Čítajte viac Blaha, Ódor, Danko či Matovič. Máme kompletné kandidátky - kto všetko chce zastupovať Slovensko v Európskom parlamente?
V prvom kole zrejme víťaza nespoznáme
Zatiaľ najviac ľudí pristúpilo k urnám v roku 1999, keď sme prezidenta prvýkrát volili priamo. Účasť sa v prvom kole vyšplhala na necelých 74 percent – boj vtedy prebiehal medzi Rudolfom Schusterom a Vladimírom Mečiarom. Prezidentské voľby sú na Slovensku dvojkolové. Existuje aj možnosť, že by sme prezidenta spoznali už po prvom kole, no zatiaľ sa tak ešte nestalo.
Jeden z kandidátov by totiž musel získať absolútnu väčšinu, teda nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých voličov na Slovensku, čo je aktuálne približne 4,33 milióna obyvateľov, takže by muselo v prvom kole dať hlas jednému z kandidátov viac ako 2,15 milióna Slovákov. Na porovnanie – pred piatimi rokmi prišlo v prvom kole voliť necelých 49 percent ľudí, platných bolo 2 145 364 hlasov. „Jednoducho povedané, k voľbám by musela prísť viac ako polovica zo všetkých voličov a všetci z nich by museli hlasovať za toho istého kandidáta,“ uviedol pre Pravdu politológ z Prešovskej univerzity Michal Cirner. Od roku 2004 však účasť v prvom kole neprekročila 50 percent, pričom v druhom kole, okrem rokov 2004 a 2019, účasť vždy stúpla.
„Nijaký prezident v prvom ani v druhom kole volieb od zavedenia priamej voľby prezidenta nezískal viac ako 1 727 481 hlasov, ktoré získal Rudolf Schuster v roku 1999 v druhom kole pri účasti 75,45 percenta. Odpoveď je, že je to volebným systémom,“ dodáva na margo účasti politológ.
Prekvapenia sa zatiaľ neočakávajú
V tohtoročných voľbách zabojuje v prvom kole o priazeň voličov desať kandidátov, pričom na hlasovacom lístku ich bude uvedených 11 – líder SNS Andrej Danko sa v pondelok kandidatúry vzdal. Voliť sa bude od siedmej rána do desiatej večer. Do druhého kola, ktoré sa bude konať o dva týždne 6. apríla, postupujú prví dvaja kandidáti, ktorí získajú najviac hlasov. Prieskumy v roku 2019 favorizovali najmä po odstúpení Roberta Mistríka vtedajšiu kandidátku za Progresívne Slovensko (PS) Zuzanu Čaputovú.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Oproti kandidátovi s podporou Smeru Marošovi Šefčovičovi mala náskok niekoľko percent, výsledok prvého kola preto prekvapil – Čaputová získala vyše 40,5 percenta a Šefčovič niečo vyše 18,6 percenta. Pred piatimi rokmi totiž platilo pre prieskumy dvojtýždňové moratórium, počas ktorého sa kampaň zintenzívnila, čo ovplyvnilo aj výsledok volieb. Politológ Tomáš Koziak vtedy predpokladal, že výsledky prvého kola budú tesné. Podobne je to aj v týchto voľbách. Väčšie prekvapenia sa však neočakávajú.
„Vieme, že podľa prieskumov verejnej mienky by sa mali ocitnúť v druhom kole dvaja kandidáti, ktorí boli v médiách na základe daných prieskumov pertraktovaní ako najvážnejší kandidáti. Ak by sa v druhom kole ocitol niekto iný, bolo by to veľké a neočakávané prekvapenie. Domnievam sa, že ak niekto z danej dvojice do volieb nezomrie, nespácha závažný trestný čin, nevzdá sa kandidatúry alebo niekto nepríde s nejakým šokujúcim odhalením, tak by sme sa nemali dočkať nijakého prekvapenia,“ skonštatoval.
Čo s kompetenciami?
Diskutovanou témou boli aj kompetencie a právomoci prezidenta. Niektorí kandidáti ich považovali za postačujúce, niektorí by privítali ich posilnenie. Ku kompetenciám patrí napríklad reprezentácia Slovenska navonok i dovnútra, zabezpečovanie riadneho chodu ústavných orgánov, ratifikovanie medzinárodných dohôd, vymenovanie premiéra a ostatných vlády, vymenovanie šéfa SIS, rozpustenie Národnej rady SR, právo podpisovať a vetovať zákony, udeľovanie individuálnej milosti či amnestie, vypovedanie vojny na základe rozhodnutia parlamentu, vyhlásenie referenda a ďalšie.
Podľa Cirnera sa ukazuje sa, že neformálne postavenie prezidenta sa posilňuje. „Každý z prezidentov nejako posunul hranice neformálnych úzov do praxe v prospech prezidenta a bude len na ďalšom prezidentovi, ako tento neformálny vplyv využije, či dokonca posilní,“ hodnotí. „Ako sa ukázalo pri prezidentke Čaputovej, v čase politických a ústavných kríz sa prezident môže dostať do pozície silného politického hráča – za určitých okolností môže vymenovať prezidentskú vládu a podobne,“ pokračuje.
„Prezident nevyužíva naplno kompetencie, ktoré prezidenti preniesli v oblasti zahraničnej politiky na vládu, ale prezident si ich môže vziať späť. Nemyslím si preto, že by bolo nutné posilniť právomoci prezidenta,“ dodáva politológ. Okrem toho netreba zabúdať na fakt, že Slovensko je parlamentnou demokraciou, a nie prezidentským štátom.
Na to, do akej miery čitatelia Pravdy ovládajú právomoci prezidenta, sme sa pýtali aj vo virtuálnych voľbách. Všetky právomoci pozná okolo 31 percent hlasujúcich, odpoveď „väčšinou áno“ označilo 56,2 percenta z nich. Takmer polovica si pritom nemyslí, že by mali byť právomoci posilnené. Takmer 17 percent nevie a necelých 34 percent by posilnenie, naopak, privítalo. Zároveň až 79 percent hlasujúcich odmieta, že by sa mala veková hranica kandidáta na prezidenta znížiť. O kreslo prezidenta sa aktuálne môže uchádzať kandidát, ktorý v deň volieb dovŕšil najmenej 40 rokov.