Združenia, ktoré sa dlhé roky venujú záchrane desiatok hradov po celej krajine, bijú na poplach. Od roku 2022 prichádza na obnovu týchto pamiatok menej peňazí a nestíhajú sa o ne starať. Kým opravia tri časti, objavia sa im diery na ďalších piatich. Zatiaľ čo pred rokom 2022 mohlo na jednom hrade pracovať približne 14 až 30 ľudí bez práce, dnes je k dispozícii trikrát až päťkrát menej pomocných rúk.
Dlhoročný projekt sa skončil
„Obnova hradov je na Slovensku v porovnaní s rokmi 2011 až 2021 veľmi silno podfinancovaná,“ hovorí Ratibor Mazúr, predseda záujmového združenia právnických osôb Záchráňme hrady. Zároveň predsedá občianskemu združeniu, ktoré sa venuje záchrane hradu Revište (okres Žarnovica).
V rokoch 2011 až 2021 pomáhali s obnovou desiatok hradných zrúcanín dlhodobo nezamestnaní. Išlo o spoločný projekt ministerstva práce a ministerstva kultúry. „Ročne zamestnával viac ako 600 ľudí,“ približuje Mazúr.
Projekt sa však v roku 2021 skončil, keď bola vyčerpaná celková suma vyčlenená z eurofondov. Od roku 2022 je obnova hradných ruín financovaná najmä cez ministerstvo kultúry. „Je to podstatne menší objem peňazí, ktoré stačia na zamestnanie 5 až 6 pracovníkov v každej lokalite,“ dopĺňa Mazúr. Predtým dokázali zaplatiť 15 až 30 ľudí.
Úbytok pomocnej sily je na hradoch cítiť. „Je rozdiel, či máte 14 alebo 4 pracovníkov. Čas, ktorý potrebujete na obnovu pamiatky, sa niekoľkonásobne predĺži. Práce sa spomalia a teraz sa ešte aj predražili,“ podotýka Peter Martinisko z Historicko – Astronomickej Spoločnosti v Ilave, ktorá zachraňuje hrad Lednica (okres Púchov). V porovnaní s predchádzajúcim obdobím im chýba 100-tisíc eur ročne.
Už deviatu sezónu pomáha na hrade Emil (66) z Lednice, hoci je už momentálne na dôchodku. „Mal som to šťastie, že hneď prvý rok, ako som zostal bez práce, sa tento projekt spustil a ja som sa doň prihlásil,“ prezrádza. Na hrade pomáha najmä s murárskymi prácami, hoci za murára vyučený nebol. Napriek tomu ho označujú za najšikovnejšieho murára, akého na hrade mali.
Verí, že na úrade práce by sa dlho neohrial, no projekt mu poskytol možnosť pracovať na čerstvom vzduchu a nie niekde vo fabrike. „Predtým som sa pohyboval v stavebníctve, preto som bol zvyknutý pohybovať sa vonku,“ vraví. Na hrade chce zostať, dokiaľ mu bude slúžiť zdravie.
Z ôsmich pracovníkov nula
Aj na hrade Beckov je podľa Petra Pastiera, riaditeľa obecnej neziskovej organizácie Hrad Beckov, stále čo opravovať. Hrad má podľa neho výhodu v tom, že na ňom v minulosti prebehla určitá rekonštrukcia. „V tom čase sa však využívali také technológie, ktoré dnes musíme opravovať a sanovať,“ vysvetľuje.
Veľmi im chýbajú práve takí ľudia, ktorí robia pomocné práce. „Z ôsmich ľudí sme šli na nulu,“ hovorí o tom, ako klesli počty pracovníkov z radov nezamestnaných. Cez iný projekt sa im podarilo získať v tomto roku dvoch aktivačných pracovníkov z úradu práce, zamestnaní sú však len na polovičný úväzok.
Výhodou podľa neho je, že Beckov môže ťažiť zo svojej návštevnosti. „Zo vstupného vieme zaplatiť napríklad spoluúčasti na rôznych grantoch. V tomto teda máme menej zviazané ruky,“ mieni. Nie je to však jednoznačná výhoda. Víkendy sú na hrade venované rôznym podujatiam, a preto vtedy nemôžu organizovať dobrovoľnícke akcie na záchranné práce. „Väčšiu časť financií preto musíme platiť odborným firmám,“ objasňuje.
Aktivisti petíciou žiadajú obnovenie projektu zapojenia nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva a najmä systematické financovanie záchrany hradov. Na hrade Lednica ju už podpísali prví návštevníci. „Ministerstvo kultúry nevie, akým spôsobom bude od roku 2024 financovať obnovu pamiatok a či nájde niekde zdroje, ktoré by dokázali prefinancovať aj mzdy,“ zdôrazňuje Mazúr.
V súčasnosti podľa neho funguje ešte spoločný program rezortov kultúry a vnútra s názvom Ľudia a hrady, ktorý prepája obnovu hradov s rómskymi komunitami. Hrady sa tak musia prekrývať s Atlasom rómskych komunít. To však podľa predsedu záujmového združenia zahŕňa len 25 lokalít, pričom na Slovensku sa opravuje 65 až 70 hradov a kaštieľov. „Na Revišti tak momentálne zamestnávame 18 ľudí, no v októbri sa tento program končí,“ spresňuje.
Ak by mohli pokračovať s takým množstvom pracovníkov ako doteraz, s obnovou hradu by mohli byť hotoví do dvoch rokov. „Bol by v takom stave, že by mohol prijímať návštevníkov pravidelne, aj s expozíciami a prehliadkami. Ak nebudeme môcť takéto množstvo pracovníkov zaplatiť, môže to trvať osem, možno aj desať rokov,“ odhaduje.
Aj hrad Lednica by sa súčasným tempom so štyrmi pracovníkmi podarilo dostať do očakávanej podoby podľa odhadu Martiniska o desať rokov. „Ak by sme mali toľko pracovníkov ako predtým, môžeme sa baviť o troch až štyroch rokoch,“ pridáva sa. Dopĺňa, že z platov týchto pracovníkov sa časť vracia štátu v rámci odvodov a zvyšné peniaze minú ľudia v danom regióne.
Hľadanie ďalšej podpory
Snahy o systematickú podporu sú podľa rezort kultúry limitované finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu. „Ministerstvo kultúry každoročne požaduje na oblasť kultúry, ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva oveľa viac finančných prostriedkov do svojho rozpočtu, ako mu je nakoniec pridelené. S limitovaným rozpočtom je možné realizovať iba limitované aktivity,“ pripomína vo svojom stanovisku.
Ani v rámci eurofondov v nasledujúcom období nemá vyčlenenú sumu na obnovu hradov. "Preto budeme hľadať možnosti podpory hradárov u iných rezortov,“ uisťuje ministerstvo. So združeniami, ktoré sú zapojené do projektu Ľudia a hrady, sa nedávno zišli na pracovnom stretnutí.
„Uistili sme ich, že máme záujem využiť všetky možnosti, ktoré sa v Programe Slovensko naskytnú. Ak niektorý z rezortov vyhlási výzvu na podporu aktivít, ktoré je možné skombinovať s obnovou hradov a kde oprávneným subjektom môže byť aj štátna inštitúcia, ministerstvo sa bude o tieto finančné prostriedky uchádzať,“ uvádza sa v stanovisku.
Ministerstvo práce hodnotí projekt, ktorý kombinoval pomoc ľuďom bez práce so záchranou hradov ako veľmi úspešný. „Počas jeho trvania významne vzrástol záujem obyvateľov v dotknutých regiónoch o obnovu kultúrnych pamiatok a postupne rástla aj návštevnosť,“ podotýka.
Jeho oživenie však neplánuje, aspoň nie v takej podobe, v akej existoval pred rokom 2021. „V novom programovom období (2021 – 2027) je priorita Programu Slovensko smerovaná k adaptabilnému a prístupnému trhu práce. To znamená, že podporíme znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom projektov, ktoré im zvýšia šance na zamestnanie sa,“ spresnili z tlačového oddelenia ministerstva.
Podpora hradov by mohla viesť cez sociálne podniky, ktoré týmto ľuďom pomáhajú pri uplatňovaní sa na pracovnom trhu. „Predmetom ich činnosti bývajú aj stavebné a rekonštrukčné práce, ktoré by mohli byť využívané aj na obnovu pamiatok,“ doplnilo tlačové oddelenie.