil, a to bol popálený pacient, ktorý fajčil, hoci je to v nemocnici zakázané,“ dodal advokát. Tak sto môže postupovať aj nemocnica, ak došlo k zničeniu jej majetku.
Na „bezpečné“ cigarety sa netreba spoliehať
V prípade, že si z cigarety minútu nepotiahnete, sama zhasne. Od novembra 2011 je v rámci Európskej únie platné bezpečnostné opatrenie, podľa ktorého musia všetky cigarety spĺňať parameter zníženej vznietivosti. Samozhasínacie cigarety obsahujú prúžky, ktoré bránia dodávke vzduchu, čo spôsobí, že cigareta postupne zhasne. Znižuje sa tak čas horenia a rovnako aj pravdepodobnosť vzplanutia nábytku, posteľnej bielizne alebo iného materiálu.
Podľa slov Kamila Provazníka, konateľa spoločnosti Imperial Tobacco, všetky cigarety dodávané na slovenský trh musia spĺňať túto požiadavku Európskej komisie. Tomáš Korkoš, manažér vonkajších vzťahov spoločnosti Philip Morris Slovakia, s. r. o., ale upozorňuje, že fajčiari, ako aj široká verejnosť by mali vziať na vedomie, že ani takéto opatrenie nemusí zabezpečiť úplnú ochranu proti vznieteniu. „Je potrebné si uvedomiť, že akékoľvek neopatrné narábanie s horiacim predmetom môže spôsobiť požiar. To sa týka aj cigariet, ktoré boli vyrobené so zníženým sklonom k vznieteniu,“ dodal Korkoš.
V roku 2013 evidoval Hasičský a záchranný zbor 9 939 požiarov na území Slovenska. Najčastejšou príčinou vzniku požiarov, až 49 % z celkového počtu, bola nedbalosť a neopatrnosť dospelých osôb. „V súvislosti s fajčením bolo evidovaných 507 požiarov, pri ktorých bolo šesť osôb usmrtených a 17 zranených a priama materiálna škoda bola vyčíslená na sumu 250 720 eur,“ uviedla Silvia Jančovičová z Prezídia Hasičského a záchranného zboru (HaZZ).
(sn)