Svoju lásku a opateru totiž dáva nielen svojim dvom dcéram a manželovi, ale aj cudzím deťom z detského domova. Táto práca je zmyslom jej života.
Katarína žije so svojou rodinou v dedinke Studienka neďaleko Malaciek. Pri našom príchode je v dome rušno. Trom ženám – Kataríne a dcéram Dominike (9) a Simonke (13) robia spoločnosť aj dvaja malí fešáci z detského domova Peťko a Riško. Hoci jeden ešte nechodí, dokážu urobiť poriadny rozruch. Smiech sa strieda s plačom a buchotom hračiek, ktoré práve 14-mesačný Riško hádže o zem. Katarína si s tým hlavu neláme a usadí nás v obývačke k stolu plnému dobrôt.
Napriek tomu, že už niekoľko dní bojuje so zapáleným nervom, večer pred našim príchodom stihla upiecť aj chutnú marhuľovú bublaninu. Na otázku, kde berie toľko energie, odpovedá s úsmevom. „Z kávy. Ráno vypijem asi tri pollitrové hrnčeky a kombinujem ich so sladkosťami,“ hovorí. Keďže jej práca ju zamestnáva 24 hodín denne, únava neprichádza do úvahy. Práca profi mamy v priemere za 530 eur v hrubom na mesiac totiž nekončí o pol štvrtej poobede a nedá sa len tak zavesiť na klinec.
Svojmu povolaniu sa venuje vyše dvoch rokov. „Mali sme už sedem detičiek vrátane chlapcov, ktorých máme teraz. U nás sa striedajú celkom rýchlo,“ vysvetľuje. V rodine Biksadských pobudnú rôzne dlhý čas, záleží na tom, kedy sa pre nich nájde stabilná rodina. Najčastejšie ide o novorodencov a detí do troch rokov, ktoré boli odobraté sociálne slabším rodinám. „Deti prichádzajú od alkoholičiek či narkomaniek. Prvé dva-tri mesiace majú abstinenčné príznaky,“ opisuje Katarína. Deti sa budia zo sna, sú plačlivé alebo, naopak, ospalé. „Vtedy zaberá objatie, nosenie v šatkách alebo na rukách,“ tvrdí.
Foto: Pravda, Robert Hüttner
Na príchody a odchody detí si už rodina zvykla. Tvrdí, že práve v tom spočíva profesionalita matky. „Odchody sú ťažké, pretože či chceme alebo nie, na tie deti sa citovo viažeme. Ale mám pocit zadosťučinenia, že sme tomu dieťatku dali všetko, čo sme mohli,“ vysvetľuje. Podľa Kataríny boli už aj situácie, keď by si deti najradšej nechali. Najťažšie sa im lúčilo s chlapčekom, ktorý bol u nich 14 mesiacov. „Keď sa k nám dostal, bol veľmi chorý. Chodili sme s ním po pohotovostiach, lekároch, zažili sme si s ním toho veľa. Veľmi sme sa na neho nadviazali,“ prezrádza Katarína.
K profi materstvu ju priviedli jej dve sestry, ktoré sa venovali rovnakému povolaniu. Jedna z nich sa k nemu opäť vracia. „Je to krásna práca. Pripravujeme deti do života. Motiváciou bolo aj to, že v našej rodine je možno viac lásky ako v iných a potrebovali sme ju niekomu dať. Aj tieto deti potrebujú matku,“ rozpráva.
„Mama začne fungovať vtedy, keď sa deti zobudia. Niekedy vstáva o štvrtej, inokedy o piatej,“ prízvukuje Simonka. Katarína priznáva, že dni sú hektické a na ich konci padne do postele. „Mám voľno, keď deti idú večer spať, vtedy mám čas na moje mimopracovné aktivity. Aj správy pozeráme s manželom z archívu,“ dodáva. Občas si odbehne ku kaderníčke, viac času pre seba nemá. „Ale ja ho ani nechcem. Svoj čas chcem venovať rodine a deťom,“ hovorí.
Tvrdí, že bez podpory manžela a dvoch dcér by to nemala jednoduché. Spolu tvoria profi tím. Na svoju mamu a jej povolanie sú hrdé aj Simonka a Dominika. Tá nám pošepkala, že Katarína je nielen najlepšia mama, ale ešte lepšia cukrárka. „To, čo robí, robí naozaj najlepšie, ale ešte lepšia je v pečení koláčov a chutných tort,“ prezradila. Vyučená cukrárka sa po večeroch venuje aj výrobe náramkov, vtedy si dokáže najviac oddýchnuť.
Aj keď jej dni sú miestami stereotypné, meniť by nechcela. Profi materstvu sa chce venovať, kým bude mať dostatok síl. „Možno si za desať rokov uvedomím, že som celý život kŕmila a prebaľovala, presúvala sa z mlieka na príkrmy a z príkrmov ďalej, ale ja to robím naozaj s radosťou,“ priznáva.