Hrozba extrémnych zrážok v budúcnosti sa podľa záverov štúdie týka hlavne severu a východu krajiny, predovšetkým okresov Žilinského a Prešovského samosprávneho kraja. Experti upozorňujú, že dažde predstavujú osobitné riziko aj pre oblasti s marginalizovanými rómskymi komunitami pre nedostatočne rozvinutú infraštruktúru.
So silnými a s dlhotrvajúcimi dažďami sa spája nielen vyššia náchylnosť na zosuvy pôdy, ale aj výskyt lokálnych záplav. Škody spôsobené povodňami podľa štatistík rezortu životného prostredia presiahli vlani sumu 1,2 milióna eur. Za posledných päť rokov bol v tomto ohľade najhorší rok 2021, celkové škody sa vtedy vyšplhali takmer na deväť miliónov eur.
Dolný Kubín, Tvrdošín či Snina
Do zoznamu najviac rizikových oblastí experti zaradili okresy Dolný Kubín, Kysucké Nové Mesto a Tvrdošín. Spomenuté oblasti boli v minulosti vystavené silným dažďom a zároveň sú výrazne náchylné na zosuvy pôdy, čo zvyšuje ich zraniteľnosť.
Starosta Tvrdošína Ivan Šaško potvrdzuje, že zrážky v ich oblasti sú časté. Poukazuje na skutočnosť, že v minulosti boli následky lejakov ešte horšie, kým nedošlo k zregulovaniu rieky Orava na úseku mesta a vybudovaniu druhej priehrady.
Nepríjemnosti s dažďami však podľa starostu zažívajú aj v posledných rokoch. „Momentálne je problém, ak sa vyleje miestny potok, vtedy to mesto pocíti. Stalo sa už, že zatopilo námestie i miestny kostol," podotkol Šaško.
"Dolný Kubín monitoruje vplyvy extrémnych zrážok v okrese,” potvrdil prednosta okresného úradu mesta Pavol Ľorko s tým, že doposiaľ nezaznamenali výrazne zvýšené riziko ohrozenia zdravia a života ľudí. "Zosuvy pôdy, ktoré boli a sú monitorované v okrese Dolný Kubín, sú skôr spôsobené eróziou pôdy a nesprávnymi zásahmi do životného prostredia. Povodne sú väčšinou lokálneho charakteru a posledné väčšie nebezpečenstvo zaznamenali v roku 2011. Samosprávy a obyvateľov, samozrejme, odborníci pravidelne informujú o tom, čo zvyšuje riziko záplav,” dodal Ľorko.
Vážnejšie škody môžu podľa odborníkov spôsobiť zrážky v obciach v okresoch Snina a Sobrance, hoci tam extrémne dažde nie sú bežné. Experti to dávajú do súvisu s vysokou mierou nezamestnanosti a náchylnosťou na zosuvy pôdy.
Podľa asistentky primátora Sniny Márie Jenčíkovej sa mesto zapojilo už do viacerých výziev a projektov, ktorými môže zmierniť dosahy klimatických zmien.
„V rámci nich sa okrem iného vytvoria v meste zelené parkoviská. Realizuje sa tiež projekt, ktorý obsahuje okrem iných prvky zamerané na zmierňovanie negatívnych klimatických dosahov, ako sú zelené strechy, dažďové záhrady, výsadba stromov a znižovanie energetickej náročnosti verejných budov,“ priblížila Jenčíková.
Slabo rozvinutá infraštruktúra
Pri marginalizovaných rómskych komunitách sa spomínajú obce ležiace v Prešovskom kraji, a to Ostrovany, Chminianske Jakubovany a Jarovnice. Podľa štúdie sú mimoriadne zraniteľné hlavne pre nedostatočne rozvinutú infraštruktúru.
Hovorkyňa Prešovského samosprávneho kraja Ivana Ondriová potvrdila, že v spomenutých obciach je potreba realizácie opatrení vysoká, či už ide o zraniteľnosť sídelného prostredia, problematiku vodného, resp. lesného hospodárstva a poľnohospodárstva.
„Treba však povedať, že skupina marginalizovaných rómskych komunít sa nevyhodnocovala samostatne, ale nepriamo vystupuje v rámci problematiky sídelného prostredia, kde sa ako jeden zo stanovených dosahov hodnotil počet ohrozených obyvateľov. V ostatných uvedených sektoroch to bolo napríklad ohrozenie záplavami, ohrozenie prístupu k pitnej vode, odlesňovanie územia či veterná a vodná erózia pôdy,“ dodala Ondriová.
Kraj v spolupráci s Európskou úniou plánuje v tomto roku spustiť pilotný projekt vývoja integrovaného systému riadenia povodia s využitím inteligentných nástrojov na lokálne cielené varovanie verejnosti v oblastiach ohrozených náhlymi záplavami v dôsledku prívalových zrážok.
„V kraji sa vyberie pilotné územie, kde sa tento projekt bude realizovať, a územia obývané marginalizovanými rómskymi komunitami sú jednými z možných typov najviac ohrozeného územia. Realizácia projektu by sa mala začať vo štvrtom kvartáli 2023 a projekt bude trvať tri roky,“ dodala Ondriová.
Starosta Ostrovian Rastislav Popuša uviedol, že v obci sa za posledné roky skôr boria s nedostatkom zrážok. Posledné zvýšenie hladiny neďalekej rieky Torysa obec podľa neho zaznamenala v roku 2010. Ostrovany v posledných rokoch investovali viacero finančných prostriedkov do rozvoja infraštruktúry.
„Obec prijala eurofondy vo výške 150-tisíc eur na rozšírenie vodovodu a kanalizácie približne pre 400 obyvateľov,“ ozrejmil Popuša s tým, že plánujú rozšíriť infraštruktúru aj do častí obce, kde doposiaľ chýba. V tomto smere má už obec naplánované ďalšie projekty.
Pravda oslovila i starostov obcí Chminianske Jakubovany a Jarovnice. Do uzávierky však na otázky neodpovedali.
Chýbajúce stratégie
Experti EIP upozorňujú, že najviac ohrozené obce by mali vo vlastnom záujme uvažovať o vypracovaní stratégií, ktoré by ich v budúcnosti ochránili pred zmenami klímy. Vypracovať si ich však zatiaľ dal iba nepatrný počet obcí.
Za vzor štúdia dáva samosprávy, ktoré podľa jej záverov majú vypracované adaptačné stratégie na zmenu klímy a medzičasom ich integrovali do svojich územných plánov. Ide o Bratislavský, Košický a Trnavský samosprávny kraj.
Prešovský samosprávny kraj má už vypracovaný návrh strategického dokumentu, tzv. adaptačnú stratégiu na zmenu klímy, momentálne prebieha proces jeho schválenia.
Žilinský samosprávny kraj má otázku prispôsobenia sa zmenám klímy definovanú v strategických dokumentoch (rozvojová stratégia PHRSR Žilinského kraja 2021+ a Ozdravenie klímy Žilinského kraja). „Opatrenia sa zameriavajú hlavne na zadržiavanie dažďovej vody v krajine, spomaľovanie jej odtoku, umožnenie vsakovania a výparu a následnú obnovu poškodenej krajiny. Pointou je prioritne zadržať vodu tam, kde spadne, čo zabraňuje jej ďalšiemu negatívnemu pôsobeniu v krajine – teda tak eróznemu, ako aj povodňovému,“ priblížila hovorkyňa župy Eva Lacová.
Dáta nie sú zadarmo
Žilinský samosprávny kraj tvrdí, že analýza IEP pracuje s dátami v malej mierke a pre vypracovanie návrhu konkrétnych opatrení pre uvedené okresy je potrebné spracovať samostatnú analýzu vo veľkom meradle – na lokálnej úrovni.
Zároveň upozorňuje, že štát neposkytuje samosprávam potrebné dáta zadarmo. Neexistujú na jednom mieste, ako je to v prípade vrstiev Copernicus, ktoré EIP v analýzach využil. „Proces ich získavania je skrátka pre samosprávy časovo a finančne náročný,“ uviedla Lacová.
To, že dáta nie sú voľne dostupné, potvrdzuje aj odborníčka na vodnú politiku Martina Paulíková. „Dáta, ktoré sú spoplatnené, sú zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), respektíve z Výskumného ústavu vodného hospodárstva. Nie sú to však lacné dáta, štát by ich mal v nejakom meradle poskytovať,“ myslí si expertka.
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že spoplatnenie týchto štatistík vyplýva zo skutočnosti, že nejde o tzv. surové dáta, ale údaje, ktoré musia spracovať a vyhodnotiť pre konkrétnu lokalitu.
„Finančná a pracovná náročnosť prípadného spracovania dát pre celé územie SR, resp. aspoň pre všetky mestá a obce s priľahlým územím, zakladá pochybnosť o realizovateľnosti takej požiadavky. Bolo by to možné v prípade, ak by ministerstvo financií uhradilo SHMÚ náklady spojené s voľným posudzovaním dát,“ uviedol pre Pravdu envirorezort.
Paulíková upozorňuje, že na túto tému u nás neprebehla ešte žiadna diskusia. Podľa nej je otázne, aké dáta by mali byť voľne dostupné a aké by, naopak, mali zostať spoplatnené.
Expertka na vodnú politiku doplnila, že samosprávy a obce síce majú k dispozícii mapy povodňového ohrozenia a rizika, ktoré voľne poskytuje Slovenský vodohospodársky podnik, sú však neaktuálne a nové zatiaľ chýbajú.
Envirorezort potvrdil, že posledné mapy boli vypracované v roku 2013, ich aktualizáciu by mali ukončiť v máji tohto roku. Z európskej smernice pritom vyplýva, že aktualizácia sa má spraviť každých šesť rokov. Vlani Slovenský vodohospodársky podnik na vypracovanie týchto máp podpísal zmluvu so spoločnosťou Stengl za vyše 14 miliónov eur.