Štvrtá Ficova vláda pri nástupe avizovala, že sa bude viac venovať regionálnym témam a aj preto bude častejšie absolvovať výjazdové rokovania kabinetu. Tie by sa mali konať aspoň raz za dva mesiace. Ministri však narazili na nečakaný problém – podľa premiéra museli uhrádzať náklady na cestovanie do regiónov ako obyčajní smrteľníci, teda z vlastného vrecka. Tento stav označil za neprijateľný.
„Osobne žiadam od členov vlády vysoké výkony, prijímanie vážnych rozhodnutí s osobnou zodpovednosťou, časté návštevy regiónov, kde si hradia všetky svoje výdavky. A na druhej strane mám rešpektovať skutočnosť, že radový poslanec Národnej rady SR bez právnej a ekonomickej zodpovednosti má podstatne vyššie odmeňovanie ako člen vlády?“ kritizoval Fico vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti v nedeľu (4. 2).
Riešenie však prišlo rýchlo. Už v utorok predpoludním vláda schválila návrh premiéra, ktorým navýšila odmeny členom vládneho kabinetu. Od 7. februára tak budú ministri, vicepremiéri, ale aj šéf vlády Fico dostávať na výplatnej páske výrazne väčšie sumy.
Foto: SITA, Úrad vlády SR
Bez detailov
Zvyšovanie príjmov ministrov prešlo ako uznesenie o zmene spôsobu výpočtu paušálnych náhrad pre členov vlády. Robert Fico ako predkladateľ návrhu v dôvodovej správe poukazuje na to, že ministri zo zákona nemajú nárok na to, aby im štát uhradil náklady pri tuzemských pracovných cestách. Všetky výdavky spojené s ubytovaním a stravovaním si hradia z paušálnych náhrad, ktoré boli naposledy určené uznesením vlády v roku 2001 a podľa premiéra už teda nezodpovedajú reálnej ekonomickej a finančnej situácii.
Tento príplatok majú využiť ústavní činitelia na úhradu nákladov, ktoré im vznikajú z výkonu funkcie. Platia z nich napríklad ubytovanie a stravovanie na služobných cestách alebo nákup kancelárskych potrieb. Zákon však nespresňuje konkrétne účely, na ktoré sa tieto prostriedky nemajú míňať, rovnako sa od členov vlády nevyžaduje ani vydokladovanie a potvrdenie vynaložených výdavkov.
Čítajte viac Sú slovenskí poslanci najväčší papaláši? Estónski kolegovia im môžu závidieť, nemeckým by sa ich výhody zdali smiešne
Paušálne náhrady členov vlády sa teraz budú určovať novým spôsobom. Kým v minulosti boli stanovené pevnou sumou, po novom sa budú odvíjať od priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Kým doteraz teda šéf vlády dostával náhradu vo výške 1 191 eur mesačne a ministri o niečo menej, podľa nového schváleného uznesenia bude predseda kabinetu poberať paušálnu náhradu vo výške 4,5-násobku priemernej mzdy, vicepremiér získa 3,5-násobok a minister 3,1-násobok.
V prepočte na konkrétne sumy ide o prilepšenie v tisícoch eur. Napríklad plat premiéra tvoria tri zložky – základná mzda (4 600 eur), funkčný príplatok (746 eur) a paušálne náhrady. Podľa starých, dnes už neplatných pravidiel, by Robert Fico ako šéf vládneho kabinetu dostával sumu 6 500 eur mesačne. Od 7. februára ale suma paušálnej náhrady pre premiéra stúpa, a to až tak, že bude väčšia, než je základný plat. 4,5-násobok priemernej mzdy za rok 2022 totiž tvorí 5 900 eur. Tým pádom predseda vlády koncom mesiaca dostane 11-tisíc eur.
Foto: TASR, František Iván
O niekoľko tisíc eur na výplatných páskach si polepšia aj štyria podpredsedovia vlády Robert Kaliňák (Smer), Tomáš Taraba (nominant SNS), Denisa Saková a Peter Kmec (obaja Hlas). Ich platy sa zvýšia zo súčasných 6 000 eur na takmer 10-tisíc mesačne. Ministrom mesačné príjmy stúpnu na necelých 8 600 eur v hrubom.
Fico ani v dôvodovej správe, ani v návrhu uznesenia neuviedol, aké dosahy bude mať navýšenie paušálnych náhrad pre štátny rozpočet. Jednoduchý prepočet ukazuje, že už tento rok na výplaty členom vládneho kabinetu pôjde o päťstotisíc eur viac, než sa pôvodne plánovalo. Celkovo platy a diéty ministrom a premiérovi vyjdú rozpočet na vyše dva milióny eur. Členovia vlády okrem toho počas výkonu funkcie majú právo bezplatne užívať primerane vybavený byt a služobné auto.
Sumy ešte porastú
Na Slovensku pritom od roku 2022 platí takzvaná dlhová brzda. Znamená to, že po tom, ako štátny dlh dosiahol viac ako 60 percent HDP, boli platy členov vlády zmrazené. To sa udialo v roku 2021, a preto sa základné mzdy ministrov z tohto času nemenili a ostali vo výške iba 4 590 eur. Zákon o dlhovej brzde totiž zakrýva možnosť zvyšovať plat členom vlády dovtedy, kým neprivedú verejné financie do lepšieho stavu. Ficovo uznesenie však toto pravidlo obchádza, keďže stúpa nie plat, ale príplatok k nemu. Rozhodnutie pritom nemusí schváliť parlament, stačí na to rozhodnutie samotného kabinetu ministrov.
Čítajte viac Majetkové priznania ukázali státisícové príjmy. Kto sú najbohatší politici a úradníci na Slovensku?
Zvýšené sumy paušálnych náhrad sú po novom viazané na vývoj nominálnej mzdy v hospodárstve. To znamená, že už o niekoľko mesiacov ich sumy pre ministrov a premiéra stúpnu ešte viac. O výške priemernej mzdy za predchádzajúci rok zvyčajne Štatistický úrad informuje na jar, následne ju ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny potvrdzuje, aby určilo sumy miezd poslancov parlamentu, ministrov, prezidentky a ďalších ústavných činiteľov.
Zatiaľ sú prístupné informácie len za tri kvartály minulého roka. Podľa nich výška nominálnej mzdy nebude nižšia než 1 383 eur. Pre členov vládneho kabinetu to znamená, že síce základný plat pre dlh zostane v sume 4 600 eur, paušálne náhrady však stúpnu ešte viac. Radoví ministri si polepšia o 4 300 eur mesačne, premiér Fico až o 6 200 eur. Člen vlády tak bude v lete zarábať 9 000 eur mesačne, premiér až 11,5 tisíca.
Poslanci majú lepšie platy
Predseda vlády Fico ako autor návrhu tiež poukazuje na skutočnosť, že člen vlády má vyššiu mieru politickej a právnej zodpovednosti v porovnaní s poslancom Národnej rady SR. Napriek tomu sa zákonodarcom pravidelne každý rok valorizujú platy ako aj paušálne náhrady. Zmenou chce premiér stav napraviť.
Ďalším z argumentov vlády v prospech navyšovania odmien bolo aj porovnanie so súkromným sektorom, teda že štátni vrcholoví manažéri by mali byť motivovaní podobnými mzdami, ako majú ich kolegovia na najvyšších pozíciách vo firmách. „Vo vrcholovom manažmente, aj všeobecne, sú najvyššie priemerné platy na pozícii generálny riaditeľ/riaditeľka. Tam aktuálne zarobia v priemere 6 200 eur. V prípade tejto pozície sú však veľké rozdiely medzi jednotlivými firmami,“ uviedla Ľubica Melcerová, PR manažérka spoločnosti Alma Career Slovakia, pod ktorú patria portály Profesia.sk či Platy.sk.
Čítajte viac Analýza platov za celý rok 2023: Zverejnili, kde sa zarába najviac a kde najmenej (+ tabuľky)
Melcerová spresnila, že napríklad v hlavnom meste má plat 10-tisíc eur a viac najlepšie zarábajúca štvrtina generálnych riaditeľov. Sumu 8 700 eur a viac zarobí mesačne 10 percent najlepšie platených obchodných riaditeľov a desatina najlepšie zarábajúcich ekonomických riaditeľov má v Bratislave viac ako 8 300 eur mesačne.
Odborník v oblasti verejných financií Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz INESS v zásade súhlasí, že je omnoho ťažšie si „odsedieť“ funkciu ministra ako výkon funkcie poslanca. „Minister vykonáva manažérsku funkciu, musí robiť odpočty vlastnej práce. Ale debata o výške platu bude viac-menej vždy jalová. Mal by byť minister odmenený za pracovitosť, ak výsledok jeho práce znižuje blahobyt obyvateľov?“ kladie otázku analytik. Dopĺňa, že odmeňovať vo verejnej správe sa nedá „spravodlivo“. „Nepoznáme vytvorenú hodnotu. Položte si napríklad túto otázku: Koľko by ste boli ochotní prispieť na nového ministra športu a turistického ruchu? Ja ani cent,“ uvádza príklad.
Verejná správa nemá dobrovoľného zákazníka a dodáva služby bez opýtania každému, bez ohľadu na kvalitu, pokračuje v analógii Ďurana. Chýba tak spätná väzba a nie je možné určiť „trhovú“ hodnotu ústavného činiteľa, konštatuje. „Výkon funkcie ministra je síce náročná činnosť, ale možnosť výkonu tejto funkcie mnohým otvára dvere do nových oblastí, kde následne môžu zarobiť významne viac,“ vysvetlil pre Pravdu.
Čítajte viac Väčšina ľudí nesúhlasí so škrtaním budúcich dôchodkov, ktoré spôsobila Ficova vláda
Ďalšou výhodou vládnej funkcie je aj to, že minister je pri zdroji informácií, ktoré po čase môže využiť. „Z týchto dôvodov neobstojí ani argument, že ministerský plat by mal byť vysoký, aby pritiahol kvalitných ľudí. Odmena však môže byť aj nepeňažná, niektorí ministri môžu svoju prácu vnímať aj ako poslanie,“ myslí si odborník INESS.
Ďuranu však rozhodnutie vlády o zvýšení si platov prekvapuje, a to pre predchádzajúce záväzky nezvyšovania mzdových výdavkov. „Hoci ide v zásade o kvapky v mori rozpočtového deficitu, tento krok má symbolickú hodnotu. Pripravované zvyšovanie daní tak bude slúžiť na zvyšovanie platov ministrov,“ pripomína odborník. Vláda totiž koncom decembra presadila cez parlament takzvaný konsolidačný balíček, ktorého súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu pre živnostníkov a zamestnávateľov.
Čítajte viac Zarábajú tisíce aj bez väčšej námahy. Trinásť poslancov nepredložilo ani jeden návrh, najaktívnejším ostáva Viskupič
V čase rekordného deficitu by sa preto od vlády čakalo na presne opačné kroky, tvrdí odborník. „Verejnej správe vzrástli minulý rok mzdy o miliardu eur, k tomu sa pridal rast počtu zamestnancov. Štát by mal v tejto oblasti prepúšťať a znižovať výdavky na mzdy,“ uzavrel. Úrad vlády ani ministerstvo financií do uzávierky nereagovali na otázky Pravdy k tomu, ako je podľa nich navýšenie výdavkov na platy členov vlády v súlade so zámerom konsolidácie výdavkov.
Krok vlády nezískal pochopenie ani u odborárov. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) si myslí, že ak majú narásť platy ústavných činiteľov, tak by sa mali zvýšiť aj zamestnancom pracujúcim pre štát. Štátni zamestnanci sú podľa KOZ často vyťažení a nemajú dostatočné platové ocenenie. Konfederácia preto bude navrhovať valorizáciu platov pre štátnych zamestnancov. Urobí tak prostredníctvom kolektívneho vyjednávania o dodatku ku kolektívnym zmluvám pre rok 2024. Jeho platnosť by začala 1. septembra tohto roka.
Naposledy sa platy štátnych zamestnancov zvyšovali vlani, rozhodla o tom ešte vláda Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati). Na jeseň 2022 dostali zamestnanci štátu jednorazovú odmenu 500 eur, od 1. januára 2023 platy stúpli o 7 percent, od 1. septembra o ďalších 10 percent. Rozpočet tento krok stál miliardu eur.