Odstrel nie je riešením. Medveď je nevinný chránený živočích, tvrdí zoológ Haring

Ozrejmil, že sa dištancuje od akejkoľvek aktivity spojenej s týmto tímom pracujúcim pod Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky. Dnes pôsobí ako zoológ TANAP-u a dodáva, že bude k dispozícii, ak bude vôľa riešiť na Slovensku problematiku medveďa rozumom, a nie olovom.

Čítajte viac Poľovník Kaššák: Nestrašíme, ľudia sa boja chodiť do lesa

Ako by sa dala podľa vás riešiť situácia s medveďmi?

Najefektívnejšie riešenie je podľa mňa zásahový tím, ktorý sa zameriava na problémové jedince. Ak pri jedincoch nefungujú metódy prinavrátenia plachosti, tak by sa mal medveď odstrániť. Nie som proti tomu, aby bol tento proces rýchlejší. Napríklad, keď vidíme, že medveď nereaguje na averzívnu terapiu. Napriek tomu, že sa ho snažíme odplašiť, medveď sa pravidelne vracia, spôsobuje škody a nebodaj by mohol niekoho ohroziť. V takomto prípade si viem predstaviť, že by sme mohli rýchlejšie zakročiť. Na stole sú aj dohody s poľovníckymi zduženiami. Napríklad ak sa medveď nachádza v extraviláne a poľovníci by v súčinnosti zo zásahovým tímom vedeli problémového jedinca eliminovať. Prax je taká, že poľovníci sa do takýchto riešení veľmi nehrnú. Združenia razia len jednu ideológiu, a to je plošný odstrel. Dobre však vieme, že odstrel náhodných jedincov nepomáha ničomu. Neznižujú sa konflikty ani škody, o život prichádzajú nevinné chránené živočíchy.

Politici skôr hanlivo komentovali úlohu zásahových tímov. Spomínali, ako s píšťalkami a rapkáčikmi proti medveďom veľa nezmôžu. Ako to teda funguje?

Používame averzívnu terapiu. Ak vidíme, že medveď nie je svetlocitlivý a neuteká, tak sa aplikujú petardy, následne gumové projektily. A keď všetky postupy zlyhajú a medveď vás pustí k sebe na pár metrov, tak je výborný medvedí sprej. To si nadlho zapamätá. Keď nič nepomáha, tak sa rýchlo dá spísať protokol na odstrel. Nerozumiem, ak niekto tvrdí, že to nie je efektívne.

Rozumiete tomu, prečo žiadajú odstrel stoviek medveďov? Ide o nejakú trofej?

Máme dve roviny. Prvá je, že to je fantastická predvolebná téma. Slovensko žije medveďmi, je to nafúknuté médiami a každý, kto môže si na nich chce nahrať politické body. Druhá rovina je trofej. Či sa to niekomu páči, alebo nepáči, odstrel za poplatky je biznis. Máte čakateľov, ktorí chcú medveďa uloviť a je to žiadané. Ak by to dosiahli, tak sa poľovnícka obec poteší, pretože by z toho mohla vytĺcť eurá.

Čítajte viac Buď si s medveďmi poradí štát, alebo ich zastrelia ľudia

Na utorkovom výbore k situácii s medveďom viackrát zaznela hrozba, že toho, kto vkročí do lesa, medveď roztrhá. Predseda výboru Jaroslav Karahuta sa emotívne pýtal, koľko detí ešte musí zomrieť, aby sa na Slovensku začali medvede strieľať. Boris Kollár dodal, že do lesa by chodil len blázon. Je situácia skutočne taká vážna?

Nie je to tak. Netreba brať na ľahkú váhu to, že sa nám nakopili incidenty, konflikty či útoky medveďov. Skôr by som to však považoval za zhodu náhod. Človek nie je pre medveďa korisť. Na pôde Národnej rady som počul, že medveď je ľudožrút. Určite nie v našich podmienkach a lesy nie sú plné roztrhaných detí.

Ak by som išiel na výlet napríklad na Poľanu, tak čo by ste mi poradili, ako sa pred medveďom chrániť? Poľovníci spomínajú, že pri sebe nosia spreje proti medveďom.

Tieto spreje, ktoré sú na báze kapsaicínu a areosólu, veľmi odporúčame, pretože sú účinnou ochranou proti útoku medveďa. Ak sa človek vyberie na územie s výskytom medveďa hnedého, tak je veľmi vhodné, ak by aspoň jeden človek v skupine pri sebe mal takýto sprej. Ľudia si však často neuvedomujú, že mať ho niekde na spodku ruksaku je absolútne zbytočné. Sprej treba mať na ľahko dostupnom mieste. Ak ľudia sprej nemajú, tak odporúčame nechodiť do lesa v nočných hodinách, za svitania či súmraku. Najdôležitejšie je mať prehľad okolo seba, aby ste medveďa neprekvapili na krátku vzdialenosť. Vtedy dochádza k útokom, pretože medveď koná defenzívne a v rýchlosti zaútočí. Napríklad ľadové medvede a grizly útočia aj ako predátory, ale to nie sú prípady z našich podmienok. Je dobré držať sa v skupine, nechodiť sám, pretože človek robí oveľa menší hluk. Odporúčame držať sa vyznačených turistických chodníkov, nezachádzať do húštin, nenazerať do dier, vývratov a podobne. Teda na miesta, kde by mohol medveď odpočívať. V prípade útoku odporúčame pasívnu obranu. Človek si ľahne tvárou k zemi, rozkročí sa a chráni si tvár a šiju. Rozkročený má byť preto, aby ho medveď neobrátil na chrbát a nedostal sa k bruchu. Aktívna obrana môže útok predĺžiť.

Čítajte viac Medvede stratili plachosť, politici zábrany. Štát musí reagovať rýchlo: Odvráti hrozbu z medveďov ich masový odstrel?

Nefunguje pri medveďovi ako pri ostatných šelmách, že človek zdvihne ruky nad hlavu, snaží sa byť čo najväčší a robí hluk?

V žiadnom prípade, zo skúseností vieme, že to nikdy nedopadlo dobre. Ak je medveď na väčšiu vzdialenosť, tak sa ozvite, aby vedel, že je v blízkosti človek. Medveď sa vtedy zvykne postaviť na zadné nohy. To nie je útočná pozícia, len zisťuje, čo sa okolo neho deje a väčšinou ujde. Ale ak je na kontaktnejšiu vzdialenosť, ruky by som nedvíhal a nezvyšoval by som krikom mieru stresu. Skôr by som sa držal toho, že je to šelma, tak by som sa jej nepozeral priamo do očí, snažil by som sa cúvať a prihováral sa pokojným hlasom.

Predseda parlamentu je presvedčený, že na Slovensku žije tritisíc medveďov, štúdia Karlovej univerzity v Prahe zase zistila, že by ich malo byť o polovicu menej. Ako to teda je?

Nepredpokladám, že by si Karlova univerzita dovolila pustiť von štúdiu, za ktorú by sa nevedela postaviť. Budeme veriť genetike a relevantnej inštitúcii, ktorá sa tomu venuje, alebo budeme počúvať politikov, ktorí nie sú odborníci na medveďa a už vôbec nie na genetiku?