V sobotu pokračovala snaha jednej tretiny poslancov o otvorenie mimoriadnej schôdze ku kompenzačným opatreniam súvisiacich s rastom cien energií. Druhým dnešným bodom programu bolo prijatie uznesenia na odvolanie policajného prezidenta.
Mimoriadnu schôdzu ku kompenzácií strát samospráv sa ani na štvrtý krát nepodarilo otvoriť. Najskôr sa prihlásilo len 46 poslancov a štvrtý pokus o otvorenie schôdze dopadol rovnako. Kým v piatok sa v zimnej jazdiarni Bratislavského hradu zišlo zhruba sto poslancov, dnes ich nebolo ani 76, pričom na otvorenie schôdze je potrebná nadpolovičná väčšina, teda 76 hlasov. Chýbali aj lídri strán Igor Matovič (OĽaNO), Richard Sulík (Saska), Veronika Remišová (Za ľudí), či Peter Pellegrini (nezarad. Hlas).
Poslancom sa nepodarilo prerokovať ani uznesenie k odvolaniu policajného prezidenta. Predseda Smeru Robert Fico chcel vyzvať premiéra a povereného šéfa rezortu vnútra Ľudovíta Ódora, aby odvolal policajného prezidenta Štefana Hamrana a navrhol vláde odvolať šéfa policajnej inšpekcie Petra Juhása. Dôvodom je medializovaný konflikt policajných funkcionárov s dnes už bývalým ministrom vnútra Ivanom Šimkom.
Podľa poslanca Juraja Šeligu (nezarad. Demokrati) bola schôdza k situácii v polícii a rezorte vnútra bola pokusom o ovládnutie policajného zboru a zdiskreditovanie jeho súčasného vedenia.
Čítajte viac Mimoriadne schôdze parlamentu neotvorili pre nezáujem poslancov
Návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze iniciovali poslanci za Smer aj poslanci okolo Tomáša Tarabu (nezaradený). Návrhom uznesenia chcú poslanci požiadať vládu, aby okamžite pre mestá, obce a vyššie územné celky ako kompenzáciu vysokých cien energií uvoľnila z rezervy štátneho rozpočtu na rok 2023 sumu 108 miliónov eur. Túto kompenzáciu prisľúbila samosprávam ešte bývalá vláda.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) nechcel priblížiť, koľko zvolanie mimoriadnej schôdze mimo múrov parlamentu stálo. Argumentoval však, že vzhľadom na rekonštrukciu museli byť pre poslancov pripravené iné priestory. „Národná rada zasadá nepretržite, poslanci majú plat aj v júli, aj v auguste. Museli sme toto zabezpečiť,“ zdôraznil. Spresnil, že už v máji obstarávali hlasovacie zariadenia. „Toto nie je len kvôli Ficovi. Poslanci musia prísť do roboty, sú za to platení,“ ozrejmil. Pod návrh na zvolanie mimoriadnych schôdzí sa okrem poslancov Smeru podpísali aj nezaradení poslanci okolo Tomáša Tarabu (Život-NS). Podotkol, že ak by nastala mimoriadna situácia napríklad kvôli vojne na Ukrajine, museli by byť náhradné priestory pripravené.
Sľuby sa sľubujú
„Verím, že v tejto súvislosti slová premiéra platiť budú a aj bez uznesenia urobí všetko pre pomoc samosprávam a budú zasanované 15. augusta a tieto zdroje sa stanú realitou,“ povedal v piatok predseda Združenia samosprávnych krajov SK8 Jozef Viskupič s tým, že na záväzku vyplatiť samosprávam 108 miliónov eur na kompenzácie cien energií zástupcovia samospráv trvajú.
Zároveň informoval o tom, že ešte pred začatím mimoriadnej schôdze na výbore podporili politici naprieč politickým spektrom uznesenie, ktorým by poslanci požiadali dočasne poverenú vládu SR, aby okamžite pre mestá, obce a vyššie územné celky ako kompenzáciu vysokých cien energií uvoľnila z rezervy štátneho rozpočtu na rok 2023 sumu 108 miliónov eur. Túto kompenzáciu prisľúbila samosprávam ešte bývalá vláda.
„To nie je snaha o to, aby sme mali mediálnu pozornosť. Potrebujeme dosiahnuť to, čo bolo sľúbené,“ povedal predseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Božik. V stredu sa po rokovaní so zástupcami samospráv Ódor vyjadril, že ich žiada o trpezlivosť do 15. augusta. Vtedy má mať vláda k dispozícii hotovú polročnú správu o stave verejných financií. Môže tak potom nájsť riešenie, ktoré by samosprávam pomohlo.
Zastupitelia samospráv sa vyjadrili, že do polovice augusta počkajú, no ak im vláda nakoniec peniaze nevyplatí, budú podnikať ďalšie kroky, aby sľúbené financie dostali.