„Vrátenie veci prokurátorovi nie je možné pre akékoľvek vady prípravného konania, ale len pre závažné vady týkajúce sa procesných pochybení orgánov prípravného konania, ktoré majú zvlášť vplyv na uplatnenie obhajobných práv obvineného a nemožno ich v konaní pred súdom sanovať,“ napísal Pulman v uznesení, ktorým odmietol obžalobu na Kaliňáka a Brhela v kauze známej ako Mýtnik.
Blesková obžaloba
Sudca tiež upozornil na postup vyšetrovateľky počas prípravného konania, ktorý označil za nekorektný. Týkať sa to malo hlavne predkladania návrhov na doplnenie dokazovania obvinenými.
Vyšetrovateľka advokátom stanovila termín na podanie návrhu na 28. marca, v tom čase však už prokurátor podával obžalobu na súd. Sudca upozornil aj na to, že vyšetrovateľka obvineným neumožnila klásť relevantné otázky svedkovi Imreczemu.
Čítajte viac Brhel s Kaliňákom si chcú pomôcť paragrafom 363. Ich žiadosť má už Žilinka na stole
Prokurátor podal obžalobu práve v deň, keď sa Kaliňák stal tvárou volebného štábu strany Smer. K jej podaniu pritom došlo za necelé dva mesiace od vznesenia obvinenia. Špeciálnej prokuratúre sa tak podarilo dôkazne zdokumentovať a objasniť prípad v nezvyčajne krátkom čase.
Sudca po preskúmaní obžaloby údajne zistil, že sú dôvody na jej odmietnutie. Odhalil totiž také procesné chyby, ktoré považuje za závažné, pričom v ich dôsledku došlo aj k porušeniu práva oboch obvinených na obhajobu. Pulman obžalobu odmietol ešte pred tým, ako na ňu stihli oficiálnym spôsobom zareagovať dotknutí Kaliňák s Brhelom.
„Samosudca nemal žiadny dôvod čakať na prípadnú reakciu obvinených na podanú obžalobu, pretože sám zistil, že tu došlo k závažnému porušeniu práv na obhajobu a obvinení budú mať, samozrejme, možnosť vyjadriť sa k rozhodnutiu či už vo forme podania sťažnosti alebo vo forme vyjadrenia k sťažnosti prokurátora,“ priblížil Pulman.
Naznačil, že jeho rozhodnutie, ktoré nie je právoplatné, zrejme prokurátor napadne na Najvyššom súde.
Šanca na paragraf 363?
Kaliňák uviedol, že sudca skonštatoval 12-násobné hrubé porušenie Trestného poriadku. „Uznesenie o odmietnutí obžaloby v mojej veci svedčí o tom, že to je politický prípad,“ skonštatoval. Jeho stranícky šéf zo Smeru Robert Fico doplnil, že ak rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, Kaliňák sa dostane z pozície obžalovaného opäť do pozície obvineného. „A znovu nadobúda na aktuálnosti podanie podľa paragrafu 363 Trestného poriadku,“ dodal.
VIDEO: Kaliňák: Z polície nám chodia obálky s USB kľúčmi a fotografiami.Kaliňák aj Brhel sa snažili vyhnúť súdu tým, že žiadali zrušenie svojho obvinenia pomocou sporného paragrafu 363. Ten sa pokladá za mimoriadny opravný prostriedok. Podľa neho totiž generálny prokurátor môže zrušiť právoplatné rozhodnutia prokurátora alebo policajta, ak sa takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, porušil zákon. Po podaní obžaloby však už zákon Generálnej prokuratúre SR neumožňuje tento paragraf použiť.
„Ani sa nečudujem, že sa Úrad špeciálnej prokuratúry poponáhľal a snažil sa vyhnúť rozhodnutiu podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, pretože zo samotného odôvodnenia uznesenia o vznesení obžaloby je jasné, že toto obvinenie bolo postavené na nedostatočných dôkazoch, na podmieňujúcich sa výpovediach kajúcnikov,“ vyjadril sa pre denník Pravda už minulý týždeň dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eduard Burda.
Robert Kaliňák bol trojnásobným ministrom vnútra a aj keď z aktívnej politiky odišiel, dnes zvažuje návrat aj kvôli tomu, že ho podľa jeho slov súčasná vláda "zatiahla do politického boja".
Dodal, že aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je neprípustné, aby to boli jediné relevantné dôkazy.
„A, naopak, zisťovanie a vykonanie ďalších potrebných dôkazov, kde sú vlastne údajné úplatky pre kajúcnikov, je zázračne opomenuté a odbité jednou vetou. Preto toto uznesenie o vznesení obvinenia malo byť zrušené pre nezákonnosť,“ zdôraznil Burda.
Tento postup Úradu špeciálnej prokuratúry považuje „za ďalšiu ranu princípom právneho štátu na Slovensku“. „Úrad špeciálnej prokuratúry by sa mal viac sústrediť na to, ako svoju prácu robiť poriadne a najmä zákonne, a nie na to, ako obísť Generálnu prokuratúru SR,“ uzavrel Burda.
Kompenzácia mzdy
Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila Kaliňáka a Brhela z podplácania, ktoré údajne organizoval práve bývalý minister vnútra za Smer, začiatkom februára. Obaja vtedy obvinenie označili za politicky motivované. Imrecze mal vypovedať o tom, ako ho Kaliňák v roku 2012 poslal za Brhelom, aby si uňho vypýtal „doplatok“ k štátnemu platu.
Imreczemu mal doplácať peniaze k platu práve Brhel. „Dohodni si kompenzáciu mzdy na úrovni 200-tisíc eur ročne, aby si bol v pohode,“ povedal mu údajne Kaliňák. Ten mal byť v tomto prípade podľa vyšetrovateľov organizátorom.
VIDEO: Mučili Imreczeho vo väzbe a má 200-tisíc na zaplatenie trestu?Imrecze údajne v súkromnom sektore zarábal viac než v štátnej správe a sumou 200-tisíc eur ročne si ho mal Brhel nakloniť. Finančná správa potom prihrávala veľké IT zákazky firme Allexis Michala Suchobu, do ktorej vstúpil práve Brhel.
Imrecze mal tak za roky 2013 až 2018 dostať popri plate ešte 1,1 milióna eur navyše. Za rok 2018 vraj inkasoval „iba“ 100-tisíc, nie 200-tisíc eur.