„Podľa našich prieskumov až 30 percent pacientov chodí na pohotovosť či do urgentu zbytočne,“ ozrejmil šéf Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. Ak teda rodičia budú potrebovať neodkladné zdravotné vyšetrenie pre svoje dieťa, budú na pohotovosť musieť cestovať o čosi ďalej a taktiež si viac priplatia.
Ambulancie a nemocnice sú v tejto otázke spojené nádoby. Ak sa uberie práca v jednej z nich, tým druhým pribudne a naopak. Podľa ministra zdravotníctva Michala Palkoviča sa v utorok vyše štyri hodiny hľadal kompromis medzi podporou ambulantnej sféry a nezaťažením ústavnej starostlivosti na jej úkor. Na rokovanie neboli prizvaní zástupcovia Lekárskeho odborového združenia.
„Jednomyseľne sme sa zhodli že tieto výkony sú dnes nevyhnutné. Viac ako dvadsať rokov sa v tejto téme nekonalo,“ zdôraznil Palkovič.
Zástupcovia odborných spoločností sa podľa ministra zhodli na súbore opatrení, ktoré majú pomôcť stabilizovať ambulantnú sféru a súčasne podporiť nemocnice. „Najprv ho prerokujeme s premiérom a následné kroky budeme iniciovať v legislatívnom konaní, tak ako je nutné,“ ozrejmil.
Vzhľadom na počet pediatrov a ich vyťaženosť nie je štát schopný prevádzkovať hustú sieť detských pohotovostí. Dnes ich funguje na Slovensku 54. Podľa tabuliek by ich malo byť 61, no vzhľadom na nedostatok lekárov zostávajú zatvorené. Štát mal v pláne zredukovať ich počet na 40 a presunúť ich bližšie k nemocniciam. Lekári požadujú, aby si službu na pohotovosti medzi sebou delilo 15 lekárov. Vzhľadom na ich dlhodobý nedostatok tak musí štát pristúpiť k zrušeniu niektorých pracovísk. O ktoré konkrétne by malo ísť, nateraz nie je známe. Palkovič však žiada, aby sa presunuli bližšie k nemocniciam, vzhľadom na lepšiu dostupnosť laboratórnych vyšetrení.
Ďalšie opatrenia na záchranu pediatrie sa týkajú navýšenia poplatkov, ktoré by mali zabrániť zbytočným návštevám pohotovostných služieb. Kým v sieti ambulantnej pohotovostnej služby dnes za vyšetrenie pacient zaplatí dve eurá, od januára 2024 by to malo byť päť eur, pri nemocničnej pohotovosti sa poplatok zvýši z desať na 25 eur.
Čítajte viac V nemocnici odmietli vyšetriť pacienta s akútnou pľúcnou embóliou. Univerzitná nemocnica Bratislava reagovala
Štát chcel už od 1. augusta 2023 rušiť detské pohotovosti, ktoré už dnes nefungujú.:
- Bánovce nad Bebravou – presun do Trenčína
- Malacky – starostlivosť presunutá do Bratislavy
- Moldava nad Bodvou – presun do Košíc
- Púchov – presun do Považskej Bystrice
- Revúca – presun do Rimavskej Soboty
- Zlaté Moravce – presun do Nitry
Druhá fáza rušenia bola naplánovaná od 2. júla 2024:
- Galanta – presunie sa do Dunajskej Stredy
- Košice – okolie – presunie sa do Košíc
- Medzilaborce – presunie sa do Humenného
- Myjava – presunie sa do Skalice
- Námestovo – presunie sa do Trstenej
- Nové Mesto nad Váhom – presunie sa do Trenčína
- Piešťany – presunú sa do Trnavy
- Ružomberok – presunie sa do Dolného Kubína
- Sabinov – presunie sa do Prešova
- Senica – presunie sa do Skalice
Posledné ambulancie sa v tretej fáze zatvoria od novembra 2024:
- Dubnica nad Váhom – presunie sa do Považskej Bystrice
- Kráľovský Chlmec – presunie sa do Trebišova
- Partizánske – presun do Topoľčian
- Pezinok – presunie sa do Bratislavy
- Šaľa – presunie sa do Nových Zámkov
Vyššie mzdy za služby
Zlepšiť by sa malo i platové ohodnotenie slúžiacich lekárov. „Ďalšia vec, ktorou sme sa zaoberali, je zvýšenie paušálu úhrad za poskytovanie lekárskej starostlivosti v rámci ambulantných pohotovostných služieb. Zvýšili sme platbu o 35 percent na jeden pevný bod," uviedol Palkovič. Podľa neho by sa malo posilniť finančné krytie na lekára a zvýšiť financie priamo na jeden bod pohotovosti.
Požiadavky ministerstva zdravotníctva sú však jedna vec. Lopta je teraz na strane zákonodarných inštitúcií. Najskôr tak musia zmeny odobriť na vláde a potom ich musí schváliť aj parlament. Snaha o zlepšenie postavenia pediatrov boli aj v máji, no nik z poslancov si tému neosvojil a zákon sa nakoniec nedostal ani na rokovanie parlamentných výborov.
Pediatri taktiež dostali prísľub, že sa od Nového roka skráti ich služba na pohotovosti o dve hodiny – z 22.- na 20. hodinu. Rezort sa neobáva, že skrátenie pracovnej doby ohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Podľa ministra zdravotníctva Palkoviča žiadna katastrofa nenastala a obavy z preťaženosti centrálnych príjmov sa nenaplnili.
„S návrhom prichádzame práve preto, aby sme primárnu starostlivosť zachránili a urobíme všetko preto, aby sme čierneho Petra nepreniesli na nemocničných kolegov,“ dodala hlavná odborníčka pre primárnu pediatriu Elena Prokopová. Preto pediatri pristúpili k tomu, že namiesto štyroch pracovných dní budú slúžiť päť.
Foto: MZ SR
Čítajte viac Chýbajúcich pediatrov chce štát vyriešiť zatvorením pohotovostí
Pohotovosť nie je pre každého
Pomôcť im k tomu má aj portál www.pediatridetom.sk a vzdelávanie rodičov, na koho sa môžu v prípade núdze obrátiť a ako majú postupovať pri náhlom zhoršení zdravotného stavu dieťaťa.
Rezort zdravotníctva upozorňuje, že práve všeobecná ambulantná sieť má slúžiť na rýchly záchyt, diagnostiku a včasnú liečbu zdravotných problémov.
„Často sa stáva, že sa pacienti presťahujú do iných regiónov, neraz stovky kilometrov ďaleko, no ponechajú si „karty“ u svojich pôvodných všeobecných lekárov. Po prepuknutí choroby sú preto nútení cestovať aj niekoľko hodín k svojmu lekárovi, resp. navštíviť pohotovosť či urgent,“ ozrejmila hovorkyňa ministerstva Petra Lániková.
Práve prípady, keď pacienti namiesto návštevy ambulantného lekára využívajú pohotovosť alebo urgent – nech sú už dôvody akékoľvek, spôsobujú zbytočné preťaženie zdravotníkov pracujúcich na urgentných príjmoch alebo pohotovostiach a predlžovanie čakacích dôb.
„Zo skúseností zdravotníkov je zrejmé, že pacienti častokrát navštevujú tieto zariadenia až niekoľko dní alebo týždňov po tom, ako u nich ťažkosti prepukli,“ dodala Lániková. Nemocničná starostlivosť slúži pacientom len v prípade ohrozenia života.
Prokopová zdôraznila súčinnosť spoločnosti, pretože „bez pochopenia sa riešenie nájsť nepodarí“. „Nenechávajte si ťažkosti na pohotovosť, je to je určené pre tých, ktorí to potrebujú,“ upozornila. Dodala, že na Slovensku zároveň chýba 20 percent primárnych pediatrov a takmer každý druhý pediater je v dôchodkovom veku. Ministerstvo zdravotníctva zdôraznilo, že 24 percent lekárov je starších ako 80 rokov.
Čítajte viac Štát bude rušiť detské pohotovosti. Rezort predstavil tri fázy: Prvá sa začne v auguste, skrátiť sa majú aj hodiny
Kedy sa má chodiť na pohotovosť?
- Ambulantná pohotovostná služba (APS) poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre pacientov, ktorých zdravotný stav sa náhle zhoršil, ale nemusí im priamo ohrozovať život. Ide teda o prípady, keď by pacient za normálnych okolností využil služby všeobecného lekára. Osobitne sa prevádzkuje pre dospelých a pre deti a dorast. Samostatne sa poskytuje tiež APS pre zubné lekárstvo.
- Do APS patria napríklad vzniknuté ochorenia s následným zhoršením zdravotného stavu bez ohrozenia života (napr. vysoké teploty, alergické reakcie, bolestivé stavy, závraty a podobne).
- Služba nie je určená pre ťažké stavy, ako napríklad infarkty alebo vážne zranenia. O takýchto pacientov je bezodkladne postarané na urgentných príjmoch v nemocniciach. V prípade potreby sa priamo volá záchranka. Na pohotovosť nepatrí ani dlhotrvajúci kašeľ, nádcha, dlhotrvajúce mierne bolesti brucha, krátkodobá redšia stolica.
ZDROJ: NPZ