Schválený návrh ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (SDKÚ) prináša do fungovania rady niekoľko noviniek. Nebude môcť viac napríklad rokovať za zatvorenými dverami a každé svoje rozhodnutie bude musieť písomne zdôvodniť.
Najdiskutovanejšie je však to, že päť z osemnástich členov rady, ktorí hlasujú vo väčšine prípadov jednotne so svojím šéfom, ju bude musieť opustiť pre konflikt záujmov. Ak zákon prejde parlamentom a podpíše ho prezident, v rade viac nebudú môcť sedieť predsedovia a podpredsedovia súdov.
„Je to prvý v rade krokov, ktoré musíme urobiť, aby v justícii postupne moc patrila tým, ktorým prináleží – pri rozhodovaní sudcom a pri kontrole verejnosti,“ uviedla ministerka, ktorá sa bráni otvorene hovoriť o reforme súdnictva ako o boji proti Harabinovi.
Samotná Súdna rada stredajší krok vlády ostro kritizovala. Návrh novely zákona má podľa nej iba jeden cieľ – zmeniť zloženie rady pred uplynutím riadneho funkčného obdobia. To sa v prípade piatich predsedov súdov nemusí Žitňanskej nakoniec vôbec podariť. Sudcovia sa totiž môžu radšej vzdať vedenia súdov, z týchto postov by ich totiž aj tak mohla nová šéfka rezortu odvolať.
Čo sa má zmeniť vo fungovaní Súdnej rady
*** predseda a podpredseda súdu** nebude môcť byť členom rady, s výnimkou predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina (tomu členstvo v Súdnej rade zaručuje ústava)
*** zasadnutia rady** už nebudú tajné
*** rada bude na internete zverejňovať** podrobnejšiu zápisnicu a zvukové záznamy zo zasadnutí
*** každé rozhodnutie** bude rada musieť písomne zdôvodniť
Takéto zmeny v zákone o Súdnej rade ešte musí schváliť parlament a podpísať prezident
Dôležitejšie preto je, že novela zákona nenápadne upresňuje podmienky, za akých môže vláda, parlament a prezident odvolať zástupcov v rade. Celkovo by z 18-člennej rady mohlo pred skončením funkčného obdobia odísť šesť členov – troch by mohla vymeniť vláda a troch parlament. S podporou prezidenta, ktorý má v rade tiež troch zástupcov, koalícia automaticky nemôže počítať. Väčšina Harabina v rade nemusí byť teda vôbec ohrozená.
„Je to extrém, nezmysel,“ komentoval vládou schválené zmeny v zákone o Súdnej rade podpredseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka (Smer). „Aby predsedovia súdov boli úplne oddelení od Súdnej rady, to je, ako keby v akademickom senáte alebo vedeckej rade nemohli sedieť dekani alebo prodekani,“ dodal.
Mamojka však súhlasí s ďalším cieľom vlády, aby predseda Najvyššieho súdu nebol automaticky aj predsedom Súdnej rady. Na toto rozdelenie moci, ktorú dnes vo svojich rukách sústreďuje Harabin, je potrebná zmena ústavy, a teda aj podpora ďalších opozičných poslancov.