Sudcovia sú oproti ostatným vo výhode, pretože ich platy na rozdiel od platov poslancov, ministrov či prezidenta neboli vlani ani tento rok zmrazené. Ako jediní ústavní činitelia navyše dostávajú aj 13. a 14. plat. Zníženie ich platov však napriek tomu môže naraziť na odpor Ústavného súdu. Ten už vyslovil názor, že znižovaním platov nemožno zasahovať do sudcovskej nezávislosti. Sudca Najvyššieho súdu Peter Paluda však upozorňuje aj na jeho ďalší výrok, že „takéto zasahovanie je prípustné v krajných prípadoch, keď je situácia v spoločnosti krízová“.
Ústavný právnik Peter Kresák si tiež myslí, že zníženie platov ústavných činiteľov vrátane sudcov by nemalo naraziť na nesúhlas Ústavného súdu. „Ak by sa to týkalo všetkých ústavných činiteľov, nemohli by sudcovia argumentovať, že je to politický tlak na súdnu moc. Toto opatrenie by bolo vo všeobecnom záujme spoločnosti,“ hovorí právnik.
Podľa Kresáka by najschodnejšou cestou bol ústavný zákon, ten je však nepriechodný, pretože koalícia má len 79 hlasov a Smer odmietol už vlani zmraziť sudcom platy tak ako politikom. Bez hlasov Smeru by návrh ústavného zákona v parlamente neprešiel.
K otázke zníženia platov sudcov sa slovenský Ústavný súd vyjadroval už viackrát. Podobná situácia je aj v Česku, kde tamojší Ústavný súd naposledy začiatkom septembra označil zníženie platov sudcom o štyri percentá za protiústavné. Konštatoval, že sudcovský príjem musí byť stabilnou a nezmeniteľnou veličinou a opakované snahy českej vlády o zníženie platov nazval útokom na sudcovskú nezávislosť.
Premiérka Radičová povedala, že existujú dve alternatívy, ako znížiť platy ústavných činiteľov. Zrejme nebude možné ísť cestou zdanenia ich paušálnych náhrad a rôznych príplatkov. Ministerstvo financií totiž akceptovalo zásadné pripomienky Najvyššieho súdu a vypustilo zrušenie týchto výnimiek zo zákona o dani z príjmov.
„Všetky platy 2 600 ústavných činiteľov pôjdu dole o desať percent. Musíme sa vyhnúť problému zníženiu platu sudcov tak, aby to nedali na Ústavný súd,“ zdôvodnila pre denník Pravda šéfka kabinetu. Radičová má dva varianty, ako to urobiť, ale konkrétne o nich ešte hovoriť nemieni. „Chceme, aby zníženie platov bolo právne nepriestrelné. Preto obidva varianty v súčasnosti hodnotí tím právnikov.“
Čo sa týka sudcov, zdanené podľa pôvodného návrhu mali byť napríklad príplatok za výkon funkcie sudcu, príplatok k náhrade príjmu, k peňažnej pomoci v materstve, nemocenskému, ošetrovnému či príplatok k materskému.
Ministerstvo spravodlivosti zatiaľ k otázke znižovania platov nevie zaujať stanovisko. „Návrh, ktorý hovorí o konkrétnom mechanizme znižovania platov ústavných činiteľov, ešte nie je známy,“ zdôvodnil hovorca rezortu Peter Bubla.
Naopak, Súdna rada na čele so Štefanom Harabinom škrty v platoch sudcov kategoricky odmieta. Argumentuje zákonom, ktorý hovorí, že znížiť plat sudcu možno iba na základe rozhodnutia disciplinárneho súdu. Sudca Najvyššieho súdu Peter Paluda si však myslí, že „v súčasnej situácii by bolo ľudsky vhodné, aby sudcovia na zníženie svojich platov pristúpili“.