Nepríjemne dlhým čakacím zoznamom, ktoré sa z roka na rok predlžujú, pôvodne malo pomôcť naštartovanie bielej medicíny po pandémii. Počas covidu sa nemocnice sústredili len na akútne stavy a miesto plánovaných operácií sa venovali výhradne pacientom s covidom. Zvrat v čakacích dobách však nenastal.
Na bolestivý bedrový či kolenný kĺb si aj dnes pacient musí najskôr viac ako rok zvykať, až potom podľa zdravotných poisťovní nastane vhodný čas, aby sa dostal na operáciu. Samotný proces je tak síce transparentný, no dostupnosť plánovanej zdravotnej starostlivosti je na tom stále horšie.
V čase krachujúcich nemocníc, štrajkujúcich lekárov a čakacích dôb meraných v rokoch sa v európskom meradle Slovensko radí k najhorším. Štát nie je vôbec pripravený na budúce výzvy, ako je starnutie, nárast chronických chorôb, ďalšie vlny infekčných ochorení či príchod inovácií. Slovensko je tak v pripravenosti zdravotníckych systémov tretie najhoršie v Európe, pred ním sú už len Rumunsko a Bulharsko.
Čakacie doby na poskytnutie zdravotnej starostlivosti sa v posledných rokoch výrazne predĺžili a v niektorých prípadoch sú neúnosne dlhé. Viac ako rok po úplnom uvoľnení protipandemických opatrení sa nedarí dohnať zameškané v operatíve a čakacie doby sa tak predlžujú. „Najhoršie sme na tom boli v minulom roku s doháňaním výkonov v ORL, kde pred sebou tlačíme za tri roky vyše 17-tisíc odložených operácií, nasleduje gynekológia so skoro 58-tisícmi nevykonaných zákrokov, choroby svalovej a kostrovej sústavy s dlhom viac ako 83-tisíc výkonov a neurochirurgia s viac ako šesťtisíc zameškanými operáciami,“ upozornila viceprezidentka Elena Marušáková z Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP).
Čítajte viac Štát bude rušiť detské pohotovosti. Rezort predstavil tri fázy: Prvá sa začne v auguste, skrátiť sa majú aj hodiny
Dobehnúť sa podľa Marušákovej nepodarilo ani odložené operačné výkony v rámci chorôb obehovej sústavy, gastrointestinálneho traktu, urológie či chorôb oka. „Je desivé, že už dnes musia pacienti na výmenu bedrového kĺbu čakať 13 mesiacov a viac, na operáciu žlčníka dokonca až dva roky,“ dodáva.
Na zhoršujúcu dostupnosť zdravotnej starostlivosti poukazuje aj medziročné porovnanie počtu plánovaných výkonov v rámci zdravotnej starostlivosti. Podľa AOPP narástol počet takýchto výkonov o viac ako 17 percent. Odklad tisícok vyšetrení a operácií v čase pandémie, ale aj odliv ďalších lekárov zo systému len pridali už aj tak nie veľmi lichotivej kondícii slovenského zdravotníctva. „Ak sa chceme vyhnúť v budúcnosti zbytočným nákladom na liečbu tisícov pacientov, ktorým sa dalo predísť včasnou diagnostikou alebo zákrokom, musíme si uvedomiť, že sa nebavíme o bezbrehom navyšovaní nákladov, ale o potrebnej investícii do lepšieho zdravotníctva, ktoré so sebou nebude ťahať balast odvrátiteľnej starostlivosti,“ podotkol Michal Štofko, výkonný riaditeľ Asociácie zdravotných poisťovní.
Pomôcť by mala novela zákona, ktorý od 1. januára 2023 povinne zaviedla povinné sledovanie čakacích dôb. Ministerstvo zdravotníctva priznáva, že ešte potrvá, kým sa výsledok opatrení odrazí na kratších čakacích dobách.
Nuž, chýbajú tu lekári
Čakacie doby u jednotlivých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti závisia od ich kapacitných možností a zdravotného stavu pacienta. Ak ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, musí byť poskytnutá okamžite. Zdravotné poisťovne zmôžu pri vybavovaní skorších termínov len málo, pretože sú limitované kapacitami ústavnej starostlivosti. Manažment pacienta, vrátane určovania termínov a akútnosti jednotlivých výkonov je tak plne v kompetencii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Čítajte viac Zatuchlina a splašky. Ružinovskú nemocnicu zatopilo, sterilizačné centrum bolo pod vodou
„Niektoré nemocnice sa ešte len teraz dostávajú na produkciu roku 2019,“ ozrejmil hovorca Dôvery Matej Štepiansky. Podstata čakacích listín je podľa neho v tom, aby pacienti boli operovaní v poradí, transparentne, aby sa predišlo uprednostňovaniu napr. na základe známostí. „V prípade, že pacient má záujem byť operovaný skôr, môže sa zaujímať o možnosti u nezmluvných poskytovateľov, či už na Slovensku, alebo v zahraničí,“ spresnil.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) eviduje podnety poistencov, ktoré sa týkajú dĺžky čakacích lehôt na jednotlivé operácie, pričom tieto podnety súvisia s pandémiou covid, počas ktorej sa operácie odkladali, ale aj s nedostatkom či vyťaženosťou lekárov.
„Je potrebné zdôrazniť, že dlhotrvajúci problém s nedostatkom lekárov nie je možné z úrovne zdravotnej poisťovne vyriešiť. Potrebné je systémové riešenie na úrovni ministerstva zdravotníctva,“ zdôraznila Ivana Štefúnová z oddelenia komunikácie štátnej zdravotnej poisťovne.
Slováci, hoci majú možnosť hľadať si doktora v zahraničí, podľa hovorkyne zdravotnej poisťovne Union Kristíny Balúchovej túto možnosť využívajú len zriedka. „V rámci cezhraničnej zdravotnej starostlivosti môže na základe predchádzajúceho súhlasu zdravotnej poisťovne pacient absolvovať liečbu v zahraničí. Týka sa to členských štátov Európskej únie. V takomto prípade poistenec náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť uhradí sám a následne mu ich refundujeme, maximálne však do výšky úhrady priemernej ceny poskytovateľov na Slovensku," vysvetlila.
Poučí sa štát z chýb minulosti?
Slováci starnú a sú chorľaví, lekárov je málo a životná úroveň pacientov sa z roka na rok zhoršuje. Ešte k tomu na Slovensku chýbajú údaje, ktoré by vypovedali o stave zdravotníctva natoľko, že sa od nich dá odraziť.
Čítajte viac V zdravotníctve máme dátové peklo. Posúva nás to k rozvojovým krajinám
Podľa ministra zdravotníctva Michala Palkoviča za úpadok Slovenska môže dvadsaťročné ničnerobenie. „Na ministerstve vidím mnoho pozitívnych projektov, no niektoré sú ešte stále len v začiatkoch a je potrebné dotiahnuť ich do konca. Nás zdravotnícky systém potrebuje vyššiu kvalitu v oblasti digitalizácie. Mnohé rozvojové či stabilizačné opatrenia sa mali aplikovať do praxe priebežne počas predchádzajúcich dvadsiatich rokov,“ povedal súčasný minister Palkovič.
Profesor Jozef Šuvada, člen Riadiacej rady Svetovej zdravotnej organizácie (WHO) upozornil, že na Slovensku neexistujú údaje, ktoré by merali, čo sa kde deje, v ktorej nemocnici, čo kto akým spôsobom dosahuje. „Napríklad úroveň zdravotnej starostlivosti a kvality. A vôbec nehodnotíme bezpečnosť pacienta. Primárna vec je zbierať dáta a správne ich interpretovať, lebo my máme tendenciu interpretovať dáta veľmi skreslene, tak ako sa nám to hodí pre danú situáciu,“ ozrejmil Šuvada.
WHO sa podľa neho pozerá na zdravotné systémy komplexne. „To znamená, že by mali mať piliere, ktoré sú ad jedna s poskytnutím základných preventívnych služieb, teda skríningu a všeobecného povedomia, kde participujú aj iné rezorty. Voláme to zdravotná gramotnosť. Aby sme vedeli, čo robíme, prečo to robíme, čo je zdravé robiť, čo je bezpečné robiť a kam takýmto spôsobom môžeme dôjsť a pomôcť si ako spoločnosť, ale aj ako jednotlivci v zlepšení zdravia,“ spresnil.
Čítajte viac České zdravotníctvo uťahuje opasky, personál hrozí štrajkom. Slovensko už nemá kde šetriť
Druhý aspekt je, že by sme mali vytvárať celý súbor zdravotných služieb, ktoré by mali byť dostupné pre včasnú diagnostiku a následnú liečbu, aj dlhodobé sledovanie pacientov s ochoreniami definovanými podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb. Tretím pilierom je bezpečnosť pacienta. „Mali by sme sa pozerať na to, čo je bezpečné pre každého jedného z nás, aby mu boli poskytnuté nediskriminačné a nestigmatizačné služby v zdravotníctve, aj v súvislosti s migráciou,“ ozrejmil.
Podľa Šuvadu je „potrebné porozumieť neduhom alebo bariéram, prečo sa Slovensku nedarí a prečo sa stále prepadáva nižšie a nižšie v rebríčku európskych krajín v dĺžke dožitia, v zdraví populácie alebo v tom, že zdravotný systém nevie včas zachytiť niektoré ochorenia, a tým sa zvyšuje aj úmrtnosť na ochorenia, na ktoré iné krajiny vedia bez veľkých problémov oveľa efektívnejšie zareagovať“.