Medziročne sa nominálna mesačná mzda zvýšila o necelých desať percent a dosiahla v roku 2023 hodnotu 1 430 eur. Dáta o vývoji platov zamestnancov v domácom hospodárstve sú dôležité najmä pre výpočet súm odvodov či sociálnych dávok a príspevkov. Zároveň sa od výšky priemerného platu bežného zamestnanca odvíja aj výška mzdy viacerých politikov a vysokopostavených úradníkov.
Najviac si prilepší hlava štátu
Zákon totiž určuje akýsi platový automat pre viacerých vrcholových predstaviteľov štátu. Definuje napríklad výšku odmien pre prezidenta, premiéra, poslancov parlamentu či sudcov. Základom automatu je výška priemernej mzdy za predošlý rok a druhou súčasťou formulky je koeficient, ktorý zákon stanoví pre daného predstaviteľa ústavnej funkcie.
Základ odmeny poslanca Národnej rady (NR) SR tvorí trojnásobok priemernej mzdy. Každý rok, keď nominálne platy stúpnu, tak rastú aj príjmy zákonodarcov. Vlani bola výška mzdy radového člena NR SR na úrovni 3 912 eur v hrubom, tento rok sa zvýši na 4 290 eur. Nahor idú aj sumy paušálnych náhrad, ktoré sú tiež viazané na priemerné mzdy a sú neoddeliteľnou časťou príjmov poslancov. Ich výška sa líši podľa toho, či je zákonodarca z Bratislavského kraja, alebo z inej časti Slovenska. Tento rok ide o sumy od 2 574 eur do 3 003 eur.
Čítajte viac Sú slovenskí poslanci najväčší papaláši? Estónski kolegovia im môžu závidieť, nemeckým by sa ich výhody zdali smiešne
Napríklad predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas), ktorý má trvalý pobyt mimo Bratislavy, bude po novom dostávať odmenu v sume 7,8 tisíca eur v hrubom. Okrem základnej mzdy a paušálnej náhrady mu prináleží aj príplatok za výkon funkcie šéfa parlamentu, ide o necelých 500 eur. Celkovo si tak predseda NR SR prilepší o 650 eur mesačne. Radoví členovia parlamentu každý mesiac po novom dostanú o 600 eur viac, priemerne 7-tisíc eur v hrubom.
Najviac nárast miezd v domácej ekonomike prospieva prezidentovi. Zákon totiž hlave štátu určuje až 12-násobok platu priemerného zamestnanca. Jednoduchý výpočet ukazuje, že mesačná odmena pre prezidenta tak po novom vyšplhá z necelých 17-tisíc eur na 18,5 tisíca v hrubom. Túto sumu bude dostávať Zuzana Čaputová a následne aj jej nástupca, ktorý by sa mal po voľbách ujať funkcie v júni.
Ministri obišli pravidlá
Rast platov v ekonomike by sa nemal prejaviť na príjmoch členov kabinetu ministrov, lebo na Slovensku od roku 2022 platí takzvaná dlhová brzda. Znamená to, že po tom, čo štátny dlh dosiahol viac ako 60 percent HDP, boli platy členov vlády zmrazené. To sa udialo v roku 2021, a preto sa základné mzdy ministrov z tohto času nemenia. Ak by verejné financie boli v lepšom stave, ministri a premiér by dostávali základne platy v sume 6,4 tisíca eur v hrubom. Kvôli dlhovej brzde sa však táto suma zatiaľ nemení a ich mzdy zostávajú vo výške 4,6 tisíca eur.
Ficova vláda však pred mesiacom schválila dokument, ktorým dokázala zmrazenie príjmov obísť. Ministri odhlasovali zmeny pri paušálnych náhradách, ktoré sú po novom viazané na výšku priemernej mzdy. Členovia vlády si tak okamžite zvýšili výplaty za február o niekoľko tisíc eur. Navyše si garantovali každoročnú valorizáciu príjmov napriek vývoju štátneho dlhu.
Ministri teda pred mesiacom vďaka zvýšeniu paušálnych náhrad zlepšili svoje platové pomery o tritisíc až štyritisíc eur v čistom, lebo tento príplatok nepodlieha daniam ani odvodom. Po novom sa sumy zvýšia ešte viac, premiér tak môže každý mesiac rátať s výplatou 11,7 tisíca eur, vyše polovicu tejto sumy budú tvoriť paušálne náhrady. Radovým ministrom príjmy stúpnu o štyristo eur na 9-tisíc v hrubom.
Čítajte viac Vláda si zvýšila platy. Ministri si násobne prilepšia, Fico zarobí vyše 11-tisíc mesačne
Žilinkovi stúpnu obidve zložky
O vyše 700 eur stupne výplata aj šéfovi Generálnej prokuratúry Marošovi Žilinkovi. Jeho mzda sa skladá z troch častí a dve z nich sú viazané na výšku priemerného platu. Ide o základ mzdy, ktorý je podľa zákona určený na 1,3-násobok platu poslanca NR SR, a paušálne náhrady, výška ktorých je stanovená na 50 percent mesačného platu generálneho prokurátora. Žilinka tak mesačne na výplatnej páske dostane 8,7 tisíca eur.
O podobnú sumu si polepší aj predseda Súdnej rady Ján Mazák. Zákon pri výkone tejto funkcie určuje mesačnú výplatu vo výške 4,5-násobku priemernej mzdy, čo tento rok znamená zvýšenie o 600 eur. Okrem toho predsedovi patrí mesačný príplatok, sumu ktorého stanoví Súdna rada svojím uznesením. Jeho suma sa od roku 2015 rovná 35,7 percent z platu poslanca NR SR a tento rok je vo výške 1,5 tisíca eur, informovalo tlačové oddelenie Súdnej rady.
Platový automat zo zákona určuje tiež každoročné zvyšovanie platov sudcom Ústavného súdu a vedeniu Národného kontrolného úradu, ich mesačné odmeny sú takisto viazané na výšku príjmov poslancov NR SR, a teda aj priemernú mzdu. Šéfovi NKÚ tento rok mzda porastie o päťsto eur mesačne, sudcom ÚS SR o niečo menej. Čisté príjmy im však môžu zvýšiť paušálne náhrady, sumy ktorých sa určujú osobitnými uzneseniami. V prípade šéfa NKÚ paušálne náhrady sú vo výške 64 percent z jeho plátu a jeho príjem takto stúpne o necelý tisíc eur.
Štátni zamestnanci si počkajú
Kým vrcholovým predstaviteľom štátnej moci príjmy významne rástli, bežní úradníci a zamestnanci štátnej a verejnej správy" budú dostávať rovnaký plat ako vlani .{target:_blank}":[700286]. Vyplýva to z konsolidačných opatrení, ktoré vláda presadila cez parlament koncom decembra. Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu pre živnostníkov a zamestnávateľov. Okrem iného je v baličku aj nulová valorizácia platov v roku 2024 pre úradníkov v orgánoch štátnej správy, zamestnancov VÚC a obcí, škôl a školských zariadení či iných štátnych inštitúcií. Toto opatrenie má štátnemu rozpočtu ušetriť takmer 56 miliónov eur.
Čítajte viac Pre štát sa oplatí pracovať, jeho zamestnanci zarábajú o vyše 250 eur viac ako u súkromníkov. Teraz príde zmrazenie, čo sa zmení?
Krok vlády nezískal pochopenie ani u odborárov. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) si myslí, že ak majú narásť platy ústavných činiteľov, tak by sa mali zvýšiť aj zamestnancom pracujúcim pre štát. „Nemyslíme si, že je korektné, a pre samotnú vládu populárne, aby sa platy ministrov a poslancov zvyšovali podľa automatu, pokiaľ nie je zmrazený, a platy verejných a štátnych zamestnancov sa nezvyšovali," píše KOZ na sociálnej sieti Facebook.
Faktom však je, že zamestnanci štátu vlani mali historicky najvyššie zvyšovanie ich platov. V „prvom kole" od 1. januára 2023 sa ich mzdy valorizovali o sedem percent a v septembri toho istého roka sa zvýšili o ďalších 10 percent. Pokiaľ ide o učiteľov vysokých škôl, výskumných a vývojových zamestnancov, pedagogických a odborných zamestnancov, tejto skupine zamestnancov štátu narástli platy najskôr o 10 a potom o ďalších 12 percent.