VIDEO: Premiér Heger počas odvolávania vlády: Rok 2011 bol zápas o demokraciu, dnes ide o omnoho viac.
Iveta Radičová
(8. júl 2010 – 4. apríl 2012)
Po štvorročnej vláde Roberta Fica spolu so stranami HZDS a SNS sa volebnej líderke SDKÚ Ivete Radičovej podarilo zložiť koalíciu s SaS, KDH a Mostom-Híd. Funkčné obdobie vlády sa skončilo predčasnými voľbami po tom, čo 11. októbra 2011 nezískala dôveru. Hlasovanie o dôvere vlády totiž Radičová spojila so schválením finančného fondu na pomoc najzadlženejších krajín EÚ.
Za Radičovej zotrvanie hlasovalo zo 124 prítomných poslancov len 55 poslancov. Okrem opozície premiérku nepodporilo ani 18 členov poslaneckého klubu SaS, traja poslanci Obyčajných ľudí vrátane Igora Matoviča či traja poslanci z klubu Most-Híd. Radičovej vláda tak padla už po 15 mesiacoch a v ďalších predčasných voľbách opäť vyhral Smer Roberta Fica, ktorý tentoraz už vďaka 44,41 percenta hlasov zostavil jednofarebnú vládu.
Mikuláš Dzurinda
(16. október 2002 – 4. júl 2006)
Podobne ako pred ním Vladimír Mečiar ani Mikulášovi Dzurindovi (SDKÚ) sa nepodarilo počas jeho druhého premiérskeho obdobia dovládnuť až do riadnych parlamentných volieb. Koalíciu zložil spolu so stranami KDH, SMK a ANO. Jeho druhá vláda pokračovala v liberalizácii hospodárstva a privatizácii významných štátnych podnikov, prijala reformy dôchodkového systému, financovania školstva a zdravotníctva. Slovensko vstúpilo do EÚ a NATO a zrušilo brannú povinnosť.
Definitívu dala vtedajšej koalícii v poslednom roku vládnutia Vatikánska zmluva. KDH vo februári 2006 oznámilo, že ak vláda neschváli zmluvu o výhrade vo svedomí medzi Slovenskom a Vatikánom, koalíciu opustí. Premiérova SDKÚ však označila zmluvu za neprijateľnú. O dva dni neskôr tak KDH z koalície aj so svojimi 15 poslancami a troma ministrami odišlo. Parlamentné voľby sa uskutočnili len zhruba o tri mesiace skôr, ako sa mali konať riadne parlamentné voľby. V tých už triumfovala nová strana Smer a po zostavení vlády s HZDS a SNS sa na čelo vlády dostal Robert Fico.
Vladimír Mečiar
(24. jún 1992 – 15. marec 1994)
Správa prezidenta Michala Kováča o stave republiky z marca 1994, v ktorej kritizoval spôsob vládnutia premiéra Vladimíra Mečiara, pripravila HZDS o väčšinu v parlamente a nakoniec viedla k predčasným voľbám. Následne Národná rada v tajnom hlasovaní vyslovila Mečiarovi ako premiérovi po roku a pol vládnutia nedôveru.
Približne pol roka fungovala vláda Jozefa Moravčíka, ktorá doviedla krajinu k septembrovým predčasným voľbám. Výrazne ich vyhralo Mečiarovo HZDS. Spolu so Združením robotníkov Slovenska a SNS zostavil Mečiar svoju tretiu vládu.
Tá sa do histórie zapísala výrazným zneužívaním štátnych orgánov na politické a ekonomické ciele jej predstaviteľov. Odohralo sa zavlečenie prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, pamätná je divokou privatizáciou. V tomto období začala vznikať aj tzv. slovenská kapitálotvorná vrstva, ktorá dala základ budúcej moci viacerých dnes dobre známych podnikateľov a oligarchov.
Osem hlavných dôvodov, pre ktoré sa SaS rozhodla odvolať Hegerovu vládu. Počas predloženia návrhu ich prezentoval Richard Sulík.
- Táto vláda nie je schopná usporiadaného vládnutia. „Ono je to vláda Eduarda Hegera na papieri, ale v skutočnosti je to vláda Igora Matoviča a Borisa Kollára. Chaos, ktorý je posledné mesiace úplne zrejmý, všetci to vidíme, je obrovský,“ povedal.
- Koalícia a vláda nevedia zorganizovať samých seba. „Neefektívne rokovania, legendárne dvojhodinové tlačovky so zmätočnými závermi vedú k chaosu nielen v parlamente, ale aj v legislatíve,“ uviedol líder SaS.
- Nemohúcnosť hnutia OĽaNO odfiltrovať zlé a veľmi zlé nápady Igora Matoviča. „Predtým sme to robili my na vláde. Teraz sa to po našom odchode presunulo do parlamentu,“ povedal Sulík. Miesto slova odchod povedal najprv obchod, na čo sa ozval veľký potlesk z radov OĽaNO. „To bolo dobré Riško,“ kričal Pročko.
- Charakteristickou črtou lídrov súčasnej koalície Matoviča a Kollára, ale aj Eduarda Hegera je nechať veci vyhniť, opakovane odsunúť a potom na poslednú chvíľu a pod veľkým tlakom ich prijímať. „Presne takto sa nesmie a nemá vládnuť,“ povedal.
- Absolútny dešpekt pred pravidlami. „Koľkokrát sme kritizoval Smer v minulých obdobiach, že nerešpektujú pravidlá, ale dnes je to ďaleko horšie,“ kritizoval Sulík s tým, že je pravidelne porušovaný okrem iného aj rokovací poriadok či obchádzanie medzirezortného pripomienkového konania.
- Problémom je aj nadmerný počet skrátených legislatívnych konaní. „Počet skrátených legislatívych konaní, ktoré sme spolu s OĽaNO počas vlád Smeru kritizovali, je dnes štyrikrát väčší, 103 namiesto 28,“ znel ďalší dôvod.
- Neschopnosť kompromisu a neschopnosť hľadať najlepšie riešenia. „Pozrime sa, čo sa stalo s lekármi. Najprv nič, žiaden kompromis a potom to bolo o stovky miliónov drahšie.“
- Zneužívanie funkcie ministra financií na osobnú pomstu a osobné ťaženie.