Nevyspytateľné počasie by malo byť najmä v nedeľu a začiatkom budúceho týždňa. Poveternostný front, ktorý sa dostáva do strednej Európy, nebude sa veľmi posúvať smerom na východ, v najbližších dňoch tu bude zotrvávať a mal by sa v tomto priestore vlniť. A s tým je spojený dážď.
„To znamená, že v nedeľu a na začiatku budúceho týždňa by v niektorých častiach Slovenska mohli byť trvalejšie a výdatnejšie zrážky. Je to neštandardná situácia, pretože tieto fronty nie sú také jednoduché ako tie, čo prejdú cez Európu od západu na východ za dva – tri dni. Terajšie fronty sú dosť nevyspytateľné, pretože v závislosti od toho, na ktorom mieste sa front vlní, tam bude počasie najhoršie,“ upozorňuje Pavol Faško, klimatológ Slovenského hydrometeorologického ústavu.
V našich podmienkach môžu byť teda výdatné dažde rovnako dobre na strednom, ako na západnom alebo východnom Slovensku. Dôležité je však to, že mimoriadne teplé počasie sa teraz skončí a nastane počasie, ktoré zodpovedá tomuto ročnému obdobiu. Určite sa prejavia aj také príznaky jesene, ako sú napríklad ranné hmly.
Ak by pršalo, tak v prostredí bude veľká vlhkosť, a pri nočnom poklese teploty narastie riziko vzniku ranných hmiel, na čo by si mali dávať najmä vodiči. Blíži sa 23. september, kedy bude jesenná rovnodennosť, aj počasie ako keby chcelo rešpektovať kalendár a začína sa správať viac jesenne. V čase jesennej rovnodennosti svieti slnko kolmo na rovník, takže obyvatelia rovníkového pásma majú napoludnie slnko priamo nad hlavou. V našich zemepisných šírkach máme v tento deň rovnako dlhý deň aj noc, teda 12 hodín.
V pondelok je Matúša a k tomuto menu sa viaže viacero ľudových pranostík. Jedna z najznámejších hovorí – Po Matúši baranicu na uši. Očakávaný vývoj počasia túto ľudovú múdrosť potvrdí, aj keď to teraz bude len relatívne. Síce sa ochladí, pretože tu boli tridsiatky, a teraz teplota poklesne na 20 stupňov, ale túto pranostiku nemôže brať doslova, pretože určite nebude taká zima, aby sme potrebovali baranice.
„Bude tak akurát, ako má na jeseň byť. Takéto sychravé počasie s dažďom nebude dlho trvať. Je veľká šanca, aby bolo opäť slnečné počasie, lebo nás čaká babie leto. Môže trvať týždeň, môže byť aj dlhšie, niekedy býva prerušované, ale určite príde. To, čo tu bolo teraz, to nemalo s babím letom vôbec nič spoločné,“ vraví klimatológ.
Ako bude?
- Sobota Polojasno až oblačno, miestami dážď alebo prehánky, ojedinele búrky. Denná teplota 24 až 30 stupňov.
- Nedeľa Veľká oblačnosť až zamračené, na mnohých miestach dážď, prehánky, ojedinele búrky. Denná teplota 17 až 22 stupňov.
- Pondelok Oblačno až zamračené, na väčšine územia prehánky alebo občasný dážď. Denná teplota 16 až 21, na severe okolo 14 stupňov.
- Utorok Polooblačno, časom oblačno, ojedinele prehánky. Denná teplota 16 až 22 stupňov.
- Streda Polooblačno, postupne až oblačno, miestami prehánky alebo dážď, ojedinele aj búrky. Denná teplota 18 až 23 stupňov.
- Štvrtok Veľká oblačnosť až zamračené, na mnohých miestach dážď alebo prehánky, veterno. Denná teplota 14 až 20 stupňov.
Tento rok počasie prepisuje teplotné rekordy. Aj to, čo sa stalo vo štvrtok a v stredu, bolo extrémom. Nikdy v histórii meteorologických meraní nebol 17. september taký horúci ako teraz. Najteplejšie bolo v Žihárci a Dolných Plachtinciach, kde maximálna denná teplota vzduchu dosiahla až 34,5 stupňa Celzia.
Viacero ďalších meteorologických staníc nameralo teploty nad 30 stupňov, napríklad v Bratislave na letisku, Nitre, Dudinciach, Topoľčanoch a na východnom Slovensku v Orechovej. Väčšina meteorologických staníc na Slovensku vo štvrtok mala rekord maximálnej dennej teploty vzduchu pre 17. september. Doterajším rekordom bola teplota 32 stupňov v Hurbanove v roku 1947.
Okrem toho bola nadnormálne vysoká aj priemerná denná teplota za 24 hodín. Spôsobil to mimoriadne teplý večer vo štvrtok a potom aj nasledujúca noc. Napríklad v Kamenici nad Cirochou pred polnocou dosahovala teplota vzduchu 28 až 29 stupňov Celzia. V Žihárci dosiahla priemerná denná teplota 28,2 stupňa Celzia, čo je vôbec najvyššia teplota pre mesiac september za celé obdobie existencie tejto meteorologickej stanice, teda od roku 1961.
Podľa klimatológa tento mimoriadny úkaz spôsobilo to, že na východnej časti Atlantického oceánu a pri pobreží západnej Európy sa prehlbovala veľmi výrazná brázda nízkeho tlaku vzduchu. „Súviselo to s tropickou búrkou, ktorá prechádzala cez Atlantický oceán a potom sa dostala na pobrežie západnej Európy ako výrazná tlaková níž. Tá spôsobila, že prúdenie teplého vzduchu po prednom okraji tejto níže bolo veľmi výrazné, a preto bol vzduch veľmi teplý. S tým zároveň súvisí aj vietor,“ dodal Pavol Faško.
Matúš (21. septembra) v minulosti prišiel aj s povestnou baranicou, ale vie prekvapiť aj tropickými horúčavami. Najteplejším bol tento deň v roku 2003, keď v Žihárci namerali 31,6 stupňa Celzia. Najchladnejšie bolo na Matúša v roku 1962, v Liptovskom Hrádku vtedy teplota klesla na mínus 4,7 stupňa.
Najvyššia celková snehová pokrývka pre 21. september je z Lomnického štítu, kde bolo v roku 1996 pol metra snehu. Na Chopku bolo v roku 2008 osemnásť centimetrov, na Skalnatom plese v roku 2012 dva centimetre. V nižších polohách Slovenska v tento deň celková snehová pokrývka nedosiahla od polovice 20. storočia nikde hrúbku aspoň jeden centimeter.