Sexuálny násilník mal v tomto roku tri vychádzky

Súdny znalec Dušan Selko, ktorý sa špecializuje aj na poruchy sexuality, tvrdí, že Kračuník vzhľadom na povahu trestných činov, za ktoré bol súdený, nemal byť vôbec prepustený na žiadnu priepustku. „Bez ohľadu na to, ako sa správal vo výkone trestu,“ myslí si Selko.

Celý prípad ukazuje, kam môže viesť formálne chápanie zákonov a predpisov. Podľa odborníkov, ktorých Pravda oslovila, totiž prokurátori, sudcovia i riaditelia väzníc literu zákona dodržali. Ten hovorí, že voľno nemôžu dostať iba väzni z najťažšej, tretej, nápravnovýchovnej skupiny. Ostatným ho môže riaditeľ udeliť za „dlhodobé pozitívne výsledky“ alebo „hrdinský skutok“ počas výkonu trestu.

Riaditeľ otvoreného oddelenia v Prešove Tibor Soták, ktorého ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) zatiaľ ponechala vo funkcii, sa správal tak, ako by bol Kračuník vzorový väzeň. Podľa informácií Pravdy mu podpísal tri mimoriadne voľná krátko po sebe. Recidivista sa dostal na päť dní na slobodu v máji tohto roku. Na štyri dni mohol opustiť ústav v auguste a na päť dní v októbri. Zákon povoľuje maximálne 5-dňové voľno.

Otázniky okolo Ľuboša Kračuníka

*** Ako je možné, že Kračuníkovi, ktorý brutálnym spôsobom znásilnil dve ženy v prítomnosti ich detí, nebolo uložené ochranné sexuologické liečenie?
*** Ako ho mohol sudca zaradiť na výkon väzby v najvoľnejšej, prvej nápravnovýchovnej skupine?
*** Na základe čoho** bol preradený z prísnejšie stráženého ústavu v Dubnici nad Váhom na otvorené oddelenie do Prešova?
*** Prečo prešovský riaditeľ** Tibor Soták udelil recidivistovi tento rok v krátkom čase za sebou tri mimoriadne voľná na opustenie ústavu (od 7. do 11. mája, od 6. do 10 augusta a od 1. do 4. októbra)?

Bývalý riaditeľ iného otvoreného oddelenia, ktorý poprosil o anonymitu, hovorí, že takéto časté vychádzky sú bežná prax. „V podstate každý z otvoreného oddelenia ide raz za dva-tri mesiace na slobodu, niekedy aj častejšie,“ vysvetlil. Exriaditeľ však vraví, že voľno nikdy nie je zadarmo a na jeho udelenie vždy musí byť dôvod.

Na porovnanie, na uzatvorenom oddelení v Dubnici nad Váhom udelili Kračuníkovi v rokoch 2008 a 2009 tiež trikrát voľno, ale iba na niekoľko hodín. Dôvodom bola účasť na kultúrno-športovej aktivite.
„Kračuník nebol podľa odborníkov, ktorí posudzovali jeho stav, vedený ako sexuálny deviant. Od toho sa, pochopiteľne, odvíjalo aj ďalšie zaobchádzanie s ním,“ pokúša sa vysvetliť preloženie nebezpečného recidivistu na otvorené oddelenie a opakované mimoriadne voľno pre neho hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla.

Ministerka Žitňanská už minulý týždeň uviedla, že vo väzenských zákonoch je medzera, pretože neurčujú jasné pravidlá na to, kto nemôže opustiť ústav. V stredu oznámi, ako to chce napraviť. Dovtedy uvalila na prípad informačné embargo.

Pravda zistila, že Kračuníkovi nebolo aj napriek trom znásilneniam, ktorých sa dopustil v rokoch 2003 až 2005, uložené ochranné sexuologické liečenie. Znalec, ktorého prizval súd v Michalovciach, u neho skonštatoval tretie štádium alkoholizmu a odporučil ambulantné protialkoholické liečenie.

„Sexuálna úchylka u obžalovaného nie je prítomná,“ píše sa v rozsudku. Sexuálnu agresivitu podľa neho u Kračuníka vyvoláva alkoholické opojenie. Podľa Selka však samotná abstinencia alkoholu jeho problém vôbec neriešila.

Znalec na základe kusých informácií konštatuje, že Kračuník páchal násilie ako jedinec s poruchou osobnosti správania, so sklonom k nekontrolova­teľnému agresívnemu a sexuálne násilnému správaniu.

Kračuník bol dvakrát odsúdený za tri znásilnenia. Zároveň za sexuálne násilie, lúpež, vydieranie a porušovanie domovej slobody. Prvýkrát ho na 9 a pol roka poslal za mreže v roku 2005 Okresný súd v Michalovciach za znásilnenie žien v prítomnosti ich detí v Michalovciach (2003) a vo Veľkých Kapušanoch (2005). Okresný súd v Trenčíne mu v roku 2007 pridal ďalší rok za znásilnenie a lúpež ženy v Plzni (2004). „Schválil dohodu o vine a treste,“ informoval hovorca trenčianskych súdov Roman Tarabus. Sudcovia poslali Kračuníka do najmiernejšej – prvej – nápravnovýchovnej skupiny.

Trestný sudca Najvyššieho súdu Peter Paluda hovorí, že po formálnej stránke nie je možné súdom nič vyčítať. Na pohľad mierny trest súvisí s tým, že Kračuník bol súdený podľa starého Trestného zákona. „Bol by oveľa prísnejšie potrestaný, ak by bol postihovaný podľa súčasne platného Trestného zákona, ktorý je účinný od 1. januára 2006,“ vraví Paluda. Dnes by Kračuník dostal nielen vyšší trest a bol by aj zaradený do prísnejšej nápravnovýchovnej skupiny.

Nový Trestný zákonník priniesol i zásadu „Trikrát a dosť“. V zmysle nej teraz Kračuníkovi hrozí najmenej 20-ročný trest až doživotie.