Rezort školstva plánuje od budúceho školského roka liberalizáciu výberu už prvého cudzieho jazyka. „Nechceme nútiť všetky deti učiť sa angličtinu ako prvý cudzí jazyk,“ avizuje ministerka. Výsledky maturity ukázali, že úroveň znalosti druhého cudzieho jazyka upadá. „Nemčina je ťažký jazyk. Horšie výsledky maturity pripisujeme tomu, že majú na ňu neskorý nábeh,“ vysvetlila.
Od roku 2015 je pre tretiakov prvým jazykom angličtina. Dnes už školy nemajú problémy so zabezpečením angličtinárov. Potvrdila to aj Daniela Ďurkovská, riaditeľka Základnej školy na Sokolíkovej ulici v bratislavskej Dúbravke. Jedným dychom však dodáva, že rodičia majú veľký záujem aj o nemčinu na prvom stupni.
Riaditeľovi Základnej školy na Ul. L. Novomeského v Trenčíne Mariánovi Hrnčárovi vyhovuje súčasný stav. Problém by nastal, ak by si tretiaci vybrali iný jazyk ako angličtinu. „Nemá ho kto učiť. Kvalifikovaní učitelia iných jazykov sú druhostupniari. Pre prvý stupeň by sme museli prijať nových jazykárov,“ pripomenul riaditeľ.
Možnosť slobodného výberu prvého cudzieho jazyka víta Marek Ľupták, prezident Spoločnosti učiteľov nemeckého jazyka a germanistov Slovenska. Zároveň presadzuje, aby už na základných školách boli povinné dva cudzie jazyky. "Ten druhý môže byť jazyk susednej krajiny. Cudzie jazyky sú nielen komunikačným prostriedkom, pri formovaní osobnosti človeka majú oveľa komplexnejší význam,“ argumentuje Ľupták.
S povinným vyučovaním ďalšieho jazyka na druhom stupni nie je riaditeľka školy v Dúbravke stotožnená. „Nie všetky deti to zvládajú,“ reaguje Ďurkovská. Keď ponúka na výber nemčinu alebo ruštinu ako druhý jazyk pre siedmakov, záujem je jednoznačný – nemčina. „O ruský jazyk mávame málo záujemcov, najviac šesť. Pre taký malý počet žiakov nemôžeme skupinu otvoriť,“ osvetľuje situáciu v tejto sídliskovej škole.
Riaditeľ trenčianskej školy hovorí, že u nich sa všetky deti druhého stupňa hlásia na druhý jazyk. V tejto škole sa však angličtina učí už od prvej triedy. „Na druhom stupni ponúkame nemčinu a ruštinu, záujem je vyrovnaný,“ hovorí Hrnčár. Dodáva, že rodičia či deti zatiaľ o iné jazyky neprejavili záujem a jazykárov v iných aprobáciách ani nemajú.
„Rozhodnutie ministerky vítame, rešpektuje hlas učiteľov,“ reaguje Eva Kollárová, prezidentka Asociácie rusistov Slovenska. S voľbou prvého cudzieho jazyka súhlasí aj prezidentka Slovenskej asociácie učiteľov francúzštiny Jana Bírová. Upozorňuje, že rozvíjať sa budú najmä angličtina, nemčina a ruština.
Asociácia francúzštinárov má analýzy, z ktorých vyplýva, že románske jazyky – francúzština, taliančina a španielčina sú diskriminované. „Reálne ich nemá kto učiť na základných školách. Ak sa zmena zavedie hneď, francúzština príde skrátka,“ pokračuje Bírová s tým, že momentálne nevedia narýchlo presunúť učiteľov románskych jazykov do základných škôl.
„Nemali by sme odštartovať preteky v argumentovaní, ktorý jazyk je dôležitejší a užitočnejší,“ upozorňuje Marek Ľupták. Školský zákon hovorí, že máme dieťaťu umožniť ovládať angličtinu a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk. "Deti si majú vybrať, ktorým jazykom začnú. To by sa malo premietnuť do rámcových učebných plánov,“ prízvukuje Ľupták.
Anna z Bratislavy by pre teraz päťročného syna Šimona ako prvý jazyk zvolila nemčinu. „Dnes sa deti učia angličtinu mimovoľne vďaka internetu. Akoby pre ne neexistovali iné jazyky,“ myslí si. Pokladá preto za dôležité, aby deti, kým sú malé, zistili, že je tu aj nemčina, francúzština alebo španielčina.
Naopak, za prvú angličtinu je Zuzana z Bernolákova, ktorá má doma školáka Filipa. „Aj preto, lebo má jednoduchú gramatiku,“ zamýšľa sa. Vo vyššom ročníku by pridala nemčinu. „V našom regióne je dôležitá,“ dodáva s tým, že za perspektívnu považuje aj ruštinu a maďarčinu.