Slovensko patrí v práci s mínami k svetovej špičke. Naši vojaci sa osvedčili najmä v krajinách bývalej Juhoslávie, kde podľa prezidenta Zväzu vojakov Tomáša Šveca „vyčistili“ obrovské plochy územia. Za týmto renomé stojí podľa neho dobrá príprava expertov.
„Máme zriadené centrum prípravy špecialistov na odmínovanie. Spolu s odborníkmi sú vyvinuté aj prispôsobené stroje, azda najznámejším je takzvaná Božena, ktorá sa mnohokrát osvedčila pri práci v teréne, vďaka čomu je Slovensko poprednou krajinou v rámci práce s mínami,“ povedal Švec.
Systém Božena vyrábajú v Krupine. V súčasnosti ide už o piatu generáciu odmínovacích strojov. Ich najväčšou výhodou je možnosť diaľkového ovládania z bezpečného miesta.
Náčelník generálneho štábu: Pre vojakov to bude cenná skúsenosť
„Slovenskí vojaci zatiaľ v Iraku neboli, na území operovali najmä príslušníci americkej armády,“ reagoval bývalý šéf armády Peter Vojtek. Myslí si, že naši špecialisti tam môžu získať nové skúsenosti. Čo sa týka opráv ruských tankov, podľa Vojteka sú u nás zriadené celoštátne jednotky, ktoré dokážu vykonávať generálne opravy. „Ide o štandardnú techniku, ktorá sa vyvážala z bývalého Sovietskeho zväzu, konkrétne tanky T-72 používajú aj naši vojaci,“ poznamenal.
Pôsobenie v Iraku vníma pozitívne aj bývalý náčelník Generálneho štábu Ľubomír Bulík. „Bude to cenná skúsenosť pre samotných vojakov, ktorí môžu v praxi využiť nadobudnuté zručnosti. Ďalším plusom je určite možnosť priameho porovnania sa so zahraničnými kolegami. Ozbrojené sily si týmto spôsobom môžu prilepšiť, či už rozšírením databázy nástražných výbušných systémov alebo odskúšaním špeciálnej techniky v praxi,“ vysvetlil Bulík.
Slovensko predstaví balíček pomoci pre Irak na summite NATO
Rezort obrany, ako aj súkromná firma z Krupiny, ktorá vyrába odmínovacie stroje Božena, realizovali v minulosti v Iraku viacero projektov. Plánované aktivity vlády sú podľa riaditeľa Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku Jaroslava Naďa snahou nadviazať na tieto projekty. Naď v tejto súvislosti poznamenal, že podľa jeho názoru je na škodu veci, že Slovensko nedávno zavrelo veľvyslanectvo v Iraku.
„Naši susedia vrátane Českej republiky tam majú oveľa viac úspešných biznisových projektov, a je to do veľkej miery zásluha ich aktívneho veľvyslanectva,“ konštatoval pre agentúru Sita. Podľa Naďa premiér Robert Fico je pragmatik, ktorý dobre chápe, že v Iraku a celkovo na Blízkom východe je priestor pre slovenské firmy vrátane nášho obranného priemyslu.
Slovensko by balíček pomoci pre Irak malo oficiálne predniesť na májovom summite NATO, na ktorom by sa mal zúčastniť aj americký prezident Donald Trump. Zahraničné misie patria medzi priority rezortu obrany. V súčasnosti slovenskí vojaci spolupracujú vo dvoch prípadoch na akciách Severoatlantickej aliancie, konkrétne v Bosne a Hercegovine a v Afganistane. Tiež sa podieľajú na operáciách pod vedením Európskej únie a dvoch úlohách pod záštitou Organizácie Spojených národov.
Termín navýšenia financií na obranu ešte nie je spresnený
Premiér Fico tiež prisľúbil viac peňazí na obranu. Dnes do tejto oblasti ide niečo málo vyše jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa záväzkov voči NATO by to mali byť dve percentá, túto hranicu by sme mali dosiahnuť do roku 2020. Kedy konkrétne by malo prísť k navýšeniu financií, zatiaľ lídri koaličných strán nespresnili. „Držíme svoj postoj, čo sa týka navýšenia na 1,6 percenta HDP, potom nastavíme konkrétne plány aj do budúcnosti,“ informoval Fico.
V roku 2016 HDP presiahol 71 miliárd eur, dve percentá z toho predstavujú sumu 1,4 miliardy eur, v súčasnosti je vyčlenená na rezort obrany iba polovica, približne 700 miliónov eur.