Top 5 priorít kandidátov na prezidenta. Kto chce miesto eura korunu a kto odísť z WHO? Predstavy favoritov sa líšia

Pravda položila všetkým jedenástim kandidátom rovnaké otázky. V druhom článku vám predstavíme ciele jednotlivých kandidátov a ich top päť priorít.

Čítajte viac Suverénne, pokojné, v rovnováhe či bez mafie... Jedenásť kandidátov, jedenásť vízií. Aké Slovensko chcú možní budúci prezidenti?

Dvaja favoriti, dve rôzne predstavy

Pre lídra Hlasu a predsedu Národnej rady (NR) SR Petra Pellegriniho znamená byť prezidentom všetkých vytváranie ústavných a politických možností na prijímanie sociálnych zákonov, ktoré zmenia kvalitu života ľudí od narodenia po seniorský vek. „Rovnako mi záleží na rozvoji regiónov, aby žiaden človek nebol potrestaný za to, kde sa narodil. Rozvoj regiónov znamená budovanie hrdého a vnútorne súdržného Slovenska,“ uviedol pre Pravdu.

„Žijeme na jednom Slovensku a je zodpovednosťou každého ústavného činiteľa vytvárať podmienky na zlepšenie života ľudí,“ hovorí líder Hlasu. Dôstojný a pokojný život ľudí je podľa neho základom vnútornej stability silného štátu. „Rovnako sa sústredím aj na budovanie úspešnej značky Slovenskej republiky na medzinárodnej scéne,“ dodal.

Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok sa chce zamerať najmä na modernizáciu a dobudovanie štátu. „Pretože tým pomôžeme vyrovnávať sociálne rozdiely, zabezpečíme, aby sa tu ľudia mali lepšie. Budem povzbudzovať a aktívne podporovať vládu v rozhodnutiach, ktoré musí urobiť, aby sa to podarilo. Som pripravený sa za takéto rozhodnutia postaviť a pomôcť ich odkomunikovať,“ hovorí.

Vládu bude tiež Korčok ako prezident upozorňovať vždy tam, kde modernizačné úsilie nebude dostatočné. „Prezidentský úrad by som tiež chcel využiť na to, aby som dal hlas mladým ľuďom, ktorí cítia, že sa na nich v tejto krajine nemyslí. Aby mladá generácia spájala svoju budúcnosť so Slovenskom, nehľadala lepší život mimo našej krajiny,“ dodáva.

Kubiš a Harabin sa zhodnú na podpore národovectva

Bývalý diplomat Ján Kubiš sa chce v spolupráci s vládou, parlamentom, samosprávami a odbornou a občianskou spoločnosťou sústrediť na oblasti, ako je sociálne a ekonomicky udržateľná reorientácia hospodárstva na inovatívnu a zelenú ekonomiku s rastom kvalifikovaných pracovných príležitostí, ale aj podpora rodiny. „Ďalej je to vytváranie podmienok pre mladú generáciu, aby neodchádzala do zahraničia, ale videla pre seba a svoje deti budúcnosť doma, na Slovensku. To všetko na základe vypracovania vízie pre Slovensko na ďalšie desaťročia,“ uviedol pre Pravdu.

„Bez toho, aby stratilo svoju identitu a zabudlo na svoje korene, tradície a hodnoty, ktoré spája vlastenectvo s modernosťou a toleranciou, v čom mu pomáha aj všestranne orientovaná kultúra,“ povedal a zdôraznil aj rozvoj kvalitného vzdelania. „Zároveň by som pôsobil v prospech zmiernenia konfrontácie, hrubosti, šikany a agresivity v spoločnosti, vrátane násilia proti ženám a v prospech zvýšenia bezpečnosti, a to aj presadzovaním riadneho riadenia a fungovania právneho štátu,“ uviedol.

Uplatňovanie slobôd a práv musí byť podľa Kubiša sprevádzané dodržiavaním pravidiel a povinností, spravodlivosť nemá byť spolitizovaná, pričom justícii musí dôverovať celá spoločnosť. Využiť by chcel aj skúsenosti z riadenia mierových operácií OSN.

Najvyššou prioritou je pre bývalého predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina človek, ľudia a ich sociálne istoty, ale aj „normálna rodina“ ako základný predpoklad rodenia detí. „Ďalej zdravý mierový rozvoj a bezpečnosť spoločnosti. Musíme sa preto ako štát, kde má prezident významné právomoci, v prvom rade venovať ochrane a zachovaniu našej štátnej suverenity. Rešpektovanie našich medzinárodných záväzkov a medzinárodného práva je základom pre zachovanie suverenity a samotnej existencie štátu,“ ozrejmil pre Pravdu.

Harabin zdôrazňuje aj to, že Slovensko by malo trvať na slobode rozhodovania o medzinárodných vzťahoch s ostatnými štátmi sveta. „Slovensko nemá vo svete nadriadených a naša zahraničná politika je iba v našej výlučnej kompetencii. Nikto nám nesmie prikazovať s kým máme a s kým nemáme rozvíjať naše vzájomné vzťahy. Prezident musí dbať na riadny chod všetkých ústavných orgánov. Musí sa preto venovať všetkým oblastiam života spoločnosti v rámci ústavných právomocí,“ dodal. Bývalý sudca plánuje zrušiť všetky doteraz uzatvorené zmluvy, kde by Slovensko strácalo svoju suverenitu.

Danko a Matovič – lídri na opačných koncoch

Líder bývalého hnutia OĽaNO Igor Matovič pri oznamovaní svojej kandidatúry uviedol, že kampaň ide okoreniť, vie, že nevyhrá a prakticky ani nekandiduje. Napriek tomu má predstavu o tom, čo by bolo v úrade prezidenta jeho cieľom. „Prezident by mal byť hlasom všetkých občanov Slovenskej republiky, bez ohľadu, kto ho volil. V mafiánskom štáte, v ktorom žijeme, bude jeho hlavnou úlohou neustály apel na vládu, aby plnila svoje sľuby voličom, nielen sa starala o zabezpečenie beztrestnosti svojim ľuďom,“ uviedol pre Pravdu.

Líder SNS a podpredseda parlamentu Andrej Danko na otázky Pravdy reagoval v ucelenom texte, aj pri cieľoch uvádzame preto rovnakú odpoveď. „V Slovenskej národne strane sme sa zhodli, že slovenskí občania potrebujú konečne prezidenta, ktorý bude naozaj národný, slovenský, aby neslúžil len určitým skupinám. Aj v parlamentných voľbách sme vytvorili blok národných síl, ktoré sa dostali následne do parlamentu,“ uviedol.

Okrem toho chce líder SNS pokračovať kontinuálne v národnej politike ako zástupca národných síl voči zahraničiu a opraviť tak reputáciu Slovenska. „Chcem budovať spoluprácu štátov V4 a pokračovať v začatej práci, ktorú som začal ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Stmeľoval som intenzívne záujmy V4 v stredoeurópskom priestore,“ povedal pre Pravdu.

Keď kandidatúru oznamoval, povedal, že na prezidenta kandiduje preto, aby naplnil svoje politické ambície a jeho dominantou je to, že nikdy nezradil, čo je zároveň aj jeho mottom. Kandidovať sa rozhodol aj preto, lebo nerozumel Ficovmu konaniu. „Chcem na tejto tlačovej besede oficiálne vyzvať Roberta Fica, aby za našu koalíciu pozdvihol zástavu a bojoval o najdôležitejšiu funkciu v štáte, prezidenta SR,“ podotkol. O prezidentský úrad chce zabojovať aj z dôvodu, aby nebol zradený volič SNS. „A to nielen politicky, ale aj v hodnotových otázkach,“ dodal v januári Danko. Konkrétnych päť priorít neuviedol.

Dubovský chce viac kresťanstva, Forró silné regióny

Historik z Ústavu pamäti národa Patrik Dubovský chce byť hlasom spoločensky slabých, sociálne odkázaných a morálne marginalizovaných skupín obyvateľstva. „Zároveň považujem za dôležité zamedziť demontáži demokratických politických štruktúr na Slovensku, čo sa aktuálne deje, a tiež dobudovanie bojaschopnej armády, aby bolo Slovensko dôstojným členom NATO,“ uviedol pre Pravdu.

Líder maďarskej Aliancie Krisztián Forró hovorí, že politika na Slovensku sa stala veľmi centralizovanou v Bratislave. „Politici si vytvorili svoj uzatvorený kruh a zabudli na ľudí. Politika však má slúžiť ľuďom,“ povedal pre Pravdu. Ako prezident má ambíciu spájať spoločnosť aj politikov. „Prvoradou úlohou prezidenta je zasypávať zákopy namiesto ich prehlbovania. Chcem teda zmeniť optiku politiky – z bratislavských palácov a klimatizovaných miestností sa musí stať službou ľuďom v mieste ich životov a životov ich komunít,“ dodal.

Zhoda u Kotlebu, Náhlika a Šveca

Bývalý policajt Milan Náhlik má v pláne otočiť kurz zahraničnej politiky. „Západ ide do úpadku a pre našu lepšiu budúcnosť je nevyhnutné orientovať sa na ekonomiky štátov BRICS-u (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika, pozn. red.),“ uviedol.

Pre predsedu Slovenského Hnutia Obrody Róberta Šveca sú dôležité dva okruhy. „A to je hodnotové smerovanie Slovenska a sociálna oblasť, ktorá v sebe zahŕňa také oblasti ako zdravotníctvo, školstvo. Takže z pozície prezidenta SR budem tlačiť na kompetentných, aby skvalitňovali život v prvom rade občanom slovenským a aby sme sa postupne odpútali od Bruselu, pretože EÚ hodnotovo ničí Slovensko,“ uviedol s tým, že Slovensku podľa neho hrozí „islamizácia“.

Ako príklad uviedol krajiny ako je Nemecko, Holandsko či Francúzsko. „V týchto krajinách už pôvodné európske obyvateľstvo ťahá za kratší koniec a hrozí, že čoskoro bude menšinou vo svojom štáte. A my nesmieme pripustiť, aby sa to stalo aj na Slovensku,“ dodal.

Podobne ako Náhlik a Švec aj predseda Ľudovej strany Naše Slovensko Marian Kotleba, ktorý prišiel o poslanecký mandát po odsúdení za extrémistické prejavy v kauze šekov, chce vystúpiť z NATO. Svoj cieľ predstavil už pred predčasnými voľbami. Jeho cieľom je vypovedanie zmluvy s NATO a zastavenie angažovania sa vo vojne s Ukrajinou. „Verím, že ako prezidentovi by sa mi podarilo presadiť vystúpenie zo zločineckej organizácie NATO,“ uviedol. „Najsilnejšie kompetencie má prezident práve v oblasti zahraničnej politiky a uzatvárania medzinárodných zmlúv. Túto kompetenciu chcem naplno využívať a príležitostí bude dosť,“ hovorí Kotleba.

Takouto „príležitosťou“ je podľa neho chystané prijatie tzv. Pandemickej zmluvy so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO). „Ako prezident by som ju nikdy neratifikoval,“ dodal. Okrem toho chce odstrániť článok ústavy, ktorý hovorí o tom, že Slovensko môže medzinárodnou zmluvou preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a EÚ a že právne záväzné akty spoločenstiev a EÚ majú prednosť pred zákonmi SR. „Toto je absolútne prvý nutný predpoklad, aby sa Slovensko mohlo nadýchnuť slobody nielen, čo sa týka zahraničia, ale aj zlepšovania života ľudí na Slovensku,“ myslí si.