Primátori všetkých krajských miest Združenia K8 sa stretli v Banskej Bystrici, kde si dohodli rokovanie aj v súvislosti so vznikom novej vlády. Spoločne sa chceli oboznámiť s jej programovým vyhlásením, v ktorom identifikovali momenty s možnými pozitívnymi vplyvmi na samosprávy pre jednotlivé oblasti. Zároveň venovali pozornosť zostavovaniu svojich rozpočtov. Zdôraznili, že mestá sa nachádzajú v zlej finančnej situácii.
„V komunikácii s minulou vládou sme opakovane apelovali, tiež pred Národnou radou či Úradom vlády, a upozorňovali na problémy, ktoré máme s dopadmi prijímanej legislatívy. Žiaľ, naše pripomienky a želania neboli vypočuté,“ povedal banskobystrický primátor Ján Nosko. Väčšina samospráv preto podľa neho musí pristúpiť k nepopulárnym opatreniam. „Momentálne sa nachádzame v pomerne ťažkej situácii zostavovania vyrovnaných rozpočtov. Pripraviť ich je v tejto situácii prakticky nemožné. Všetky krajské mestá, s výnimkou Trnavy a Banskej Bystrice, ktoré to už urobili, budú zvyšovať dane,“ objasnil Nosko.
Napriek tomu, že vedeniu mesta pod Urpínom sa vlani podarilo rozpočet vyrovnať, neposkytlo dotácie pre rôzne oblasti. Tento rok je vraj situácia podobná, no vyrovnaný rozpočet zostaviť dokážu.
Rybníček: Nemáme na výber
„Nielen väčšina krajských miest, ale aj veľa ďalších, sa musia vysporiadať so zložitou situáciou zvyšovaním daní,“ tvrdí primátor Trenčína a zároveň prezident Únie miest Slovenska Richard Rybníček. „Nikto z nás nemá na výber. Inými slovami, nemáme šancu riešiť niečo iné. Keby sme to neurobili, naozaj by sme nedokázali napĺňať služby pre obyvateľov nielen v kvalite, ale tiež v kvantite. Dotklo by sa to každodenného života ľudí a to si naozaj nemôžeme dovoliť,“ hovorí.
Rybníček pokračoval, že minulá vláda sa na nich „vykašľala“, prijala balíčky, pozvyšovala mzdy učiteľom a vo verejnej správe. „Pre samosprávu je to teraz katastrofické. Pridali nám výdavky, no nedali príjmy. Dnes na nás ľudia zazerajú, no to by mali na štát a tých, ktorí nás ignorovali. To, čo teraz robíme, je len to, na čo sme upozorňovali ostatné tri roky s tým, že nebudeme mať na výber,“ poznamenal. Vzápätí vysvetlil, o koľko by dane mali ísť hore.
„Okrem navyšovania cien tovarov a služieb je tu aj kumulatívna inflácia. Za ostatné štyri roky je na úrovni približne 27 percent. Čiže zvyšovať sa to bude minimálne o tú infláciu, možno ešte o niečo viac,“ uzavrel Rybníček.
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik potvrdil, že veľká časť miest a obcí, ktorá nezvyšovala poplatky minulý rok, sa v tom aktuálnom tiež zvyšovaniu daní nevyhne. „Aby si vytvorila aspoň základné predpoklady na udržanie služieb, ktoré občanom poskytuje,“ povedal. Zdôraznil, že sú samostatné sadzby pre byty, rodinné domy, záhrady, garáže či podnikateľské budovy. „Je to rôznorodé. V priemere očakávame, že niekde to pôjde o 30, 40 percent, inde aj o 70 či 80 percent hore. Záleží od regiónu, daného mesta či obce,“ doplnil.
Analýza dopadov
Nosko pripomenul, že nedávno mal v Banskej Bystrici stretnutie s predsedom parlamentu Petrom Pellegrinim (Hlas), ktorého upozorňoval, že pre samosprávy je dôležitá predvídateľnosť vývoja. Apeloval na neho, že ak sa budú prijímať akékoľvek legislatívne zmeny s finančným dopadom na samosprávy, mala by sa robiť analýza týchto dopadov.
„Aby sme mali možnosť vyjadriť sa k nim, prípadne prijať prechodné obdobia, ktoré nám umožnia pripraviť sa na to,“ hovorí Nosko. Šéf parlamentu podľa neho sľúbil, že so samosprávami budú intenzívne komunikovať. „Verím, že to dodrží a diskusia, aj s jednotlivými rezortmi, bude konštruktívna,“ uviedol s tým, že po nástupe novej vlády už mali niekoľko stretnutí.
„Hovorili sme o odložení zákona o uložení odpadu na skládku, čo má, samozrejme, finančné dopady na samosprávy. S rezortom dopravy sa rokovalo o odložení stavebného zákona, uvažujeme tiež nad odložením zákona o územnom plánovaní,“ spomenul Nosko niektoré témy.