Odborníci dôvod na odmietnutie stredísk však nevidia. Argumentujú, že ide o neozbrojený styčný tím, ktorý neznamená hrozbu pre Slovensko. Jeho úlohou bude monitorovanie situácie na východe Európy.
„Ide o veci, ktoré sa týkajú obrany a podľa zákona o obrane o tom rozhoduje vláda. Ak by chcela verejnosť výraznejšie zasiahnuť, môže požiadať o referendum. Ale myslím, že to je zbytočné,“ uviedol bezpečnostný analytik Ivo Samson. Pretože ide o medzinárodnú spoluprácu, vytvorenie tímov podlieha aj schváleniu parlamentu. Zdôraznil, že ide o medzinárodný tím, ktorý nie je ozbrojený a jeho úlohou bude monitorovať situáciu v blízkosti ukrajinských hraníc. Okrem referenda má verejnosť podľa analytika právo vyjadriť svoj nesúhlas aj prostredníctvom občianskych aktivít. „Môže to urobiť cez svojich poslancov v Národnej rade SR, usporiadaním demonštrácií alebo spísaním petície,“ povedal Samson.
Dôvod na odmietnutie styčných tímov zo strany verejnosti nevidí ani Robert Ondrejcsák, riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy. „Kľúčové bude, ako túto tému bude komunikovať ministerstvo obrany. Doterajšia komunikácia bola veľmi slabá a len prispievala k nedorozumeniam,“ poznamenal.
O vytvorenie riadiaceho strediska požiadalo samo Slovensko minulý týždeň na stretnutí ministrov obrany v Bruseli. Rovnaký krok urobilo aj ďalších sedem štátov. Dôvodom je eskalácia napätia za východnou hranicou. Ide o tím 40 plánovačov, z toho polovica budú Slováci. Ich úlohou bude určiť, kam jednotky rýchleho nasadenia NATO v prípade potreby vyšlú. Ministerstvo zdôrazňuje, že nejde o bojovú jednotku či základňu. Kde a kedy stredisko na Slovensku vznikne, je podľa rezortu predmetom ďalších rokovaní aliancie. Najprv by mali prísť na rad strediská pobaltských krajín, Poľska, Rumunska a Bulharska. Až po nich bude nasledovať Slovensko a Maďarsko.