Európa tlačí na férové platy mužov a žien

I keď správu o pretrvávajúcich rozdieloch v mzdách vypracovala slovenská europoslankyňa Anna Záborská z KDH, nakoniec za ňu nehlasovala, ale zdržala sa. Podľa nej sa do textu dostali návrhy založené na rodovej ideológií, ktoré môžu v budúcnosti v ďalších návrhoch vytlačiť slovo „žena“.

Aj keď podľa europarlamentu sa rozdiely v miere zamestnanosti a odmeňovania medzi mužmi a ženami v uplynulých rokoch mierne znížili, nie je to dôsledok zlepšenia situácie žien, ale toho, že miera zamestnanosti a úroveň odmeňovania mužov sa počas hospodárskej krízy znížili.

Rozdiel v platoch mužov a žien je v EÚ okolo 16 percent. Situácia na Slovensku sa za posledné roky zlepšila, podľa riaditeľky odboru rodovej rovnosti ministerstva práce Oľgy Pietruchovej je však stále priemerný mzdový rozdiel, 18 až 20 percent, vyšší ako priemer EÚ. „Pred desiatimi rokmi bol na úrovni 26 až 27 percent. Stále máme čo doháňať,“ podotkla.

Podľa analýzy, ktorú v auguste zverejnil portál platy.sk, ženy na Slovensku zarábajú priemerne o 22 percent menej ako muži. Napríklad muži v Bratislavskom kraji zarobia mesačne 1 413 eur v hrubom, pričom ženy dostanú za rovnaké obdobie o 21 percent menej, čiže 1 119 eur. Najmenej sa nožnice medzi platmi mužov a žien roztvárajú v Prešovskom kraji. Tam priemerná mesačná mzda mužov je 877 eur a ženy zarobia 712 eur. Najhoršie na tom je Košický kraj, kde rozdiel v platoch predstavuje až 24 percent. Ženy v tomto kraji zarobia o 240 eur menej než muži. Zatiaľ čo muži dostávajú za mesiac vykonanej práce 1 021 eur, na účet žien sa pripíše 781 eur.

Ženy pracujú na menej platených pozíciách

K rozdielom prispieva aj skutočnosť, že oblasti, kde pracujú najmä ženy, sú menej honorované. Podľa správy o stave rodovej rovnosti za vlaňajší rok v oblastiach ako zdravotníctvo, sociálne služby a vzdelávanie tvoria ženy až okolo 80 percent pracovnej sily a v oblasti verejnej správy 70 percent. V súkromnom sektore s vyššími zárobkami predstavujú ženy iba necelých 42 percent zo všetkých zamestnaných.

„Nie je problém v tom, že by žena mala nižší plat, keď robí na rovnakej pozícii ako muž. Skôr obsadzovania vyšších pozícií a lepšie platených sa zúčastňujú viac muži, aj keď to už dnes nie je také ako v minulosti,“ povedala Eva Balážová, prezidentka Asociácie komunálnych ekonómov Slovenska.

Zamestnávatelia tvrdia, že pre nich je dôležitá kvalita vykonanej práce. „Rozumný zamestnávateľ ohodnocuje zamestnancov na základe pracovného výkonu. V tomto by zamestnávateľ nemal robiť rozdiel z hľadiska rodu,“ uviedol Martin Hošták, hovorca Republikovej únie zamestnávateľov.

Sociologička Zuzana Kusá poukázala na skutočnosť, že platy na Slovensku nie sú verejnou záležitosťou. „Síce sa dozvieme o priemerných štatistických číslach, ale na úrovni konkrétneho pracoviska ľudia žijú v nevedomosti, kto má aký plat. Absolútne chýba lokálna zamestnanecká kontrola a diskusia o výške platu. Musela by sa legislatíva zmeniť v tom, že zamestnávateľ by musel odtajniť platy,“ mienila sociologička.

V EÚ platí od roku 2006 smernica o rovnosti príležitostí medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu. Nie všetky krajiny únie ju však prebrali do vlastného zákonodarstva. Slovensko zakotvilo do Zákonníka práce zákaz diskriminácie a inšpektoráty práce kontrolujú, či nedochádza k znevýhodňovaniu jedného pohlavia. "Zamestnávateľ nesmie platiť rôznu mzdu za rovnakú prácu podľa pohlavia. Akékoľvek osobné príplatky, osobné odmeny sú veľmi subjektívne a je preto veľmi ťažké dokázať, že je to na základe diskriminácie a nie rôzneho výkonu, uviedla Oľga Pietruchová.

Tlak na zamestnávateľov majú zabezpečiť aj sankcie

Europoslankyňa Záborská vo svojej správe navrhla trest pre spoločnosti, ktoré diskriminujú pri odmeňovaní. Nemali by sa zúčastniť verejných obstarávaní financovaných z fondov EÚ. Zamestnávatelia hovoria, že sankcie nemusia byť efektívne a vytvoria iba množstvo problémov. „Agendou únie by malo byť, ako zabezpečí konkurencieschop­nosť, a teda aj ekonomický rast a rast pracovných miest,“ poznamenal hovorca zamestnávateľov Martin Hošták.

Foto: SITA, Ľudovít Vaniher

anna záborská Správu o pretrvávajúcich rozdieloch v mzdách v únii vypracovala europoslankyňa Anna Záborská z KDH. Nakoniec za ňu nehlasovala.

Europoslankyňa Záborská napokon za správu, ktorú vypracovala v pléne europarlamentu minulý týždeň, nehlasovala. „Žiaľ, do môjho textu sa dostalo množstvo pozmeňujúcich návrhov založených na rodovej ideológii, ktoré zahmlievajú pôvodný text a môžu viesť k tomu, že ani v budúcnosti nebudeme vedieť riešiť praktické prekážky žien pri odmeňovaní, pretože slovo "žena“ sa z návrhov nakoniec celkom vytratí. Preto som nakoniec nemohla hlasovať za moju vlastnú správu," povedala Záborská. Vysvetlila to na prijatom návrhu, podľa ktorého v ročných firemných plánoch sa hovorí o rodovej rovnosti a nie o rovnakom prístupe k mužom a ženám.

Odlišne zhodnotila prijaté návrhy europoslankyňa za Smer Monika Flašíková Beňová. „Neboli založené na rodovej ideológii, ale na európskych princípoch rodovej rovnosti,“ uviedla europoslankyňa.

Podľa predsedníčky občianskeho združenia Možnosť voľby Adriany Mesochoritisovej je spôsob vyjadrovania v tejto oblasti veľmi dôležitý. V prípade Záborskej však ide o bazírovanie na pojmoch, ale opačným spôsobom, ako by malo byť. Pokiaľ ide o to, aby neboli ženy diskriminované na trhu práce, je potrebné presadzovať práve rodovú rovnosť.