S najnovším trojkolesovým „tátošom“ bordovej farby si na májových pretekoch vylepšili trnavskí študenti aj svoj dovtedajší rekord v dojazde na 1 kWh. „V roku 2019 sme prešli 174 kilometrov, teraz sa nám podarilo prejsť až 222 kilometrov,“ vraví druhák Peter Klas (17), jeden z členov trnavského tímu, ktorý si počas súťaže sadol aj za volant. Na Slovensku by takýto výsledok stačil na výlet do Ružomberka.
Aby sa vozidlá mohli postaviť na štart, najskôr museli prejsť technickou kontrolou. Niektorým tímom sa to však nepodarilo a ostali takpovediac za bránou. „Je to celkom náročný proces, ktorý zahŕňa podrobnú technickú dokumentáciu k autu. Treba mať poriadnu elektrickú schému a vozidlo vedieť odprezentovať pred komisiou,“ približuje Andrej Alaksa (16), kapitán študentského tímu.
Po štarte museli prejsť s autom určitú dráhu vo vymedzenom čase a s čo najnižšou spotrebou. „Na trati treba dodržiavať stanovené pravidlá. Za ich porušenie môžu byť tímy penalizované,“ osvetľuje Peter. Ako príklad uvádza požiadavku trúbiť počas obiehania iného vozidla. Trestom by mohlo byť neuznanie najlepšieho rekordu či zákaz jazdy v daný deň.
Foto: Žaneta Mikulíková
Obaja študenti sa zhodujú na tom, že náročnejší bol vývoj auta ako jeho samotná konštrukcia, ktorá im zabrala aj menej času. „Museli sme rozmýšľať, aký bude mať tvar, pretože aj to rozhoduje o jeho váhe a tiež ako sa bude auto správať počas jazdy,“ približuje Peter.
Práca na novom modeli im trvala jeden školský rok. Venovali sa tomu v rámci študentského krúžku. Skúsenosti však zbierali už ako prváci, keď sa podieľali na výrobe minuloročného čierneho modelu na štyroch kolesách. „My sme ho už len dokončovali,“ spresňuje Andrej.
Aktuálny model auta je výsledkom práce 12-tich študentov prvých a druhých ročníkov. „Najaktívnejšie jadro tvoria traja až štyria študenti,“ približuje Milan Eliáš, pedagóg a vedúci študentského krúžku. Jeho základy položila práve medzinárodná súťaž v úspornej jazde.
Prvýkrát sa do nej škola zapojila pred siedmimi rokmi a krúžok je dnes hybným motorom pre vývoj nových modelov, ktoré sa v nej objavujú. Za ten čas zaplnili školskú dielňu štyri prototypy vrátane toho najaktuálnejšieho. Študenti sa rokmi menili, no kam sa ich práca za ten čas posunula, je vidieť už na prvý pohľad.
„Pri našom prvom vozidle, ktoré sme vyrobili v roku 2016, sme začínali so železnými materiálmi. Bolo obalené lexanom a jeho celková hmotnosť bola zhruba 55 kíl. Pri ďalších autách sme používali iné materiály ako sklolaminát a karbón,“ približuje Eliáš.
Poslednou štvrtou verziou auta sa dostali na hmotnosť asi 30 kilogramov. Najťažší z toho je akumulátor. „Váhu sme teda znížili o 25 kilogramov. Je to veľmi podstatné, pretože súťaž v úspornej jazde je priamo závislá na hmotnosti samotného vozidla,“ dopĺňa vedúci krúžku.
Najnovší model auta na batériový pohon z dielne Strednej priemyselnej školy dopravnej v Trnave
Maximálna rýchlosť – 35 km/h
Hmotnosť – 29 kg
Pohon – elektromotor BLDC
Napätie akumulátora – 36 V
Kapacita – 10 Ah
Dojazd – cca 40 km
Karoséria – karbónové plátno
Kolesá – bicyklové 20"
Brzdová sústava – dvojokruhová, hydraulická
Riadenie – pákové s teleskopickým volantom
Prvý model auta financovala škola z vlastného vrecka. Ak by však podľa Eliáša nenašli sponzorov, ktorých presvedčili pribúdajúce výsledky, nedokázali by ďalej napredovať. „V roku 2016 nás vyšlo celé autíčko tisíc eur, štvrtý model stál približne päťtisíc eur,“ vyratúva pedagóg s tým, že vyrobiť môžu len také auto, na ktoré im stačia peniaze.
V medzinárodnej súťaži v úspornej jazde Shell Eco-marathon sa stretávajú stredoškolské i vysokoškolské tímy. Do uplynulého ročníka sa ich prihlásilo asi 130 z celej Európy a Afriky. „Stredoškolské tímy sú tam v menšine, ich zastúpenie je asi štvrtinové. Navyše, požiadavky a podmienky sú pre všetkých rovnaké,“ podotýka vedúci krúžku.
Vysokoškolské modely sú podľa neho na úplne inej úrovni. „Sú to jazdiace počítače a my máme len to najnutnejšie,“ dodáva s tým, že i tak sa im podarilo niektoré vysokoškolské tímy nechať za sebou. V ich súťažnej kategórii prototypov s batériovým pohonom skončili na 18-tom mieste spomedzi 26-tich tímov.
Súťaž má dve hlavné kategórie – Prototypy a Urban concept. Druhá z nich zahŕňa modely, ktoré sa čo najviac podobajú vozidlám v bežnej premávke. Aj v nej by chcel trnavský tím skúsiť šťastie. „Už v prechádzajúcich rokoch sa na tom začalo pracovať,“ potvrdzuje kapitán tímu Andrej s tým, že auto už má reálne kontúry.