„Poďme do toho. Keď silný prezident a politicky silný predseda vlády budú mať dohľad nad dvoma-troma projektmi, tak o to väčšia šanca je, že budú úspešné,“ povedal v Baku Fico. Fico však nepriletel do Baku sám, sprevádzala ho aj podnikateľská delegácia, v ktorej bolo viac ako desať zástupcov zbrojárskych firiem.
Čítajte viac Fico na výjazde v Azerbajdžane: V paláci vybavil alternatívu ruského plynu, prúdiť má cez Ukrajinu
Vnútorné záležitosti krajiny nerieši
Vybudovanie fabrík síce môže trvať niekoľko rokov, na odštartovanie úspešnej spolupráce sa však Slovensko s autokratickým režimom dohodlo na predaji húfnic a munície, ku ktorým má dôjsť už v horizonte niekoľkých mesiacov. Režim prezidenta Alijeva zbrane potrebuje akútne – vlani sa mu totiž podarilo vojensky zabrať územie Náhorného Karabachu. Fico zdôraznil, že spolupráca je výhodná pre Slovensko a do vnútorných záležitostí inej krajiny ho „nie je nič“. To sa týka aj konfliktu v Náhornom Karabachu, z ktorého územia sa koncom apríla začali sťahovať ruské sily.
Kým Arménsko je najstaršou kresťanskou krajinou, nad azerbajdžanským Baku veje vlajka s islamským polmesiacom. Azerbajdžanské jednotky vykonali vlani v septembri v Náhornom Karabachu krátku vojenskú operáciu s cieľom prevziať nad ním kontrolu. Výsledkom bol útek viac ako stotisíc ľudí a ovládnutie územia Alijevovými jednotkami. Región podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, ale obývali ho prevažne Arméni. Znepriatelené národy medzi sebou preliali za desaťročia konfliktu veľa krvi, no vlaňajšia vojenská prevaha Azerbajdžancov bola taká drvivá, že Arménom nezostala iná možnosť, ako zložiť zbrane. Teraz má Azerbajdžan v pláne územie udržať. Pomôcť mu k tomu majú aj zbrojárske produkty zo Slovenska. Premiér Fico vyjadril pri tejto debate záujem navštíviť Karabach osobne.
Predaj zbraní a politika mieru
Podľa Kaliňáka je obranný priemysel Azerbajdžanu „na veľmi vysokej úrovni“. „S našou technikou majú šancu, aby sa stabilita v regióne udržala,“ zdôraznil minister obrany s tým, že je to priestor na budúci hospodársky rast Slovenskej republiky a „z toho má vraj veľkú radosť“. Je presvedčený, že Slovensko vie prispieť k tomu, aby aj v tejto časti sveta zavládol mier.
O konkrétnych objednávkach je podľa ministra obrany nateraz predčasné hovoriť. Azerbajdžan má podľa neho záujem o vybudovanie technologickej základne, ktorá by mala posunúť krajinu medzi lídrov v ťažkom priemysle. „Tu máme dlhoročné skúsenosti a máme šancu im pomôcť vybudovať priemysel. Tu je priestor pre našich špecialistov,“ ozrejmil. Záujem by mali mať v prvom rade o muníciu stredných a veľkých kalibrov. Pre Kaliňáka to bola druhá tohtoročná návšteva Azerbajdžanu. Ešte v januári avizoval, že by mali záujem aj o samohybné húfnice Zuzana a Bia či odmínovacie komplety Božena.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) tvrdí, že tieto kroky nijako nespochybňujú politiku mieru, ktorú slovenská diplomacia a vláda od parlamentných volieb presadzujú. „Vždy sme deklarovali, že ak slovenské spoločnosti majú záujem o produkciu, tak tomu nebudeme hatať cestu. Keďže Azerbajdžan dopyt po zbraniach má, tak Slovensko a slovenskí podnikatelia na to reagujú,“ uviedla. Boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom považuje za lokálny konflikt. „Nebudem sa miešať do ich politiky, ani vnútornej, ani zahraničnej,“ spresnila.
Obchodné styky s Azerbajdžanom navyše nie sú úplnou novinkou. Slovenská republika otvorila koncom roka 2019 veľvyslanectvo v Baku, ktorého hlavnou úlohou je práve rozvoj obchodno-ekonomickej spolupráce. Za ostatné roky prijal azerbajdžanské návštevy exminister zahraničných vecí Ivan Korčok, ako aj jeho nástupca Miroslav Wlachovský a napríklad expredseda parlamentu Boris Kollár osobne navštívil vlani v septembri Baku. Rokovania sa vždy točili okolo možností ďalšieho posilňovania vzťahov a rozvoja bilaterálnej spolupráce, a to najmä v ekonomickej či v energetickej oblasti.
Pri otázkach na autokratický režim, ktorý porušuje ľudské práva, podotkol minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer), že treba rešpektovať medzinárodné právo. Pripomenul, že Saudská Arábia porušuje ľudské práva, no napriek tomu s ňou európske štáty obchodujú, a preto nevidí prekážku medzi obchodom s Azerbajdžanom.
Čítajte viac Vojna ho dostala medzi najbohatších. Ako sa darí zbrojovkám Čecha, ktorý robí veľký biznis aj na Slovensku
Kritika dohody s diktatúrami
Zatiaľ čo Slovensko hľadá možnosti širšej spolupráce s Azerbajdžanom, europarlament volá po opaku. Zbližovanie Bratislavy a Baku sa deje krátko po tom, čo európski poslanci prijali rezolúciu, v ktorej vyzývajú Európsku komisiu na pozastavenie energetického partnerstva pre porušovanie ľudských práv v krajine.
Europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH) skritizovala návštevu predsedu vlády v Azerbajdžane. Tvrdí, že slovenský premiér podkopáva národné bezpečnostné záujmy.
„Premiér poškodzuje vzťahy s najbližšími demokratickými partnermi, ako je Česká republika, hľadá dohody s diktatúrami, či už sú to Azerbajdžan, Čína, alebo Kuba. Tieto kroky idú proti záujmom našej národnej bezpečnosti,“ vyhlásila Lexmann. Je podľa nej absurdné, že v čase, keď „režim prezidenta Alijeva bráni regionálnemu mieru, pácha etnické čistky kresťanských Arménov a utláča vlastný ľud, chce slovenská vláda podpísať deklaráciu o strategickom partnerstve s Azerbajdžanom“.
Takisto jej prekáža, že Fico na jednej strane hovorí o mieri a na druhej strane predáva zbrane, ktoré vyháňajú arménskych kresťanov z ich vlasti. „Už predchádzajúce vlády Smeru napriek embargu predávali zbrane, ktoré azerbajdžanská armáda použila na útoky a etnické čistky proti arménskym kresťanom v Náhornom Karabachu," uzavrela europoslankyňa.
Čítajte viac Prípad miliónovej korupcie na Ukrajine sa dotkol aj Slovenska. Česi firmu považujú za práčku peňazí
Kaliňák a Strnad
V každom prípade však platí, že vojna je pre niekoho príležitosťou na obchod. Po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin zaútočil na Ukrajinu, vzrástol celosvetový záujem o delostreleckú techniku, ktorú vyrába štátna firma Konštrukta-Defence z Dubnice nad Váhom, ako aj súkromný holding Czechoslovak Group (CSG) českého zbrojára, miliardára Michala Strnada. Jeho aktivity sú priamo späté aj so Slovenskom a podľa neoficiálnych informácií Denníka N mal získať obrovskú zákazku na dodávku viac než 70 húfnic Dita práve od Azerbajdžanu. Kľúčové pre túto výrobu sú subdodávky od slovenských štátnych zbrojoviek.
Poslanec Juraj Krúpa (SaS) prišiel minulý týždeň s podozrením, že štátne zbrojovky uprednostňujú húfnice Dita českého zbrojára Strnada pred výrobou slovenských húfnic Zuzana. Tie má objednané nielen Slovensko, ďalšie sú objednané pre Ukrajinu. Podľa Kaliňáka sú to výmysly, spoločnosť sa drží naplánovaného harmonogramu. Podotkol, že húfnice Dita sú vzhľadom na ich konštrukciu viac slovenské ako Zuzany a všetko ide podľa dohodnutých zmlúv.
Faktom však je, že výroba slovenských húfnic mešká a dopyt po nich je enormný. Slovenská armáda má od roku 2018 objednaných 25 húfnic, z ktorých zatiaľ dostala 17 kusov. Dôvodom omeškania dodávky je, že výrobca Zuzán, firma Konštrukta-Defence, uprednostňoval objednávky pre Ukrajinu. Teraz má zase podľa Krúpu uprednostňovať výrobu pre Azerbajdžan. „Máme informácie, že v priestoroch výrobcu, spoločnosti Konštrukta-Defence, je postavených asi sedem kusov húfnic Zuzana, ale chýbajú im hlavne. A nevedia, kedy ich dostanú,“ ozrejmil Krúpa. Obvinil preto ministra obrany, že preferuje konkurenčný projekt pred dokončením predchádzajúcich objednávok. Nedostatkové súčiastky sa na Považí vyrábajú, dodávajú ich však podľa neho prioritne pre Strnadove húfnice Dita.
No ako je pri obchodných stykoch zvykom, harmonogram výroby nevytvára samotná Konštrukta-Defence, ale je skôr určený tými, čo za výrobu platia. V prípade ukrajinskej objednávky sú to Dáni, Nemci a Nóri, ktorí za vlajkovú loď domáceho obranného priemyslu zaplatili 93 miliónov eur.
Zlaté časy zbrojárskeho priemyslu
Český priemyselno-technologický holding CSG podnikateľa Strnada je významným hráčom aj v obrannom priemysle na Slovensku. Podnikateľa Strnada katapultovali hospodárske výsledky firiem medzi najbohatších ľudí sveta. Hodnotu jeho majetku odhaduje Forbes na vyše 4,4 miliardy dolárov, čím sa umiestnil za rok 2023 medzi top 10 najbohatších Čechov.
Významná časť podnikateľskej činnosti skupiny CSG sa uskutočňuje aj na Slovensku. Medzi slovenských členov skupiny patria MSM Group, Tatra Defence Slovakia, ZVS Holding, VOP Nováky či Vývoj Martin. Hlavnou činnosťou slovenských spoločností CSG je výroba veľkokalibrovej munície. Viaceré slovenské zbrojovky z portfólia rodiny Strnadovcov zaznamenali za minulý rok raketový rast tržieb.
VOP Nováky vyrába primárne mínometnú muníciu a muníciu do raketových systémov. Sústreďuje sa na novovýrobu delostreleckej munície kalibru 122 milimetrov pre salvové raketomety RM-70, ktoré slúžia v slovenských ozbrojených silách. Ešte predvlani boli tržby spoločnosti VOP Nováky na úrovni 77 miliónov eur. Za rok 2023 vyskočili tržby až na 131 miliónov eur, čo je medziročný nárast o 70 percent.
Rodina Strnadovcov má polovičný podiel v podniku na výrobu munície ZVS Holding. Druhú polovicu akcií vlastní štát. ZVS Holding z Dubnice nad Váhom sa špecializuje na výrobu strednej a veľkokalibrovej munície pre mínomety, raketomety, tanky a delostrelectvo. Práve výroba delostreleckej munície kalibru 155 a 152 milimetrov patrí ku kľúčovým produktom spoločnosti. Kým predvlani dosiahli zisky úroveň vyše 40 miliónov eur, tak za rok 2023 stúpli až na 88 miliónov eur, čo je medziročný nárast o 120 percent. Na porovnanie, Konštrukta-Defence je podľa FinStatu zároveň dlhodobo najväčšou zbrojovkou na Slovensku. Pre vyšší dopyt zo strany Ukrajiny po húfniciach a oprave poškodenej techniky jej tržby narástli o 21 miliónov eur na vyše 84 miliónov eur. Jediným akcionárom skupiny je ministerstvo obrany.