Pri zatraktívnení povolania sa roky hovorí o pracovných kompetenciách, o postavení sestry ako i o odbúraní nekonečnej byrokracie. To znamená, že by niektoré činnosti, najmä „papierovačky“, vykonala skutočne administratívna sila s nižšou kvalifikáciou namiesto zdravotných sestier. Podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SK SaPA) by zdravotné sestry na základe ich vzdelania mohli vykonávať viac odborných činností, ako robia dnes. Rozšírenie ich kompetencií by podľa nej zlepšilo prístup pacientov k zdravotnej starostlivosti, ako aj ušetrilo financie v systéme.
Príkladom sú ambulancie vo Francúzsku. Ak pacient vyhľadá zdravotnícku pomoc s bežnými ťažkosťami, lekára ani neuvidí. Administratívu vybaví asistent, odbery či základné ošetrenie spraví sestra a lekár za dverami následne vyhodnotí liečbu a ďalší postup.
Čítajte viac Kto nás bude liečiť? Chýbajú tisíce sestier aj lekári
Lekárom samostatnejšie sestry prekážajú
Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je vo väčšine krajín Európskej únie založené na dôkazoch dobrej praxe. Podľa SK SaPA sa takto k lepšej dostupnosti opatery pre pacientov a občanov dopracovali do veľkej miery vďaka sestrám s pokročilou praxou. Tie v zahraničí už bežne roky legálne vykonávajú odborné činnosti, ktoré na Slovensku vykonávajú lekári.
Ošetrovateľské činnosti tvoria podľa komory sestier 80 percent všetkých činností v zdravotníctve. „Pri takmer všetkých činnostiach pacient vidí sestru, od príjmu až po prepustenie z nemocnice, čo zahŕňa množstvo činností, napríklad posúdenie stavu pacienta, zaznamenanie a dokumentovanie anamnézy,“ vymenoval riaditeľ kancelárie Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Lukáš Kober. Dodal, že sestra tiež kontroluje a pozoruje stav pacienta, odovzdáva hlásenia iným sestrám, koordinuje poskytovanú starostlivosť, riadi činnosť zdravotníckych asistentov a sanitárov, riadi prípravu a podáva liečbu pacientovi na základe pokynov lekára, zároveň sleduje a vyhodnocuje účinok liekov. Pôsobí aj ako sprostredkovateľ medzi pacientom a lekárom.
Sestry chýbajú po celom Slovensku
Univerzitná nemocnica v Bratislave napríklad láka nové sestry, ktoré podpíšu pracovnú zmluvu, na náborový príspevok v hodnote 4-tisíc eur. V Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) chýbajú sestry predovšetkým na Klinike detskej psychiatrie, Klinike detskej neurológie, Neonatologickej klinike intenzívnej medicíny, ale aj na ďalších pracoviskách. „Sestry hľadáme permanentne a celkovo by sme ich potrebovali prijať zhruba viac ako 60,“ vyčíslila hovorkyňa NÚDCH Dana Kamenická. Fakultná nemocnica Trenčín zháňa 67 sestier, vo FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica chýba podľa hovorkyne Ruženy Maťašeje 60 sestier a 10 pôrodných asistentiek, pričom najakútnejšia situácia je na oddelení centrálnych operačných sál. Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura v Košiciach zasa zháňa najmä sestry so špecializáciou v inštrumentovaní na operačných sálach a so špecializáciou v odbore anestéziologická a intenzívna starostlivosť. „Situáciu sa snažíme riešiť aktívnou personálnou politikou – náborom na stredných zdravotníckych školách a lekárskych fakultách v odbore ošetrovateľstvo,“ uviedla hovorkyňa Monika Krišková.
Ako potom vyzerá viac odborných kompetencií? Napríklad v Poľsku a Švédsku sestry predpisujú lieky, vo Veľkej Británii odpájajú pacienta od umelej pľúcnej ventilácie, manažujú mimotelový obeh, vo Švajčiarsku vedú anestéziu u pacientov s nízkym rizikom ohrozenia. Sestry tak síce žiadajú od štátu viac pracovných povinností, je to ale v duchu efektívnejšie využitého pracovného času. Prekvapivo sa však krátko po tejto iniciatíve vyjadrili lekári so zamietavým postojom. Hoci sú tiež prepracovaní, odľahčiť svoju záťaž tým, že by sestrám dali viac kompetencií, nechcú.
Tretia strana, teda ministerstvo zdravotníctva, sa prikláňa viac k požiadavkám sestier. Nedávno informovalo, že prácu na úprave kompetencií zdravotníkov už začalo. Lekári sa ale sťažujú a žiadajú, aby sa zmeny diali pod ich taktovkou. „Komora sestier a pôrodných asistentiek žiada zvýšenie kompetencií, ministerstvo zdravotníctva plánuje úpravy. Iniciatíva komory sestier zabudla na to najpodstatnejšie – na stanovisko lekárov. Lekári by mali podstatným spôsobom určovať, ktoré kompetencie prináležia sestrám,“ uviedla v stanovisku Slovenská lekárska komora a zdôraznila, že sestry sú oproti lekárom „stredný zdravotnícky personál“.
Komora sestier vyzvala SLK, aby svoje slová prehodnotila. Zároveň SLK skritizovala za stavanie sa do pozície, kde chcú rozhodovať a určovať rozsah a obsah kompetencií iných zdravotníckych profesií. Sestry uznávajú, že pri nastavovaní zdravotníckeho systému je potrebná vzájomná komunikácia, ale len za predpokladu rešpektu autonómie ošetrovateľstva, rovnako ako medicíny. „Okrem iného je dôležité, aby sme upustili od rigidného riadenia zdravotníctva a použitia direktívnych nástrojov. Poukazujeme tiež na to, že slovenská legislatíva a zdravotníctvo už 20 rokov nekategorizuje zdravotníkov na nižší, stredný alebo vyšší zdravotnícky personál,“ zdôraznila komora. Nemocniční lekári si pod hrozbou štrajku počas pandemickej krízy vydupali vyššie platy, no na sestry štát zabúda. Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek varuje, že personálna kríza v ošetrovateľstve ohrozuje zdravie, bezpečnosť a životy pacientov.
Čítajte viac Veľký prehľad: Ktorí špecialisti chýbajú v ambulanciách a koľko si počkáte na termín?
Podpora štúdia ošetrovateľstva
Kým sa ministerstvo zdravotníctva sústreďuje na navyšovanie počtu medikov na lekárskych fakultách, ošetrovateľstvo padá na kolená. Podľa riaditeľa kancelárie komory sestier Kobera sa v sektore ocitli v štádiu deštrukcie pracovníkov v zdravotníctve. „Neutíchajúca pracovná záťaž, morálna ujma spôsobená neschopnosťou sestier poskytnúť pacientom takú starostlivosť, akú by samy chceli, spôsobujú vyhorenie a odchod z profesie,“ podotkol.
Kober si je vedomý, že zvýšenie počtu pracovnej sily v zdravotníctve nie je ľahká úloha. Štát však podľa neho ukázal, že pri lekároch sa to dá – na navýšenie počtu slovenských medikov na univerzitách vyhradil jeden milión ročne. Lekárske fakulty tiež dostali od predsedu parlamentu Petra Pellegriniho (Hlas) prísľub, že financovanie zabezpečí na šesť rokov, teda tak, aby nová generácia medikov systém začala stabilizovať. K sestrám bol štát o niečo menej konkrétny: dostali odkaz, že aj o ich profesiu bude postarané.
Situáciu zhoršuje aj súčasný trend, podľa ktorého ročne odchádza do dôchodku viac sestier, ako ich do odboru príde pracovať. Konkrétne, ročne pribudne štyristo absolventov štúdia ošetrovateľstva, lenže zo systému do dôchodku ročne odíde 800 až 900 sestier. Analytik Matej Bárta z inštitútu INESS upozornil, že zatiaľ čo v roku 2021 pripadalo na jednu sestru 19 jednotlivcov vo veku viac ako 70 rokov, v roku 2030 to podľa analýzy inštitútu bude už 30 jednotlivcov, teda nárast bude o 58 percent.
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek pripomína, že aj univerzity, na ktorých sa študuje ošetrovateľstvo, majú priestorové, ale aj pedagogické kapacity, ktoré sa dajú rozšíriť. „Ale to nejde bez finančnej podpory. Záujem o štúdium ošetrovateľstva narastá, my však nie sme schopní vzdelávať väčší počet študentov,“ spresnil Kober.
Komora pripomína, že ak sa zvýši počet sestier s bakalárskym vzdelaním, zníži sa pravdepodobnosť úmrtia pacienta. To znamená, že o čo vyššie vzdelanie a nižší priemerný počet pacientov, o to lepšie výsledky v úmrtnosti. Na Slovensku podľa komory skúsené a vzdelané sestry sú, s vyšším vzdelaním ich je celkovo až vyše 50 percent. Problémom je ich nedostatok.
„Neviem, či na Slovensku existuje oddelenie, kde by mala sestra do desať pacientov. Realita je u nás taká, že naša sestra sa musí starať v priemere o 15 až 20 pacientov, v nočnej službe sa toto číslo môže aj zdvojnásobiť. Akú úmrtnosť pacientov teda máme my?“ pýta sa Kober. Dodal, že okrem nedostatku sestier sú tu ešte aj tradičnejšie faktory, ktoré by mali byť pri riešení prioritné. Tieto úzko súvisia s odmeňovaním, pracovnými podmienkami, správnym zaradením, kompetenciami a celkovým riadením jednotlivých pracovísk.
Niečo sa pridá, niekde sa uberie
Poslanec Peter Stachura (KDH) upozorňuje, že pri absolventoch nie je alarmujúci stav u lekárov, ale pri zdravotných sestrách. „Do zdravotníckeho povolania na Slovensku nastupuje iba okolo 50 percent všetkých absolventov, čo je veľmi negatívne,“ dopĺňa Stachura. Z absolventov lekárskych fakúlt do systému nastúpi zhruba 75 percent.
Odpor k navyšovaniu medikov na lekárskych fakultách vyjadrila aj Slovenská asociácia študentov medicíny. Prezidentka asociácie Laura Banovčanová sa obáva, že to povedie k prehlbovaniu existujúcich medzier v kvalite prípravy budúcich lekárov a zníženiu atraktivity fakúlt. Študenti preto žiadajú prehodnotenie návrhu.
Podotkla, že prvým krokom v riešení personálnej poddimenzovanosti zdravotníctva je v rámci vysokého školstva trvalé odstránenie už existujúcich závažných nedostatkov. Ich riešenia si podľa asociácie vyžadujú strategický plán aj finančné krytie zo strany štátu. „Až po nastavení systému do podoby, ktorá bude spoľahlivo zodpovedať súčasným počtom študujúcich, môžeme iniciovať prípadné rokovania na tému ich navyšovania,“ skonštatovala asociácia.
Fakty o sestrách na Slovensku
Aký je priemerný počet sestier v Európskej únii?
Zatiaľ čo v krajinách EÚ je priemerný počet sestier 8,4 na tisíc obyvateľov, na Slovensku je to 5,7. Ak by sme chceli dosiahnuť priemer počtu sestier EÚ, potrebovali by sme tu mať 46-tisíc sestier, reálne ich máme na Slovensku 31-tisíc. Na Slovensku teda podľa údajov komory chýba viac ako 14-tisíc sestier a podľa OECD je jedinou krajinou, ktorá sestry permanentne stráca, nie naberá.
V o čo horšom postavení sú sestry oproti kolegyniam a kolegom zo susedných krajín?
Oproti Českej republike sú naše sestry menej platené a je ich výrazne menej. V Poľsku je počet sestier na 1000 obyvateľov porovnateľný s nami, avšak celkové počty začali rásť, sestrám išli hore mzdy a Poliaci sestrám umožnili robiť aj ďalšie pokročilé činnosti, ktoré súvisia s ich nadobudnutým vzdelaním. Maďarsko má viac sestier ako Slovensko, ale situácia tam nie je lichotivá. Prax vo väčšine krajín EÚ je úplne iná a založená na dôkazoch dobrej praxe.
Koľko sestier je v dôchodkovom veku?
Vekový priemer sestier na Slovensku dnes dosahuje číslo 52 rokov. Komora setier registruje stále viac ako päťtisíc sestier vo veku nad 60 rokov. Ide o sestry, ktoré môžu už teraz využiť možnosť predčasných dôchodkov. Z tohto počtu evidujú viac ako 2500 sestier vo veku nad 65 rokov. Tieto sestry môžu odísť zo dňa na deň.
Ako sa dá zlepšiť postavenie sestier?
Vysokým počtom pacientov a častými službami sa podľa Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek zvyšuje psychické a fyzické zaťaženie a skracuje sa čas, ktorý sestra trávi s pacientom, či odpočinkom. Ako sa teda dá podľa nich zefektívniť ošetrovateľská starostlivosť? „Zlepšenie pomeru medzi sestrou a pacientom. To znamená, že v nemocniciach by malo pracovať viac sestier ako dnes, potrebné je aj zabezpečiť pomocný personál, zníženie pracovného zaťaženia, zvýšenie miezd, či odstránenie zbytočnej byrokracie vo vedení dokumentácie. „Potrebná je digitalizácia ošetrovateľskej dokumentácie, podporu dobrej komunikácie, odstránenie šikany na pracoviskách a zefektívnenie manažérskych postupov a podporu nových, kvalitných ľudí vo vedúcich pozíciách,“ zdôraznila komora.
ZDROJ: SKSaPA, NCZI