Farmári v uplynulom týždni zorganizovali najväčšie protesty od vzniku Slovenskej republiky. Pridali sa tak k európskym protestom, ktoré trvajú už niekoľko týždňov. Nie všetci farmári však stáli bok po boku, menšie Združenie mladých farmárov Slovenska (ASYF) protestovalo samostatne ešte pred veľkým protestom najväčšieho spolku farmárov u nás, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). Prečo do protestov nešli spoločne?
Andrej Gajdoš z SPPK argumentuje tým, že bolo náročné skoordinovať a zorganizovať protest spolu s európskymi partnermi. „Keď sme boli vo Varšave na jednaniach, ktorý termín vyhovuje všetkým, tak termín protestu zo strany ASYFu už bol oznámený,“ tvrdí Gajdoš. Predseda SPPK Emil Macho na otázky novinárov počas tlačových besied, prečo nejdú do protestu aj s malými farmármi odpovedal, že komora má zlé skúsenosti so združeniami s dvomi, tromi osobami. Podpredseda komory Gajdoš však nedôveru šéfa komory voči ASYF nezdieľa. „ASYF je celoeurópska sieť, takže určite je to partner,“ dodáva.
Zástupca mladých farmárov Marián Glovaťák hovorí, že nájsť spoločný termín by nebol problém, ak by bola zo strany komory vôľa. S myšlienkou pridať sa k celoeurópskym protestom mali prísť, dokonca ako prví, práve malí farmári. Komoru vraj oslovili ešte v januári a začiatkom februára. „To nás najviac zamrzelo, že sme boli úplne odmietnutí, s tým, že pôjdu samostatne. Mohli sme sa aspoň stretnúť, kde by sme sa buď dohodli alebo nie,“ hovorí Glovaťák. „Neviem o tom, že by bolo žiadané nejaké stretnutie, ku mne sa to nedostalo. Príde mi to ako dezinformácia,“ reaguje Gajdoš z komory.
V čom bol teda medzi protestami rozdiel? Protest mladých farmárov upriamoval pozornosť na ich domáce problémy, ktorých riešenie má v rukách najmä slovenská vláda. Preto aj mali tlačovú besedu priamo pred ministerstvom pôdohospodárstva.
Komora zasa protestovala najmä voči politike Bruselu, zaštiťovala sa európskymi protestami a k ministrovi pôdohospodárstva Richardovi Takáčovi zo Smeru bola v kritike zhovievavejšia. Zdroje Pravdy hovoria o tom, že na veľkom štvrtkovom proteste boli vedením komory dokonca zakázané transparenty kritické voči vláde a ministrovi. „Nie, mali sme poradu, kde sme len povedali, že nech nie sú vulgarizmy na proteste. Ja som videl na hraniciach transparent ‚Kde sú naše priame platby pán Takáč‘, takže nemáte dobré informácie,“ bráni sa zástupca komory.
Kritika nevyplatenia priamych platieb sa do bodov protestu komory dostala až krátko pred ich uskutočnením, tvrdí zasa Marián Glovaťák, ktorý vidí za zhovievavým prístupom komory k ministerstvu väzby s komory s politickou stranou Smer z minulosti. „Deväť dní pred prezidentskými voľbami v roku 2019 organizovala SPPK v Nitre stretnutie s pánom Ševčovičom, aby jeho kandidatúru podporili,“ hovorí Glovaťák s tým, že aj teraz bolo vidieť rozdielny prístup ministra Takáča, keď na malých farmárov slovne útočil, no protesty komory podporil. „Neviem, či je účelné si tu vyčítať minulosť. My sme apolitickí, nejdeme ani za a ani proti koalícii, či opozícii,“ reaguje Gajdoš. „Iba som poukázal na fakt, ku ktorému by sa mala komora postaviť. Spolupráca môže fungovať len na korektných vzťahoch, kde sa nebude nič zakrývať, ani zatĺkať. K minulosti sa musíme postaviť čelom a potom môžeme ísť ďalej,“ uzatvára tému chýbajúceho spoločného postupu farmárov Glovaťák.
Lacné potraviny, alebo prežitie farmárov
Téma, ktorá farmárov spája kritika poľnohospodárskej politiky vedenia európskej únie. Komisia má na jednej strane prísne nároky na domácich farmárov, ktorým sa tak predražuje pestovanie a chov, zároveň však umožňuje dovoz potravín z tretích krajín, vrátane Ruskom napadnutej Ukrajiny, ktoré ich kvôli nižším ekologickým nárokom vedia produkovať lacnejšie.
„Trocha nás (domácich farmárov, pozn.red.) v únii predali. Pretože keď sa dohodnú, že tam budú vyvážať autá a za to dovážať potraviny, tak nás naozaj trošku predali. A teraz sa dohodli s Indiou, že budú dovážať mlieko. Však my vieme vyrábať mlieko, veľmi kvalitné mlieko. Otázka je cena za akú ju predávame, takže zasa ide len o biznis a jediné čo chceme, nech si nás Európa trochu váži a nech nás chráni,“ hovorí Andrej Gajdoš.
My ako Európania si musíme hlavne položiť otázku, že čo chceme a čo sme ochotní za to dať, hovorí Marián Glovaťák. „Ak chceme zelené pravidlá a zdravšie potraviny, musíme trvať na tom, aby platil celoeurópsky zákaz dovozu iných potravín, ktoré neboli vypestované rovnakým spôsobom ako u nás. A potom treba rátať s tým, že budú drahšie,“ hovorí Glovaťák. „Ak my si vyberieme len jednu časť, že chceme, aby Európania pestovali zdravšie, ale zároveň chceme lacné potraviny z Brazílie, tak sme tým pádom odťali hlavu farmárom,“ uzatvára Glovaťák.
V diskusii je reč aj o:
- prečo je na Slovensku problém s vyplácaním priamych platieb, ak v iných krajinách nie je
- ako problém s priamymi platbami súvisí s vypaľovaním farmárov v kauze Dobytkár či grófkou Roškovou zo Smeru
- ako by sa dal urobiť poriadok v systéme a prečo na to nie je politická vôľa
- prečo sú medzi malými a veľkými farmármi rozbroje a kto je viac podporovaný zo strany štátu
- či majú mladí záujemcovia o farmárčenie reálnu možnosť začať a prečo je dôležité, aby boli podporovaní
- či je nevyhnutné, že ak chceme zdravšie potraviny od domácich farmárov, budeme za ne musieť platiť viac
- či nie sú zelené ambície Bruselu prehnané a či majú vo svetovom kontexte ochrany klímy zmysel