Kandidátnu listinu pre voľby do Európskeho parlamentu (EP) podalo 24 politických strán a jedna koalícia. Na kandidátnych listinách je 324 kandidátov. Termín na podanie kandidátok uplynul v nedeľu 10. marca o polnoci. Zoznam uchádzačov o funkciu europoslanca zatiaľ nie je konečný, Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán ešte preskúma kandidátky a najneskôr do 30. marca zaregistruje tie, ktoré sú v súlade so zákonom o podmienkach výkonu volebného práva.
Miliónová kampaň
Politické strany však svoje kampane už majú rozbehnuté, hoci ich intenzita je relatívne nízka. Z informácií zverejnených na volebných transparentných účtoch vyplýva, že najväčšiu kampaň má momentálne v pláne vládna strana Smer. Na bilbordy, podujatia a inzerciu minie prinajmenšom milión eur. Tretinu tejto sumy už investovala do propagácie. Aj keď vrchol kampane je ešte ďaleko, Smer je od začiatku v ťažkom súboji o hlasy. Kým v roku 2019 sa ficovci mohli spoľahnúť na hlasy všetkých ľavicových voličov, dnes sa o ich priazeň musia pobiť s bývalými straníckymi kolegami, ktorí v roku 2020 odišli do strany Hlas Petra Pellegriniho. Koľko do kampane investoval Hlas, nie je známe, na webe ministerstva vnútra chýba odkaz na stranícky transparentný účet. „Čo sa týka výdavkov na kampaň v eurovoľbách, všetky zákonom vyžadované informácie zverejní strana vo svojej výročnej správe,” odkázala hovorkyňa Hlasu Karolína Ducká.
Čítajte viac Pellegrini vs. Korčok: Prvý predvolebný duel najhorúcejších kandidátov na prezidenta
Podľa Radoslava Štefančíka z Ekonomickej univerzity v Bratislave lepšiu východiskovú pozíciu má strana Smer. „Do volieb ide s ostrieľanou političkou Smeru-SD, dlhoročnou poslankyňou EP Monikou Beňovou,” hodnotí politológ. „Posledné prieskumy potvrdzujú silnú pozíciu oboch subjektov. Otázka je, či budú obe strany schopné dostatočne mobilizovať svojich voličov, aby získali tomu zodpovedajúce zastúpenie v EP,” hovorí politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV).
Bitka o voličské hlasy sa rozbehne aj medzi ďalšími bývalými spojencami, stranou Mariana Kotlebu ĽS¤NS a hnutím Republika. Strana Milana Uhríka na kampaň poslala 200-tisíc eur, peniaze pochádzajú z príspevku zo štátneho rozpočtu, informovalo tlačové oddelenie hnutia. Polovicu tejto sumy už preinvestovalo do bilbordov, z transparentného účtu vyplýva, že ich Republika zaplatila až do konca kampane.
Štefančík hovorí, že má v tejto dvojici výhodu Uhríkovo hnutie: „Ide do volieb so svojou straníckou špičkou. Keďže strana neuspela v parlamentných voľbách, je pochopiteľné, že na kandidátku umiestnila to najlepšie, čo vo svojich radoch má. Práve toto jej môže pomôcť,” zdôvodňuje odborník. Šancu získať europoslanca má Republika, v prípade ĽS¤NS je táto šanca blízka nule, súhlasí s ním Marušiak. Pri týchto stranách ostáva otázna účasť protieurópskeho voliča v európskych voľbách. „Volič bude navyše unavený z iných volieb, ktoré boli predtým, či už dvojkolová voľba hlavy štátu, alebo predtým parlamentné voľby,” hovorí Štefančík.
Čítajte viac Hnutie Republika predstavilo kandidátnu listinu do eurovolieb, povedie ju Uhrík
Matovič verzus Hamran
Za uplynulé volebné obdobie sa rozštiepilo aj hnutie Igora Matoviča, ktoré tiež v tejto volebnej kampani bude bojovať o stoličku v EP s bývalými najbližšími spojencami, ktorí dnes vedú stranu Demokrati. Matovičovo hnutie tentoraz ide do volieb s názvom Slovensko a v koalícii so stranou Za ľudí, lídrom kandidátky hnutia je súčasný europoslanec Peter Pollák. Strana Igora Matoviča bola úspešná v parlamentných voľbách 2023, a tak nemá problém s financiami, lebo zo štátneho rozpočtu dostáva príspevok na výkon mandátu. Hnutie dnes známe pod názvom Slovensko od februára rozbehlo pomerne intenzívnu kampaň. Z celkovej sumy 200-tisíc eur, ktoré hnutie doteraz vložilo na transparentný účet, minulo vyše 130-tisíc eur.
Strana Demokrati, ktorú sa do EP snažia dostať bývalí Matovičovi spolupracovníci Eduard Heger a Jaroslav Naď, je na tom z finančnej stránky horšie. Strana totiž v jesenných voľbách skončila s výsledkom 2,93 percenta, a pritom mala jednu z najdrahších kampaní, ktorú financovala z pôžičiek. Vlani v novembri informovala, že niektoré z nich neschopná uhradiť v lehote 30 dní po voľbách. Stav straníckeho rozpočtu sa pravdepodobne zlepšil. Demokrati už investovali do kampane v eurovoľbách necelých 100-tisíc eur. „Kampaň Demokratov bude financovaná výlučne z darov členov a sympatizantov,” uviedla hovorkyňa strany Martina Kakaščíková. Strana verí v úspech a svoju kandidátku posilnila aj tvárou bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana.
Foto: Ivan Majerský
Odborníci sú však skeptickí, pokiaľ ide o to, či bývalý šéf polície bude dobrým ťahom v týchto voľbách. „Nie je prvý a zrejme ani posledný policajný prezident s úsilím pôsobiť v politike. Jedného nájdeme v PS, druhého v Smere. V každom prípade je pán Hamran známa tvár,” konštatuje Radoslav Štefančík s tým, že bývalý policajt by mohol pomôcť zlepšiť volebný výsledok. „Heslo očisty môže byť atraktívne, osobitne v kontexte zmien, ktoré v rezorte vnútra urobil aktuálny šéf rezortu,” súhlasí s ním Marušiak. Dopĺňa však, že Hamranov politický potenciál v konečnom dôsledku nebude vyšší ako potenciál celej strany.
Ministerstvo má informácie o transparentných účtoch len 13 z 24 strán
Druhú najväčšiu sumu do eurovolieb zatiaľ investovala strana Sloboda a Solidarita (SaS), na transparentnom účte má pol milióna eur. Z nich už zaplatila tlač a umiestnenie 200 bilbordov, suma výdavkov je necelých 50-tisíc. Progresívne Slovensko (PS) na kampaň vložilo 310-tisíc eur a 280 z nich už minulo. Kampaň progresívcov by sa mala od apríla výrazne zintenzívniť, kým vo februári a v marci mesačné výdavky na ňu predstavovali okolo 20-tisíc eur mesačne, od apríla by táto suma mala stúpnuť na 80-tisíc eur mesačne.
Slovenska národná strana (SNS) Andreja Danka na kampaň vyčlenila 120-tisíc eur, z toho doteraz zaplatila jednu faktúru za reklamné plochy v sume 22-tisíc eur. Pirátska strana Slovensko má evidovanú jednu transakciu, zaplatila ministerstvu vnútra volebnú kauciu. Magyar Szövetség – Maďarská aliancia si už v rámci kampane objednala propagačne služby, inzerciu a tlač bilbordov. Celkovo z transparentného účtu minula 80– zo 150-tisíc eur.
Zákon umožňuje politickým stranám a hnutiam minúť na volebnú kampaň pred voľbami do EP maximálne tri milióny eur vrátane DPH. Do nákladov sa započítavajú aj rozdiel medzi cenou daru alebo iného bezodplatného plnenia uvedenou v zmluve a obvyklou cenou a náklady na propagáciu politickej strany, ktoré strana vynaložila v čase začínajúcom sa 180 dní pred dňom vyhlásenia volieb.