Príspevok na facebookovej stránke upozornil na dokument, ktorý vedenie hlavného mesta podpísalo ešte v októbri 2022. „V zmluve je zahrnuté upratovanie, výmena svetiel, drobné opravy do 200 eur a čistiaca chémia,” popisujú autori statusu s tým, že táto služba stojí daňových poplatníkov 300 eur denne a za rok to je okolo 400-tisíc eur. Radnica pri tom do zmluvy pridala aj možnosť jej predĺženia o ďalší rok a celková suma sa tak vyšplhala na necelých 800-tisíc, kritizujú autori príspevku.
Bezplatné WC za státisíce
Zmluva, ktorú kritizujú anonymní autori na sociálnej sieti, je na prevádzku troch verejných toaliet, ktoré sa nachádzajú vo frekventovaných častiach Bratislavy. Jedna je v podchode na Hodžovom námestí, druha – v podchode na Patrónke, tretia – v srdci Starého Mesta, v budove Novej radnice. Všetky tri zariadenia sú v správe mesta a ich používanie je pre verejnosť bezplatné. Náklady na ich prevádzku preplácajú z mestského rozpočtu, nakoľko ide o službu obyvateľom a návštevníkom Bratislavy, odkazuje v reakcii magistrát.
„Verejné toalety na Hodžovom námestí, na Patrónke a v Novej radnici, ktoré sú v priamej správe magistrátu, boli pred októbrom 2022 prevádzkované inými subjektmi, s ktorými boli uzatvorené nájomné zmluvy na tieto priestory a ktoré zároveň vyberali od ľudí poplatok za použitie WC. Pri posledných pokusoch o prenajatie týchto priestorov formou verejného obstarávania – elektronických aukcií – sa však ani opakovane neprihlásili už žiadni uchádzači,” uviedol pre Pravdu hovorca hlavného mesta Peter Bubla.
Radnica sa preto rozhodla zmeniť model prevádzky a pomocou verejného obstarávania vybrala firmu, ktorá sa na základe zmluvy stará o funkčnosť a čistotu mestských verejných toaliet. „Výsledkom je aj to, že toalety sú pre verejnosť už bezplatné. V rámci bežného štandardu sa rovnako denne dopĺňajú hygienické potreby, je zabezpečená pitná voda a ohlasy na prevádzku verejných toaliet sú dobré,” doplnil magistrát. Zmluvu nepovažuje za nevýhodnú a poukazuje na to, že skutočné výdavky mestského rozpočtu na túto službu sú oveľa nižšie.
Foto: Martin Martiš, Pravda
Opravy na vlastne náklady
Z dohody zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv vyplýva, že magistrát rozdelil zákazku na tri časti, každá toaleta by sa totiž mala prevádzkovať zvlášť. Pri zadávaní zákazky však uviedol celkovú sumu budúcej rámcovej dohody. Teda najvyššiu možnú sumu, ktorú by mohol na zabezpečenie služby vynaložiť. V podkladoch k tendru uviedol sumu 661-tisíc eur za dvojročné obdobie, najväčšie náklady by mali súvisieť s prevádzkou verejného WC pod Hodžovým námestím.
Úspešný uchádzač má podľa zmluvy nielen zabezpečiť celodennú prevádzku verejných WC, ale aj na vlastné náklady kupovať „zelené” čistiace prostriedky na upratovanie, vykonávať drobné opravy do výšky 200 eur a tiež garantovať nepretržitú prítomnosť aspoň jedného zamestnanca v objekte verejných toaliet počas celého dňa, sedem dni v týždni. Služby sa fakturujú mesačne a cena za jednu hodinu prevádzky verejnej toalety je stanovená na 11 eur s DPH.
Prevádzkovať toalety za týchto podmienok sa zaviazala eseročka Arkanus, ktorá v rámci súťaže ponúkla najnižšiu cenu. Ponuka druhého uchádzača v poradí totiž bola o 150-tisíc vyššia. Komisia preto dodatočne preverovala, či sa úspešná firma opierala o skutočné výpočty a či nie sú jej ceny príliš nízke. „Vysvetlenie uchádzača komisia vyhodnotila ako dostatočné a relevantné a má za to, že ponuka uchádzača je reálna a to najmä s ohľadom na dodržiavanie minimálnych mzdových nárokov,” skonštatoval magistrát.
Zmluva bola podpísaná na rok s možnosťou predĺženia na ďalších 12 mesiacov, ak by obidve strany boli spokojné s jej plnením a podmienkami. V októbri 2023 sa to napokon stalo, magistrát totiž vyhodnotil spoluprácu pozitívne. Poukazuje aj na to, že suma vyfakturovaná za služby bola nižšia: z celkového možného limitu 397-tisíc eur za upratovanie troch toaliet firma vyčerpala 235-tisíc. Celoročná prevádzka a údržba jedného verejného WC v hlavnom meste tak stála okolo 80-tisíc eur.
Čítajte viac Najväčšia križovatka pri Bratislave vstupuje do novej fázy. Už prídu aj obmedzenia pre šoférov, pozrite sa, aké
Nie všade majú WC zadarmo
Verejné toalety majú v správe mnohé slovenské mestá a tiež do ich prevádzky investujú desiatky tisíc eur. Napríklad mesto Trenčín prevádzkuje dve verejné toalety a ich využitie je spoplatnené. Vstup na WC na Sládkovičovej ulici v centre mesta stojí 0,50 eur, poplatok za použitie toaliet v automatickej WC bunke pri trhovisku stojí 0,20 eur. „Výdavky na prevádzku a údržbu týchto objektov za rok 2023 boli vo výške 67-tisíc eur,” informovalo vedenie Trenčína.
Mesto Trnava má pre občanov k dispozícii verejné toalety celkovo v šiestich lokalitách, spoplatnené sú iba dve z nich – na Radlinského ulici a na Zelenom kríčku. WC v oddychovej zóne Agátka je otvorené celoročne a pre občanov je bezplatné, toaleta v oddychovej lokalite Kamenný mlyn je síce zadarmo, ale je otvorená len sezónne. „Ročné výdavky na prevádzku všetkých verejných toaliet (mzdy, odvody, opravy a údržba) predstavujú sumu zhruba 110-tisíc eur, z toho 65 percent predstavujú výdavky na mzdy a odvody zamestnancov, ktorí zabezpečujú upratovanie a čistenie v pravidelných intervaloch. Okrem miezd, opráv a údržby značnú časť výdavkov tvoria aj výdavky na energie,” uviedla pre Pravdu hovorkyňa mesta Veronika Majtánová.
V Banskej Bystrici má radnica v prevádzke dvoje verejné toalety v centre mesta, ktoré sú k dispozícií pre obyvateľov a návštevníkov mesta bezplatne. Približná mesačná výška nákladov na ich správu a údržbu sa pohybuje od štyroch do piatich tisíc eur, ročne tak ide o náklady do 60-tisíc, uviedla kancelária primátora. Žilinskú radnicu prevádzka jedinej verejnej toalety na Námestí Andreja Hlinku vychádza na 30-tisíc ročne.
Foto: Jana Vargová, Pravda
V Nitre majú troje WC s prevádzkarkami – na Župnom námestí, na mestskom cintoríne a pri mestskej tržnici. Pre verejnosť sú zadarmo, celkove výdavky na správu toaliet mesto uviesť nevie. „Približne 1,5-tisíca eur ročne sú náklady na dezinfekciu a čistiace prostriedky plus platy troch zamestnankýň,” reagovalo tlačové oddelenie kancelárie primátora.
Na slovenské pomery tak vychádza správa bratislavských verejných toaliet nadštandardná a cenovo sa približuje k európskym a svetovým metropolám. Pre porovnanie, cena prevádzky a údržby jednej verejnej toalety v rušnej časti Londýna vychádza na 70– až 100-tisíc ročne, informuje britský časopis The Economist s tým, že niektoré mestské časti na túto službu občanom vynakladajú vyše 1,1 milióna eur ročne. Pri takýchto sumách výdavkov logicky zaznieva otázka, či sa investícia do prevádzky bezplatných verejných toaliet vôbec oplatí.
Dobré pre tehotné a starších
Vo Francúzsku bol vlani do parlamentu predložený návrh zákona, ktorého cieľom je „zaručiť rovnaký a bezplatný prístup k toaletám pre všetkých“. Autori iniciatívy upozornili, že tri štvrtiny francúzskych obcí nemajú verejné toalety a navrhujú ich povinné zriadenie tak, aby bol dodržaný pomer „jedno bezplatné verejné WC na 2 500 obyvateľov.” Jedným z hlavných argumentov návrhu je snaha zabezpečiť bezproblémový prístup k toaletám pre osoby postihnuté určitými chronickými ochoreniami, ktoré si vyžadujú pravidelné návštevy WC. Ako príklad spomínajú ľudí s Crohnovou chorobou alebo ulceróznou kolitídou. „Z hľadiska verejného zdravia existuje zvýšená pravdepodobnosť, že ľudia budú používať ulicu, ak nemajú bezplatný prístup k hygienickým zariadeniam,” tvrdia v návrhu francúzski zákonodarcovia.
Čítajte viac Tieto mestá majú najhoršie znečistené ovzdušie v Európe. Rebríček prekvapí, bicykle nepomohli
Autori iniciatívy Public hygiene lets us stay humans zdôvodňujú, že slobodný prístup k WC nie je žiadnym luxusom, ale základnou službou občanom, ako je napríklad systém odvozu odpadu či pouličné osvetlenie. „Naša schopnosť reagovať na univerzálnu biologickú potrebu je základným ľudským právom. A tí z nás, ktorí majú zdravotné problémy alebo sú starší, mladší alebo tehotné, chodia na toaletu častejšie,” argumentujú aktivisti.
Tu istú myšlienku presadzujú experti Organizácie pre medzinárodné ekonomické vzťahy, podľa ktorých verejné WC sú prvkami infraštruktúry, bez ktorých sa mestské prostredie nezaobíde. „Prečo by sa samosprávy mali venovať tejto sanitárnej téme? Pretože rýchly prístup k čistým a bezpečným verejným toaletám nie je len dôležitou súčasťou osobného a verejného zdravia, ale je tiež kľúčom k podpore životaschopnosti v mestách,” upozorňujú odborníci na urbanistiku a rozvoj miest. Dopĺňajú tiež, že dostupné toalety pomáhajú podporovať cestovný ruch a zlepšujú život v mestách. „S vedomím, že existujú čisté a bezpečné verejné toalety, sú ľudia náchylnejší navštevovať parky, jazdiť na bicykli, behať a chodiť,” zhrnuli.