Rozprávali sme sa s ňou o výučbe, čo sa v jej praxi počas učiteľskej kariéry zmenilo a ako v deťoch môžu spoznať výnimočný talent aj ich rodičia.
Nedávno ste dostali Veľkú medailu svätého Gorazda, najvyššie ocenenie, aké môže pedagógom udeliť minister školstva. Dá sa to považovať za ocenenie najlepšieho učiteľa na Slovensku? Cítite sa tak?
Necítim sa ako najlepší učiteľ na Slovensku. Cenu sv. Gorazda udeľuje minister školstva každý rok niektorým z nominovaných pedagógov. Tento rok som bola jedna z pätnástich ocenených pedagógov Veľkou medailou sv. Gorazda. Som presvedčená, že šikovných učiteľov má Slovensko veľa, nepatria však medzi „celebrity“ často viditeľné na obrazovkách médií. Ich prácu vidieť za katedrami tried a sú zapísané nezmazateľným perom v dušiach mladých ľudí.
Ako vnímate toto ocenenie? Čo pre vás znamená?
Počas mojej pedagogickej praxe som získala niekoľko ocenení z rôznych oblastí učiteľského, spoločenského, aj kultúrneho prostredia. Veľká medaila sv. Gorazda je ale to najvyššie ocenenie. V dnešnej dobe, keď status učiteľa nie je na úrovni, akú by si zaslúžil, vnímam túto cenu ako uznanie mojej vytrvalosti, cieľavedomosti a obetavosti.
Čo podľa vás znamená byť výnimočným učiteľom, resp. takto oceneným pedagógom?
Ocenenie človeka a pedagóga za jeho prácu je jedným z príjemných pocitov. Keď sa rozšírili informácie a fotografie o prebratí ceny z rúk ministra školstva na sociálnych sieťach, zažila som neopakovateľné chvíle.
Prečítala som si blahoželania od kolegov, priateľov, známych i neznámych ľudí, poďakovania od bývalých kolegov, ktorých som zasväcovala do tajomstiev učiteľského života, slová vyznaní od bývalých študentov, chválu od terajších žiakov. Toto považujem za najväčšie ocenenie, keď učiteľ ostane žiť v spomienkach a životoch svojich žiakov.
Vedeli by ste vymenovať vlastnosti, ktorými by mal takýto učiteľ disponovať?
Výnimočný učiteľ je každý učiteľ, ktorý berie prácu so žiakmi ako svoje životné poslanie, nie len zamestnanie, stáva sa súčasťou života mladých ľudí. Výnimočný učiteľ je empatický, originálny, zásadový, kreatívny, flexibilný, hlavne však ľudský. Žiaka považuje za partnera, s ktorým chce dosiahnuť spoločný cieľ.
Výnimočný učiteľ je často aj vychovávateľ zastupujúci funkciu rodiča, je pokladník, poisťovací agent, psychológ, vyšetrovateľ… Pritom všetkom nepodlieha stresu, je obdarený božskou trpezlivosťou, rozdáva životný optimizmus a dobrú náladu, pomáha nájsť svojim zverencom samých seba. Musí sám horieť, aby zapálil iných.
Výnimočný učiteľ celý život študuje, pracuje na sebe, hľadá nové metódy ako obohatiť nielen seba, svojich žiakov, ale aj celé svoje okolie.
Učiteľskému remeslu ste zasvätili celý život. Ako sa menila vaša prax v čase?
Keď sa spätne obzriem za rokmi svojej praxe, zisťujem, že som aktívnou účastníčkou už štvrtej reformy školstva. Niektoré snahy o zmeny v učebnom procese boli systematické, iné sa niesli v znamení myšlienky „učiteľ, poraď si sám“, mnohé reformy priniesli slobodu, umožnili využívať viac originality a kreativity vo vyučovaní.
Na čo dnes spomínate s najväčším údivom, v akej učiteľskej oblasti, praxi, nastala podľa vás najväčšia zmena?
S najväčším údivom hľadím na mladých ľudí a možnosti ponúkané dnešnou dobou, ktoré môžu využívať vo svoj prospech.
Ocenenie ste dostali aj za dlhoročnú prácu s talentovanými, literárne nadanými žiakmi. Kto sú títo žiaci a ako v nich odhalí učiteľ talent?
Mala som to šťastie, že som vyštudovala slovenský jazyk a literatúru, občiansku náuku a etickú výchovu. Tieto predmety dávajú priestor na odhaľovanie očividného i skrytého talentu žiakov. Literárne nadaní žiaci si všímajú krásu všedného života, harmóniu svetla a tvarov, rytmus pulzujúci vo zvukoch mesta, prírody, vnútorného sveta človeka. Sú obdarení tvorivosťou, hľadaním súvislostí, obrazotvornosťou, neboja sa čistej stránky papiera.
Foto: TASR, Pavel Neubauer
Aký je váš obľúbený príbeh?
Najviac mi utkvel príbeh študentky s tragickým životným osudom. Nielenže prišla postupne o obidvoch rodičov, v živote nezažila teplo domova, jej detstvo bolo dokonca poznačené osočovaním a týraním, čo poznačilo citlivú dušu tínedžerky. Ťažko sa jej zžívalo s novým prostredím, spolužiaci ju neprijali a ani ona sa nesnažila splynúť s kolektívom.
Pri rozboroch literárnych diel som zistila, že dievčatko má neuveriteľný talent vyjadriť svoje pocity presne sformulovanými vetami. Začali sme sa po vyučovaní hrať so slovami, svoje traumy a všetky bolesti vložila na papier a výsledkom našej vzájomnej dôvery bolo umiestnenie medzi víťaznými literárnymi prácami v celoslovenskej súťaži.
Aké znaky by si mali všímať rodičia, aby vedeli rozoznať, že majú doma nadané dieťa?
Myslím si že sa nedajú presne určiť hlavné znaky nadaných detí. Je to individuálne. Vo všeobecnosti by sme mohli povedať, že nadané deti majú výnimočné schopnosti v určitej oblasti, sú zvedavé, rady experimentujú, majú väčší prehľad ako ich rovesníci, majú špeciálne záujmy.
Literárne nadané deti majú bujnú fantáziu, rady čítajú, je pre ne typická pestrá slovná zásoba, môžu sa rady predvádzať, na druhej strane môžu byť introverti nevyhľadávajúci kolektív, je to skutočne individuálne.
Ako sa najlepšie rozvíja potenciál týchto detí? Preferujete individuálny prístup, alebo sú aj univerzálne metódy?
Okrem univerzálnych metód vychádzajúcich z odborných učebníc a školských dokumentov využívam hlavne individuálny prístup. Každý žiak je osobnosť so svojím vnútorným prežívaním a správaním navonok.
Najskôr spoločne odhalíme jeho schopnosti a vzbudíme záujem ich rozvíjať. To je jeden z najdôležitejších krokov, motivovať žiaka, aby rozvíjal svoje schopnosti. Nuž a potom už nasleduje využitie tých správnych tvorivých metód a foriem.
Dostávali sa k vám aj deti z iných škôl, resp. prebieha v tomto smere nejaká medziškolská spolupráca?
Podarilo sa mi zrealizovať niekoľko projektov, prostredníctvom ktorých som ako lektorka na seminároch pre učiteľov ZŠ a SŠ odovzdávala metodiku tvorivého čítania, písania a práce s nadanými žiakmi, kolegom z iných škôl. Pre našu školu sme získali grant pre projekt „Škola hrou“, v rámci ktorého sme kreatívne metódy aplikovali okrem všeobecnovzdelávacích aj na odborných predmetoch.
Založila som tradíciu Knižných hodov v Seredi, ktorých hlavné motto znie: „Kniha je mostom spájajúcim ľudí, kniha zveľaďuje kultúrnu klímu v meste.“ Už 17 rokov pracujeme tematicky s knihami, študenti našej školy rovesníckym učením obohacujú seba a žiakov zo základných i deti z materských škôl.
Tvorivé čítanie otvára dvere do Domu sociálnych služieb a ďalších inštitúcií či zariadení v Seredi. Počas Knižných hodov hráme divadelné predstavenia, organizujeme súťaže v písaní poézie, prózy, účastníci píšu nekonečnú báseň, vytvárame živú reťaz ľudí, ktorých spája kniha.
Aké úspechy pod vaším vedením tieto deti zaznamenali?
Za najdôležitejší úspech považujem, keď sa študent nebojí svoje myšlienky, názory, pocity kultivovane zaznamenať na čistý list papiera. Samozrejme nás tešia aj víťazstvá v okresných, krajských, no hlavne v celoslovenských literárnych súťažiach, vďaka ktorým sa študenti stretli so spisovateľmi, významnými osobnosťami kultúrneho, politického či spoločenského života, navštívili Brusel, Prahu, Štrasburg a mnoho slovenských miest.
Ako prebieha príprava detí na tieto súťaže?
Už roky vediem HEVI-klub, krúžok tvorivého písania a čítania. Najskôr sa hráme so slovami, rozprávame si príbehy, odhaľujeme možnosti kreatívneho pohľadu na život, rozširujeme si slovnú zásobu, spoznávame svoj individuálny štýl. Potom už nasleduje remeselná práca výber a spracovanie témy, výber jazykových, pri recitácii i dramatizácii textu mimojazykových prostriedkov, štylizácia. A tejto remeselnej práci sa dá naučiť tvorivými metódami a postupmi.
Ocenenie ste získali aj za zavádzanie inovatívnych metód v pedagogickej praxi. Čo si pod tým možno predstaviť? Ako by ste ich definovali, vysvetlili rodičom?
Inovatívne metódy sú na rozdiel od klasických vyučovacích metód účinnejšie pri získavaní vedomostí, účinnejšie pre rozvoj komunikácie, tvorivosti, tímovej práce a prínosné pri práci s informáciami. Inovačné metódy obohacujú vyučovací proces, žiaci si zážitkovou formou osvojujú učivo.
Pred rokmi, keď sme zavádzali do praxe reformu školstva, tvorili kurikulum vzdelávania, zostavovali štandardy, oboznamovali sa s Bloomovou taxonómiou, zapojila som sa do Pedagogického čítania – odbornej súťaže učiteľov, v ktorej som zvíťazila práve s témou: Inovatívne metódy na podporu tvorivosti vo výučbe slovenského jazyka, literatúry a príbuzných predmetov.
V tejto práci a neskôr v iných odborných článkoch som spracovala moje skúsenosti s využívaním inovatívnych metód v praxi. Podľa odozvy som inšpirovala nielen kolegov – slovenčinárov. Dnes ich ponúkajú mnohé odborné práce. Rodičom ich najlepšie vysvetlia žiaci, keď s nadšením rozprávajú o tom, ako sa „hrali“ v škole, často si ani neuvedomujúc, čo všetko sa vďaka týmto metódam naučili.
Odkiaľ čerpáte inšpiráciu na tieto inovácie?
Celý svoj život som sa venovala slovenskému jazyku a literatúre, divadlu, kultúre, umeniu. Vždy som hľadala možnosti, ako nadchnúť študentov pre tieto moje záľuby. V určitom období svojej pedagogickej praxe som zrazu cítila únavu z preťaženia a hlásil sa pocit vyhorenosti.
Vtedy som využila ponúknutú možnosť absolvovať Letnú školu tvorivého písania v Mojmírovciach a následne Inovačné štúdium tvorivého písania. Skvelí lektori mi zmenili nielen pedagogický život. Opäť som sa s radosťou pripravovala na hodiny, tešila som sa na nový deň strávený so žiakmi. Naučila som sa mať dušu a oči otvorené, vidieť inšpiráciu všade okolo seba.
Ako ich zavádzate do praxe?
V prvom rade si vytvorím priaznivú atmosféru v triede, nadchnem študentov a pre moje väčšie projekty nadchnem kolegov, často aj rodičov.
Narážate, prípadne ste sa v minulosti stretli s určitými komplikáciami v tomto procese?
Ako vo všetkých oblastiach, školstvo nevynímajúc, problémom sú financie. Niektoré projekty by mohli byť úspešnejšie, keby sme mali viac finančných možností. Často sú realizované len vďaka dobrovoľníkom a školstvu oddaným dušiam.
Ako ich prekonávate, resp. ako ste ich prekonávali?
Som narodená v znamení Barana a horoskop nám hovorí, že ženy narodené v tomto znamení sa považujú za tie najodvážnejšie zo všetkých. Vôbec sa neboja zmien, veria si natoľko, že každú situáciu určite zvládnu.
Neboja sa riskovať a vďaka tomu, že to robia naozaj často, väčšinou majú šťastie a dosiahnu úspech v rôznych oblastiach svojho života. Vedia, že ak chcú niečo dosiahnuť, tak musia tvrdo pracovať a nemajú s tým problém.
Svojou činnosťou inšpirujú iných, vedia ľudí nadchnúť pre dosiahnutie svojho predsavzatia. Takže prekážky prekonávam písaním projektov, oslovovaním kompetentných, hľadaním kontaktov…
Aký problém považujete v súčasnosti za najvážnejší, čo sa týka slovenského školstva?
Nestálu politickú situáciu, spoločenské nedocenenie učiteľov, finančné poddimenzovanie školstva, preťaženosť učiteľov.