Žitňanská prekopáva justíciu

Žitňanská priznala, že očakáva značnú diskusiu. Jej pozícia je o to komplikovanejšia, že prekopáva pravidlá, ktoré v roku 2000 priniesla pravica v osobe ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského (KDH).

„V systéme sa ukázali určité nedostatky,“ pripustila. „Namiesto toho, aby boli problémové miesta odstránené, sa prispôsobovali záujmom skupiny pochybných ľudí, ktorá tieto medzery využívala vo svoj vlastný prospech,“ reagovala na éru svojho predchodcu v ministerskom kresle.

Po novom by sa mali na internete povinne zverejňovať všetky právoplatné rozsudky. Otázka je, či aj také citlivé, ako sú rozhodnutia súdov o rozvode alebo rozsudky týkajúce sa maloletých detí. Sudcovské miesta by sa mali obsadzovať otvoreným výberovým konaním. Justiční čakatelia – a teda napríklad aj syn Harabina – už nebudú mať isté, že sa stanú sudcami. Verejnosť by mala poznať uchádzačov, voči ktorým bude môcť vznášať námietky. Vo výberovej komisii by mali mať väčšinu ľudia mimo justície.

„Mohlo by to výrazne prispieť k odstráneniu manipulácií, rodinkárstva a rôznych podozrivých osobných prepojení,“ hodnotí návrhy právnik spolupracujúci s Via Iuris Peter Wilfling.

Žitňanská ďalej napríklad navrhuje, aby sa sudcovia, ktorí pôsobili vo vládnych a iných funkciách, nemohli automaticky vrátiť do talára, ako to spravili ministri Štefan Harabin a Viera Petríková či štátny tajomník Daniel Hudák. Po novom by mali čakať päť rokov.

Harabinovcov však zasahujú aj ďalšie návrhy Žitňanskej. Petríková, ktorú si k sebe zobral po parlamentných voľbách Harabin na Najvyšší súd, sa zrejme bude musieť už na začiatku budúceho roku vrátiť do Vranova nad Topľou, kde predtým pôsobila ako šéfka okresného súdu. Žitňanskej návrh totiž predpokladá, že dočasné pridelenie sudcov sa skončí k 1. januáru 2011. Súdna rada pritom pôvodne schválila jej dočasné pridelenie až do júla 2011.

Novinkou nad rámec vládneho programu je návrh, aby predsedovia súdov nemohli viac udeľovať odmeny. Podľa Žitňanskej to čiastočne súvisí so zámermi vlády znížiť výdavky. Sudcovia ale neprídu o 13. a 14. plat, ktoré z nich robia najlepšie platenú skupinu ústavných činiteľov. „Sú tu judikáty Ústavného súdu, zmeniť túto vec nie je jednoduché,“ zdôvodnila ministerka.

Podľa Wilflinga môže balík návrhov vyriešiť viaceré problémy slovenského súdnictva. „Napríklad je prínosné ustanovenie, že ak bol sudca prehlasovaný inými členmi senátu, môže k rozsudku pripojiť svoj odlišný názor na vec, ktorý bude doručený aj účastníkom konania. To bolo doteraz dovolené iba sudcom Ústavného súdu,“ povedal.

Ak bude rozhodovať viacčlenný senát, v rozsudku bude musieť byť uvedené, koľkými hlasmi bol rozsudok prijatý. „Sudcovia sa už nebudú môcť schovávať za argument, že za rozhodnutie nemôžu, pretože zvyšní členovia senátu ich prehlasovali,“ vysvetľuje právnik.

Očakáva sa, že hlavným kritikom bude práve Harabin. Zrejme aj kvôli jeho pracovnej ceste v Izraeli reagovala Súdna rada i Najvyšší súd, ktorým šéfuje, iba stručným vyhlásením, že návrh novely zákona o sudcoch najprv podrobia analýze a až potom zverejnia pripomienky.

Pre koalíciu by nemal byť problém novú justičnú legislatívu presadiť. Na zmenu zákonov, ktoré by sa mali do parlamentu dostať v októbri, potrebuje iba jednoduchú väčšinu. Ohlásené ústavné zmeny, na ktorých schválenie treba i opozičných poslancov, chce Žitňanská predložiť na jar budúceho roku. Pôjde napríklad o návrh na oddelenie Súdnej rady od Najvyššieho súdu, pričom by šéf Najvyššieho súdu nebol zároveň aj predsedom Súdnej rady. Takúto moc dnes vo svojich rukách koncentruje Harabin.