Efektívnejšia by mala byť aj vynútiteľnosť cieľov a záväzkov. Problémom totiž často nie je nastolenie riešení a kvót, ale mať páky na to, aby ich krajiny aj plnili. Ak chceme klimatickú krízu naozaj riešiť, Slovensko musí byť aj naďalej aktívne a ísť príkladom aj „najväčším hráčom“.
„Zatiaľ sme totiž ako spiaca šípová Ruženka. Napríklad v rozvoji obnoviteľných zdrojov je Slovensko na úplnom chvoste EÚ,“ uviedla pre Pravdu koordinátorka Klimatickej koalície Dana Mareková.
Akú víziu majú Taraba a Čaputová?
Prezidentka Čaputová vo svojom vystúpení na summite zdôrazní potrebu ukončenia používania fosílnych palív v sektore energetiky, o čom sa aktuálne vedú rozsiahle debaty. Hostiteľom tohtoročnej klimatickej konferencie sú Spojené arabské emiráty (SAE), konať sa bude v Dubaji. Predsedom COP28 bude saudskoarabský minister priemyslu a zároveň šéf štátnej ropnej spoločnosti ADNOC Sultán Džábir. Ten sa stal terčom ostrej kritiky zo strany ekologických aktivistov za svoju dvojitú úlohu. BBC sa dozvedela, že Spojené arabské emiráty plánujú využiť svoju úlohu hostiteľa rokovaní OSN o klíme ako príležitosť uzavrieť dohody o rope a plyne. Uniknuté dokumenty odhaľujú plány prediskutovať dohody o fosílnych palivách s 15 krajinami, 12 z nich uviedlo, že buď o ničom nerokovali, alebo že k stretnutiu nedošlo.
Čítajte viac Dve lietadlá, dva programy: Taraba s Čaputovou problém nemá. Ich pozície na klimatickej konferencii budú rovnaké
Orgán OSN zodpovedný za summit očakáva, že budú konať bez zaujatosti alebo vlastného záujmu. Tím Spojených arabských emirátov nepoprel používanie stretnutí COP28 na obchodné rokovania a uviedol, že „súkromné stretnutia sú súkromné“. Slovensko patrí ku krajinám s veľmi priaznivým energetickým mixom. „Dôvodom je vysoký podiel jadrovej energie. Energetika je v zásade dekarbonizovaná. Keď sa odstavia Vojany, keď sa odstavia Nováky, tie sa už odstavujú, tak nebudeme skoro žiadnu energiu vyrábať z fosílnych palív. To je pre nás výhodné a preto by sme napríklad mali trvať na tom, že jadrová energia zostáva v úvodzovkách označovaná ako zelená alebo bezemisná. To je partikulárny záujem Slovenska a ten musí aj minister ustrážiť v rámci negociácií,“ povedal pre Pravdu bývalý štátny tajomník rezortu životného prostredia Michal Kiča.
„Prezidentka poukáže aj na nutnosť zlepšenia a zrýchlenia implementácie deklarovaných záväzkov na globálnej úrovni, keďže dopady klimatickej krízy sú čoraz drastickejšie,“ reagoval pre Pravdu hovorca prezidentky Martin Strižinec. Zároveň upozorní aj na benefity zelenej transformácie, ktorá so sebou prináša nielen zlepšenie životného prostredia, ale aj nové pracovné miesta a celkovú modernizáciu ekonomiky.
Foto: Robert Hüttner, Pravda
Slovensko si podľa nej plní svoje medzinárodné záväzky a ciele v oblasti zmeny klímy. „Najťažšie a finančné najnáročnejsie domáce opatrenia stoja ešte pred nami. Veľkou výzvou je dekarbonizácia ťažkého a energeticky náročného priemyslu, oblasť dopravy, ale aj sektora budov,“ uviedol v reakcii palác. Počas minuloročnej konferencie COP27 slovenská delegácia predstavila historicky prvý návrh tzv. klimatického zákona z dielne bývalého vedenia envirorezortu na čele s Jánom Budajom. Prezidentka podporila potrebu jeho prijatia, avšak pôvodný návrh bol podľa nej šitý horúcou ihlou.
S tým, že ako krajina si plníme záväzky, ku ktorým sme sa zaviazali, súhlasí aj Taraba. Pozícia rezortu životného prostredia bude podľa neho rovnaká ako pozícia paláca. „Pokiaľ ide o plnenie emisných noriem, Slovensko je na tom veľmi dobre,“ povedal pre Pravdu. „Na druhej strane, od Slovenska nezávisí žiadne globálne otepľovanie. Myslím si, že to čo predvádza Európska únia je ťažká nadpráca, pokiaľ to nerobia aj ostatné veľmoci ako India,“ skonštatoval.
„Teraz už by mala byť loptička na strane tých najväčších znečisťovateľov. My si tu môžeme zakázať aj chodiť na kolobežkách, nespravíme s tým nič extra,“ dodal Taraba. Program ministra ešte nie je finálny. „Môžeme potvrdiť, že vicepremiér má v pláne viacero bilaterálnych rokovaní,“ uviedol rezort.
Hrozí planetárny kolaps, musíme plniť záväzky a ísť príkladom
Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu životného prostredia Michala Kiču vystupujeme ako jednotný blok v rámci EÚ. „Ak chceme skutočne vyžadovať od ostatných štátov na svete nejaké tvrdé mechanizmy, aby aj oni skutočne prešli od nejakých verbálnych prísľubov ku konkrétnejším záväzkom, musíme byť aj my príkladom. My si záväzky plníme a aj prostredníctvom uhlíkového cla si dokážeme chrániť náš vnútorný obchod. To je napríklad veľmi silný nástroj, ktorý dokáže EÚ zabezpečovať,“ zhodnotil pre Pravdu.
Slovensko ako súčasť EÚ na klimatickom summite podľa neho poskytne Tarabovi možnosť prispieť k formovaniu pozície EÚ vo vzťahu k ostatným. „Či už je to Čína, India, USA, alebo rozvíjajúce sa krajiny. Je to také znevažovanie, hovoriť, že sme malá krajina. Sami sebe tým škodíme a sami sebe znižujeme svoju váhu,“ myslí si.
Spoluzakladateľ výzvy Klíma ťa potrebuje Jakub Hrbáň na margo vyjadrení Tarabu uviedol, že medzinárodné platformy, ako napríklad COP28 poskytujú priestor na aktívne vyvíjanie tlaku práve smerom k „emisným veľmociam“. „Ak však chceme predísť hrozbe planetárneho kolapsu, musia všetky krajiny potrebným spôsobom prispievať k znižovaniu emisií a plniť stanovené záväzky,“ zhodnotil pre Pravdu.
Foto: TASR, Martin Baumann
Pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050 budú musieť všetky krajiny absolvovať zásadnú systémovú transformáciu. „Vďaka EÚ má Slovensko základné rámce a pomerne významné finančné prostriedky na to, aby sme túto transformáciu dokázali zvládnuť sociálne citlivo a s ohľadom na životnú úroveň našich obyvateľov,“ uviedol Hrbáň.
Ako súčasť EÚ musí Slovensko formulovať negociačnú diplomatickú stratégiu. „Ktorým smerom pôjdeme a čím ich do toho budeme tlačiť, lebo najzákladnejší problém Parížskej klimatickej dohody a všeobecne medzinárodného práva je vynútiteľnosť. Záväzky sa prijímajú, no potom sa na ne časom zabúda,“ ozrejmil bývalý štátny tajomník.
EÚ musí mať na ostatných partnerov relevantné páky. „Aby sme väčších emitentov vedeli prostredníctvom napríklad tvrdej náročnej obchodnej politiky dokopať do plnenia takýchto cieľov,“ myslí si Kiča. „Slovensko bude mať priamy vplyv a priamy hlas pri formovaní ďalšieho vývoja rokovaní medzi EÚ a Čínou, medzi blokmi sever proti juhu,“ povedal. „Zatiaľ mám z toho taký pocit, ako keby bola ambícia pána ministra byť len do počtu. Verím, že na konci dňa minister zmení postoj k niektorým témam a že aj k účasti na COP28 bude pristupovať mimoriadne zodpovedne,“ ozrejmil.
Politická hra a klimatickí migranti
„Bagatelizovanie klimatickej konferencie je podľa mňa skôr taká politická hra na voliča, čo môže na konci dňa poškodiť Slovensko a našu pozíciu,“ skonštatoval Kiča s tým, že ho mrzí, že Taraba okresal slovenskú delegáciu vrátane niektorých expertov. „Tým, že tam ide osekaná delegácia, zastúpenie Slovenska nebude plnohodnotné, ale bude skôr protokolárne. Veľa vody tam nenamúti,“ uviedol. Rezort životného v reakcii pre Pravdu povedal, že súčasťou ministerskej delegácie budú odborníci envirorezortu zo sekcie zmeny klímy, zahraničných vzťahov a protokolu.
Čítajte viac Šutaj Eštok: Energia venovaná ochrane vnútroštátnych hraníc by mala byť presmerovaná na ochranu vonkajších hraníc EÚ
Klimatická kríza môže zhoršiť aj tú migračnú. „Nepochybujem, že pán minister je podporovateľom kontrolovanej imigrácie. Ak sa pozrieme napríklad na občiansku vojnu v Sýrii. Tá bola spôsobená suchom, ktoré spôsobilo hladomor a prehĺbilo vnútorné rozbroje a už sa to nabaľovalo. Okolo roku 2030 až 2040 tu môžeme mať stámilióny klimatických migrantov,“ povedal Kiča. Pokiaľ ľudia v obdobných krajinách nebudú mať znesiteľné podmienky na život a nebudú mať čo piť, budú sa hýbať smerom ku klimaticky vyváženejším a bohatším krajinám.
Problémom je aj rast globálnej teploty, ktorý bude takisto predmetom rokovaní na konferencii. Pôvodne sa hovorilo o raste na úrovni 1,5 stupňa. Existujúca podoba klimatických opatrení prijatých krajinami sveta by však udržala oteplenie Zeme pod hranicou troch stupňov Celzia. Podľa správy OSN ide konkrétne o 2,9 stupňa oproti dobe pred priemyselnou revolúciou. Bezmála 200 krajín sa pritom v roku 2015 v Parížskej klimatickej dohode zhodlo, že globálne oteplenie obmedzí na 1,5 stupňa a udrží ho výrazne pod dvoma stupňami Celzia.
Výskumníci uvádzajú, že pokiaľ štáty do roku 2030 prijmú teraz diskutované, no zatiaľ neplatné opatrenia, oteplenie to obmedzí na 2,5 stupňa. Číslo by v optimistických scenároch mohlo klesnúť až na dva stupne Celzia, ak sa svetu podarí dosiahnuť sľubovanú uhlíkovú neutralitu. „Môže to mať skutočne devastačné následky. Trajektória hovorí o konci storočia, čiže okolo roku 2100. Rozdiel je fatálny,“ komentoval Kiča.
Klimatická zmena je tu a tváriť sa, že sme dosiahli ciele, ktoré dokážu zabrániť dopadom klimatických zmien, je podľa bývalého štátneho tajomníka hlboký omyl. „Buď to vláda nemyslí so záväzkami, ku ktorým sa sama prihlásila v programovom vyhlásení vlády, vážne, alebo potom hovoríme o nejakých doteraz, budem možno trocha ironický, netušených alebo nevymyslených riešeniach,“ zhodnotil. „Povedať si, že tým, že sme splnili pokles emisií o 42 percent, že je všetko v „cajku“, je ignorovanie tvrdej reality,“ upozorňuje Kiča.
Akú úlohu zohráva Slovensko?
Akú úlohu teda zohráva Slovensko v rámci riešení klimatickej krízy? Podľa koordinátorky Klimatickej koalície Marekovej má krajina svoj podiel aj zodpovednosť. „Netvárme sa, že nie sme dôležití v tom, akú budúcnosť sebe a svojim deťom pripravujeme. Keď ukazujeme prstom na Čínu či Indiu je to podceňovanie vlastnej úlohy,“ uviedla.
Porovnanie s veľkými krajinami je podľa nej zavádzajúce a nespravodlivé. „Neplatí, že veľká krajina znamená veľkú zodpovednosť a malá krajina zase malú. Slovensko má na obyvateľa štyrikrát vyššie emisie ako India. Malé krajiny ako Slovensko zároveň dokopy produkujú okolo 40 percent všetkých emisií. Takže všetci musíme spraviť svoj podiel v znižovaní emisií a zlepšovaní záchytov, lebo v čase klimatickej krízy rozhodne nie je vhodné spochybňovať našej úlohy,“ vysvetlila pre Pravdu.
Foto: TASR, Michal Svítok
„Rovnako sme tzv. importérom emisií na základe spotreby. Čo znamená, že pri výrobe tovaru, ktorý dovážame, sa uvoľňuje viac CO2 ako pri výrobe výrobkov, ktoré vyvážame. V kontexte snahy o znižovanie celkových emisií tak zohráva miera spotreby Slovenska kľúčovú úlohu,“ dodáva Hrbáň.
Oproti referenčnej norme z roku 1991 eviduje Slovensko pokles emisnej trajektórie o takmer 43 percent. Síce je to pozitívna správa, no tento pokles sa dosiahol pomerne jednoducho aj kvôli rozpadu Rady vzájomnej hospodárskej pomoci. „Dekarbonizácia teda bola zapríčinená nie emisnými opatreniami, ale trhovou situáciou. Došlo k útlmu ťažkého priemyslu na Slovensku. My sme mali už na začiatku obrovské emisie, preto ten pokles,“ konštatuje Kiča.
Dostať sa na úroveň poklesu o 55 percent do roku 2030 sa síce zdá byť opticky málo, no bude to veľmi ťažký proces. „Na konci dňa to budú možno tie najdrahšie percentá,“ zhodnotil.
Čo najviac opatrení sa musí zrealizovať do roku 2030
Podľa Marekovej je kľúčové, aby sme čo najviac opatrení realizovali ešte do roku 2030. „Časť z nich je aj zachytená v Programovom vyhlásení vlády. Potrebujeme k tomu spoluprácu rezortov a kľúčových hráčov, politiky postavené na dobrých dátach, cielenú podporu ľuďom pri šetrení, zvyšovaní efektívnosti a zavádzaní bezemisných alebo nízkoemisných riešení. Potrebujeme tiež zdravú prírodu, ktorá je schopná zachytiť nadbytočný uhlík a zmierniť dopady extrémov počasia, ktoré sa prakticky stali bežnými,“ zhodnotila Mareková.
Napriek tomu, že v globálnom kontexte Slovensko nie je hlavným producentom emisií, v kontexte EÚ je jednou z najpriemyselnejších krajín. „Podobne ako akákoľvek iná krajina, sme súčasťou potrebných riešení. Namiesto ukazovania prstom na iných by sme sa mali zodpovedne postaviť k plánovaniu a implementácii potrebných klimatických riešení,“ uviedol Hrbáň. Ide napríklad o nižšie účty za energie, dostupnejšiu a kvalitnú verejnú dopravu alebo zdravšie a lacnejšie lokálne potraviny.
Foto: TASR, Michal Svítok
Podľa Kiču bude mať Slovensko najväčší problém v oblasti automobilovej dopravy, ktorá má skokovo potenciálny nárast emisií skleníkových plynov. „Reálne nám hrozí, že ten záväzok do roku 2030, ku ktorému sa prihlásila aj táto vláda vo svojom programovom vyhlásení vlády, nedokážeme zabezpečiť už len kvôli opatreniam napríklad v automobilovej doprave,“ uviedol.
Riešením je podľa bývalého štátneho tajomníka napríklad zefektívnenie verejnej dopravy, podpora a rozvoj elektromobility, zdieľaná ekonomika či dobudovanie infraštruktúry, k čomu sa hlási aj vláda. „Pokiaľ nebudeme v oblasti dopravy robiť nič, tak nárast emisií bude skokový, povedal by som, že nezadržateľne,“ zhodnotil.
Ďalšou oblasťou je energetická efektívnosť rodinných domov, ktorú však vláda v programe nespomína. „Je naštartovaný plán obnovy a výmena alebo teda zlepšovanie energetickej efektívnosti, zjednodušene povedané zatepľovanie rodinných domov, čo sa zatiaľ týka iba 30-tisíc domácností, pričom takúto potrebu má na Slovensku milión domácností,“ ozrejmil.
Aké sú aktuálne najväčšie výzvy v rámci klimatickej krízy?
- Dana Mareková: „Pred nami nie je nič menšie ako zvládnuť transformáciu hospodárstva a spoločnosti tak, aby sme sa čím skôr dostali k uhlíkovej neutralite. Táto cesta navyše musí byť spravodlivá voči všetkým. Je to obrovská výzva, ale našťastie je Slovensko súčasťou spoločenstva, ktoré túto cestu plánuje, podporuje a už po tejto ceste kráča. Spoločne sme si v EÚ nastavili kvalitnú legislatívu, máme k dispozícii dostatok finančných prostriedkov a veľa inšpirácií od susedov. Litovcom sa napríklad darí príkladne akcelerovať veternú energiu, pričom skvelé príklady ako zapojiť dôležitých hráčov do povoľovania veterných projektov a predchádzať tak konfliktom majú aj v Rakúsku. V Maďarsku je niekoľko dobrých príkladov využitia geotermálnej energie, v Poľsku zase fotovoltiky na strechách. Holandsko či Dánsko sú známe riešeniami pre bezemisnú dopravu. Svoju slovenskú cestu si isto nájdeme, len si už treba vyhrnúť rukávy a sústredene začať. Transformácia sa sama nestane. Väčšina biznisov si už uvedomuje, že aby zostali konkurencieschopní musia naskočiť na nízkoemisné riešenia. Biznis aj my všetci potrebujeme jasné politické vedenie a dobrú spoluprácu na predvídateľných klimatických politikách. Len tak sa nám spoločne podarí investovať tých 15 miliárd, ktoré máme do roku 2030 k dispozícii na dekarbonizáciu, do zdravej, udržateľnej a bezpečnej budúcnosti pre všetkých Slovákov a Slovenky.“
- Jakub Hrbáň: „V posledných rokoch sme svedkami toho, že klimatická kríza už nie je len abstraktnou hrozbou. Dopady zmeny klímy, ako sú extrémne prejavy počasia v podobe dlhotrvajúcich období sucha, extrémnych horúčav a dokonca ničivé lesné požiare, sú len niektorými príkladmi toho, čo spôsobuje stále sa zrýchľujúca klimatická kríza. S cieľom zabrániť ďalšiemu otepľovaniu je nevyhnutné začať rýchlo znižovať emisie skleníkových plynov, podporovať postupné ukončovanie ťažby fosílnych palív a presadzovať prechod na bezuhlíkovú ekonomiku. Práve ukončenie ťažby fosílnych palív je bod, ktorý je zo strany mnohých krajín COPu v súčasnosti opäť spochybňovaný. Výzvou tak naďalej ostáva plnenie stanovených klimatických cieľov, ale aj čoraz viditeľnejšia potreba adaptácie na prebiehajúcu zmenu klímy.“
- Michal Kiča: „Veľkou výzvou klimatickej konferencie bude udržanie všeobecného svetového úsilia o zníženie emisií skleníkových plynov. Moja skúsenosť z toho minuloročného zasadnutia COP bola taká, že skutočne hrozilo, že minimálne nedôjde k uzatvoreniu nejakých záverov. Už vtedy to bolo pomerne veľké riziko. Teraz je celosvetové smerovanie v oblasti vývoja emisií skleníkových plynov a globálneho otepľovania negatívnejšie ako sa očakávalo. Napriek tomu ako keby sme zažívali, nazvime to, ak mám byť diplomatický, únavu asi zo znižovania emisií skleníkových plynov, lebo tie trendy, ktoré tam boli pomerne tvrdo tlačené boli opačné a teraz panujú veľmi obdobné všeobecné obavy. Veľmi silným odkazom mohlo byť vystúpenie pápeža Františka, ten sa ale zo zdravotných dôvodov konferencie nakoniec nezúčastní. Moje očakávania ohľadom najbližšej konferencie sú veľmi striedme.“